Archív kategorií: Media monitoring

 Aj napriek kríze chcú ľudia kupovať byty

Bolo by veľmi zjednodušené a aj nadľahčené tvrdiť, že sa na realitnom trhu s príchodom pandémie nič neudialo. V prvej vlne došlo ku krátkodobému výpadku dopytu. Samozrejme, bola príčinou náhla zmena premýšľania ľudí, hlavne v ekonomickej sfére. Prioritou sa stalo zdravie a do popredia sa dostala opatrnosť vôbec vychádzať z domu. Premýšľať o nadobudnutí nového majetku vtedy neprichádzalo do úvahy. “Klienti realitného trhu na dobu 4 až 6 týždňov úplne prestali riešiť tému nehnuteľnosti,” opisuje situáciu Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárii.

Na konci apríla si nielen klienti, ale aj realitní predajcovia začali uvedomovať, že aj napriek existujúcej pandémii život pokračuje ďalej. V opätovnom dopyte na realitnom trhu došlo k dvojnásobnému nárastu.

” V druhej vlne už vieme predpovedať, ako korona vírus funguje. Vieme, že potreba bývania je tu aj napriek druhej vlne. Ľudia si chcú stále kúpiť svoj vysnívaný byt. K tomu klientom napomáha možné financovanie, to znamená banky stále aktívne financujú nehnuteľnosti za veľmi nízke úrokové sadzby. To je silným motorom toho silného dopytu aj v čase krízy,”

Objem úverov v porovnaní s minulým rokom vzrástol. Stále je krivka v rastúcej tendencii a nie sú tam žiadne indikátory na zmenu. Zásadne ovplyvňuje realitný trh silný dopyt. Spôsobený je stále dobrou ekonomickou situáciou aj napriek poklesu vývoja ekonomiky. Klienti pokles nepociťujú. “Nejaké hromadné prepúšťanie sme nezaznamenali, na druhej strane banky dávajú stále veľmi výhodné hypotéky. Spotrebiteľská nálada je dobrá. Tlak zo strany dopytu je taký veľký, že developeri nestíhajú stavať a umiestňovať na trh dostatok bytov,” hovorí Ján Palenčár. Na realitnom trhu dopyt prevyšuje ponuku a ceny rastú.

Najväčší dopyt je v krajských mestách. V Bratislave vznikol rekord na realitnom trhu. Za posledných 10 rokov je v hlavnom meste najmenší počet voľných bytov.

Trh je cyklický a prezident vysvetľuje, že aj oni prežívajú vlny. “Po každom vzostupe trhu na pomyselnej vlnovej krivke prichádza pád. My dnes nevieme odhadnúť ten čas, kedy to môže nastať. Môžeme povedať, že ešte stále nie sme v tom pásme realitnej bubliny. Nie je to špecifické iba pre Slovensko, ale aj pre okolité krajiny.”

Vlna vzostupu bude pretrvávať, pokiaľ bude záujem o kúpu prevyšovať ponuku na realitnom trhu. Nie je možné určite dokedy. Podľa dát je však preukázané, že Slovensko oproti EÚ má na 1000 obyvateľov o 200 bytov menej. V súčasnosti chýba na Slovensku približne 300 tisíc bytov.

V niektorých lokalitách, ktoré sú atraktívne pre nájomcov je stále 30 – 40% investičných bytov. Je zrejmé, že ani investorov na investičnom trhu v oblasti realitného trhu neubúda. “Investorom do istej miery skomplikoval život kvôli systému hypoték. Národná banka obmedzila hypotéky. Zastropovala možnosť, že klient si môže zobrať maximálne 8- násobok ročného príjmu,” vyjadril sa prezident Národnej asociácie realitných kancelárii, Ján Palenčár.

Kupovať byty sa stále oplatí. Ceny budú mať stále tendenciu rásť a je výhodné investovať peniaze do nehnuteľnosti.

[06.10.2020; noviny.sk; Slovensko; 00:00; redakcia/IM AVE: 388.03€]

 Ani jeden štátny byt

„PANDÉMIA ŽIVOT NEZASTAVÍ,“ HOVORÍ ODBORNÍK NA NEHNUTEĽNOSTI, KTORÝ SÁM PREKONAL KORONAVÍRUS

Pandémia zasiahla takmer všetky oblasti nášho života. Realitný trh však obišla. Rozprávame sa o tom s analytikom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska MARTINOM LAZÍKOM (42).

Ako to teda naozaj je?

Na začiatku to vyzeralo vážne, netajím, že my odborníci pracujúci v oblasti realít sme mali obavy, aké budú nálady na trhu. V marci sa, obrazne povedané, vypínala ekonomika, všetko sa zatváralo – aj realitné kancelárie. Banky sa zrazu zľakli a odmietali financovať veľké developerské projekty či poskytovať hypotéky. Lenže na druhej strane sme na internete zaznamenali zvýšenú aktivitu, čo sa týka nehnuteľností. Ľudia využívali možnosť virtuálnych prehliadok, stúpla návštevnosť na jednotlivých webových inzertných portáloch. V máji sa situácia vrátila do normálu. Dnes máme na Slovensku druhú vlnu, je výraznejšia, ale stres a panika sú miernejšie. Banky majú vysokú motiváciu poskytovať úvery na bývanie s úrokom nižším než jedno percento, impulz ide z Európskej centrálnej banky. Cena peňazí bude aj preto postupne mierne klesať, ľudia čoraz častejšie rozmýšľajú o investícii napríklad aj v podobe nehnuteľnosti. V žiadnom prípade nechcem zľahčovať nový vírus a okolnosti súvisiace s ním, ale povedzme si reálne – život nezastaví. Konajú sa svadby, rodia sa deti, bohužiaľ, niektorí sa rozvádzajú, iní zase zomierajú. Všetky tieto javy súvisia s nehnuteľnosťami, ich predajom či kúpou. Bolo by naivné a hlavne nereálne domnievať sa, že dosiahneme ideálny stav nula chorých ľudí. Neostáva nám nič iné, iba si zakoreniť v hlave na veľmi dlhý čas pravidlá, ako sa máme správať, aby sme neohrozili ľudí okolo seba a hlavne seniorov či iné rizikové skupiny. Napríklad sami od seba by sme mali uplatňovať dobrovoľnú karanténu či podstúpiť testovanie, ak sa cítime choro. Ja sám som ochorel na tento nový vírus, dva a pol týždňa som bol doma, pričom posledné dni som už pracoval systémom home officeu. Po uzdravení som sa vrátil do normálneho života.

Je zaujímavé vypočuť si skúsenosti človeka, ktorý tento vírus prekonal.

Nakazil som sa na pracovnom stretnutí. Mal som teplotu vyššiu ako 38 stupňov Celzia, zimnicu, bolelo ma celé telo vrátane hlavy, cítil som únavu ako hádam nikdy v živote. Mnohí sa obávajú, že nový vírus nerozpoznajú od chrípky. V mojom prípade to bolo rozpoznateľné. Pre mňa je dôležité, že som nenakazil manželku a deti. Ihneď ako som mal prvé príznaky, izolovali sa, hoci bývame v byte.

Podľa údajov Národnej banky Slovenska ceny nehnuteľností napriek pandémii a hroziacej kríze kvartálne stúpli o 4,8 percenta.

Je to aj tým, že bytov je málo, dopyt je teda oveľa vyšší než ponuka. Ide hlavne o Bratislavu, krajské sídla či väčšie okresné mestá. Na druhej strane treba zdôrazniť, že pandémia prehlbuje už aj tak veľké regionálne ekonomické rozdiely, dotkne sa to, samozrejme, aj ceny realít. Máme lokality, kde ceny domov a bytov celé roky stagnujú, záujem o kúpu je nízky, pretože v regióne nepôsobí strategický investor, nie sú tam pracovné príležitosti, obyvateľstva ubúda. Je to napríklad juhovýchod a severovýchod Slovenska a juh stredného Slovenska.

V ostatných rokoch maďarské pohraničie v okolí Rajky vyhľadávajú slovenskí záujemcovia o reality, ktorí pracujú v Bratislave. Ceny sú tam stále nižšie než v hlavnom meste. Lenže pre pandémiu sa títo ľudia stali pendlermi, mali problémy s mobilitou. Očakávalo sa, že ceny domov preto pôjdu dole.

Išlo iba o krátkodobý problém. Všetky členské štáty Európskej únie hľadajú a vylepšujú riešenia práve pre obyvateľov pohraničných oblastí, aby sa udržala mobilita práce. Hranice sú otvorené, veď práve na tom stojí idea Európskej únie. Je pravda, že pendleri prežívali veľmi náročnú situáciu, ale je to daň za to, že si kúpili vcelku atraktívne bývanie za nižšiu cenu. Museli rátať s určitým diskomfortom typu iné zákony, iné dane, zhoršené cestovanie… Situácia v maďarskom pohraničí v rámci realít sa pre pandémiu dramaticky nezmenila. V blízkej budúcnosti po upokojení situácie môžeme rátať skôr s nárastom cien. Realitný trh v Bratislave stále rastie, nožnice sa otvárajú a zasahujú aj do najbližšieho pohraničia.

Naše banky ešte stále odmietajú financovať kúpu nehnuteľností v zahraničí. Napríklad mladí, ktorí žijú v Rajke, si tam kúpia dom, pretože ich rodičia založia svoju nehnuteľnosť na Slovensku. Ani táto situácia neovplyvňuje miestny trh?

Áno, je to zvykom – takýto postup, aký opisujete. Prípadne tí, ktorí túžia po rodinnom dome, založia byt v Bratislave, dajú ho do prenájmu, čerpajú americkú hypotéku a presťahujú sa do Maďarska. Sú aj takí, ktorí svoj bratislavský byt rovno predajú a kúpia si dom v Rajke či okolí. To, ako sa správajú naše banky, nie je extrémny problém. Maďarské banky vedia, že Rajka a okolie sú pre Slovákov atraktívna oblasť, ktorú chcú osídľovať, preto sú pripravené poskytovať im hypotekárne úvery.

V ostatnom období stúpa záujem o kúpu chalúp a chát. Nakoľko súvisí toto nákupné správanie s pandémiou?

Je pravda, že prežiť karanténu v jednoizbovom byte alebo v dome so záhradou je veľký rozdiel. Záujem o chalupy a chaty evidujeme od roku 2017 a z roka na rok sa zvyšuje. Napríklad ak porovnáme štatistiky zobrazení rekreačných nehnuteľností na portáli Nehnuteľnosti.sk, v prvom kvartáli v roku v 2017 to bolo 480-tisíc zobrazení ponúk chát, v tom istom období v tomto roku je to už vyše milióna zobrazení takýchto nehnuteľností. Pandémia tento dopyt umocnila. Chalupársky trend u nás vládol v socializme, v deväťdesiatych rokoch prišiel útlm. Lenže turistický ruch u nás začal byť atraktívnejší, pribúdajú wellness centrá, akvaparky či iné atraktívne aktivity na vidieku, celkovo sa slovenské dediny v niektorých regiónoch rozvíjajú. Práve s tým súvisí naša túžba opustiť počas víkendu mesto a odísť na vidiek.

Na druhej strane to môže byť časovo náročné. Koľko kilometrov od nášho domova by mala byť vzdialená chalupa, aby nám prinášala radosť?

Poznáme dva prístupy ku kúpe takejto nehnuteľnosti. Prvý, že hľadáme turisticky atraktívne lokality typu Donovaly či Tatry, kde by sme prípadne počas celého roka mohli chalupu či chatu aj výhodne prenajímať. Treba však rátať s vyššou cenou a s tým, že dlhé hodiny strávime cestovaním. Druhý prístup je, že chceme do víkendového domu cestovať často, preto by mal byť čo najbližšie od stáleho domova. Ideálne je, aby ste sa tam dopravili autom do jednej hodiny. Takto presne som postupoval aj ja. Hľadal som síce lokalitu, kde sú lesy, ale škrtol som všetky oblasti typu Donovaly, pretože som nechcel veľa cestovať. Vybral som si oblasť Zochovej chaty pri Modre. Cesta autom z Bratislavy trvá 40 minút. Bolo to v roku 2005 a chalupárčenie nebolo také obľúbené ako dnes. Prišiel som do ponurej lokality, kde z desiatich učupených chát bolo sedem opustených a zanedbaných. Dnes sú takmer všetky zrekonštruované, majitelia tam pravidelne trávia voľný čas.

Necítite sa teda ako otrok svojej chaty?

Samozrejme, do istej miery áno. (Úsmev.) Naša rodina sa musí starať o ďalšiu nehnuteľnosť. Na chatu musím cestovať, aj keď sa mi niekedy práve nechce, pretože ju napríklad treba zazimovať. Ale zase sú tu obrovské benefity. Je to príjemné miesto na oddych, kde si vždy dobijem batérie. Ten, kto kupuje chalupu, musí mať vždy jasný cieľ. Je nutné zvážiť svoje finančné možnosti, ale na druhej strane analyzovať aj svoje túžby. Niekto sa cíti byť domácim majstrom, v byte v meste sa však nemôže realizovať, preto chce chalupu, ktorú bude zveľaďovať. Niekto chce lyžovať, iný zase utiecť z veľkomesta na samotu. Sú aj takí, ktorí chcú, naopak, zapadnúť do vidieckej komunity a hľadajú dom na dedine.

Špecifická z pohľadu realít je Bratislava. Práve v hlavnom meste sa prejavuje chronický nedostatok bytov. Ovplyvnila pandémia realitný trh v tomto meste?

Áno, máte pravdu, toto mesto žije svojím životom. Úroveň cien je tu úplne iná než v ostatných regiónoch Slovenska. Ale medzikvartálne a medziročne nie sú nárasty cien percentuálne také vysoké ako v iných krajských mestách. Nie je tu už priestor na to, aby ceny rástli takým tempom ešte vyššie. Ale hoci ceny stúpnu len o jedno percento, stále je to pre záujemcov o nehnuteľnosti citeľné. Bratislava je špecifická aj v tom, že má omnoho viac nehnuteľností, ktoré sú investičné a majitelia ich kupovali na to, aby ich prenajímali. Keď chceme hovoriť o reálnom dosahu pandémie na realitný trh, odohralo sa to práve v hlavnom meste v prípade prenájmov. Stratil hlavne krátkodobý prenájom. Hranice sa zavreli, neprišli turisti, zahraniční manažéri a študenti odcestovali domov. Mnohí prenajímatelia sa zo segmentu krátkodobého prenájmu presunuli do segmentu dlhodobého prenájmu. Medzimesačne sa tým zvýšila ponuka až o 40 percent, otvoril sa priestor na cenovú konkurenciu. Čiže môžeme hovoriť o miernom poklese cien. Najviac nehnuteľností na krátkodobý prenájom má Staré Mesto, pretože z pohľadu turizmu ide o atraktívnu lokalitu. Pokles cien bol preto práve v tejto lokalite najciteľnejší.

Kým vo svete je bežné, že ľudia žijú celý život v prenajatom byte, u nás je to stále neobvyklé. Prispôsobíme sa niekedy svetu?

Napríklad v Nemecku 50 percent ľudí žije vo vlastnom, druhá polovica v prenajatom. U nás je tento pomer 95 k piatim v prospech vlastných bytov. Ostatných dvadsať rokov sa nájom u nás riešil iba prostredníctvom súkromnej sféry. Ako som spomínal, ten kto má peniaze, investuje, kúpi byt a prenajíma ho. Štát koncepciu nájomných bytov úplne vypustil zo svojich plánov. Niektoré mestá a obce sa síce snažili stavať nájomné byty s pomocou Štátneho fondu rozvoja a bývania, išlo však o mizivý počet, pričom dopyt je obrovský. Téma nájomných bytov rezonovala v predvolebnej kampani. Štátna rétorika dnes síce znie „budeme stavať byty s regulovaným nájomným“, zatiaľ však nemáme takýto byt ani jeden. Kritická situácia by sa mohla riešiť tak, že štát by otvoril dvere pre dôchodkové a investičné fondy či pre stavebné sporiteľne na to, aby mohli stavať nájomné byty. Ony totiž poznajú dlhodobé peniaze.

Čiže sľub lídra hnutia Sme rodina Borisa Kollára sa zatiaľ v praxi nenapĺňa. Ako to bude reálne do konca volebného obdobia?

Reálne je, že štát by mal stavať. Čo sa týka počtu, v tomto sme sa s pánom Kollárom nezhodli. Keby už zajtra začali plánovať stavbu bytov, kým sa do nich reálne nasťahujú ľudia, trvalo by to niekoľko rokov, ba dovolím si tvrdiť, že dlhé roky. Celý proces sa plánuje, pričom projekt musí prejsť takými úkonmi ako územné rozhodnutie, stavebné povolenie, pripomienkové konanie. Všetko je v rukách samospráv. Zvlášť pri developerských projektoch v Bratislave všetko trvá dlhé roky, povoľovací proces sa zbytočne naťahuje. Štát by síce mohol upraviť legislatívu, pričom by mestá a obce do istej miery vyšachoval z hry. Lenže narazilo by to na veľký odpor samospráv. Každý starosta, primátor, poslanci, tí všetci chcú vedieť, čo sa deje v ich meste, v akom rozsahu a kvalite. Štát nemôže nepočúvať volených predstaviteľov samosprávy. Po druhé je tu odpor obyvateľov – kdekoľvek sa vyskytne voľný pozemok, kde je v pláne stavať, na svete je okamžite petícia susedov. Spoločenská nálada je taká, že áno, chceme nájomné byty, ale čo najďalej od nás. Pritom mesto Bratislava vlastní veľa vhodných pozemkov. Zahusťovanie je prirodzený proces, ak je urobený dobre a kvalitne, obohacuje danú lokalitu. Odpor je riešiteľný, ale chce to čas, veľa času. Postaviť desaťtisíce bytov za pár rokov je veľmi ambiciózne.

V posledných rokoch akoby znalosť situácie na realitnom trhu patrila k základnej inteligenčnej výbave človeka.

Nehnuteľnosti tvoria veľkú časť majetku rodín, jednotlivcov. Každý, kto si pozerá svoj bankový účet, zaoberá sa aj myšlienkou – mám byt, dom, akú má dnes hodnotu, aký som bohatý? Zároveň už neplatí, že žijeme a zomrieme v jednej nehnuteľnosti. Sťahujeme sa aj päť- či šesťkrát počas života, čo je správne. Keď je niekto mladý, je zbytočné sústrediť sa na veľký rodinný dom. Mladí začínajú v malom byte, ale v meste chcú byť spoločensky aktívni. Potom príde svadba, deti, mení sa spôsob bývania. Seniori ostávajú na jeseň života sami, netreba im veľký dom. V Amerike je to už bežné, že predávajú svoje bývanie v aktívnej aglomerácii a odchádzajú do pokojnej lokality. Príkladom toho je Florida. U nás sa takáto tradícia v prípade seniorov ešte len začína pestovať. Zatiaľ máme iba penzionované formy bývania, ale postupne sa trend zmení, budú to už celé lokality.

Ste vyštudovaný pedagóg, učarovali vám však reality.

V tejto oblasti som začal pracovať v roku 2001. Práve sa začalo obchodovať v online priestore, inzeráty v printových médiách sa začali vytrácať. Išlo o veľmi dynamický posun. A vlastne celú moju kariéru sprevádza dynamika, hoci reality sú konzervatívny odbor.

V závere vám položím otázku, s ktorou sa stretávate asi denne. Kupovať alebo vyčkávať? Klesnú ešte niekedy ceny realít?

Ceny klesnú iba v prípade, že sa developerom podarí stavať také množstvo bytov, že sa vytvorí priestor na cenovú konkurenciu. Dnes je však situácia taká, že byty sa predávajú, obrazne povedané, na papieri. Developer ešte len začína projekt a už vie naisto, koľko bytov má predaných. Keby teraz bolo na svete desaťtisíc stavebných povolení, vedeli by sme, že o niekoľko rokov tu bude dostatok bytov a ich cena by potom klesla. Nič také však na Slovensku nemáme. A hoci ste počuli o veľkom developerskom projekte v lokalite, kde chcete bývať, vedzte, že každý stavia v etapách. Developeri dnes rozložia svoje plány na desať aj pätnásť rokov. Postavia tristo bytov, predajú ich, pokračujú druhou etapou… Toto však ceny bytov nestlačí nadol. K nižším cenám by mohol prispieť štát masívnou výstavbou nájomných bytov, nič také sa však nedeje. Takže ak potrebujete niekde bývať, kupujte, nečakajte.

[30.09.2020; Život; rozhovor; s. 8,9,10,11; ERIKA SZALAYOVÁ AVE: 56766.05€]

Americký trh s bývaním ďalej rastie

Americký trh s bývaním ďalej rastie, a to vďaka historicky nízkym hypotekárnym úrokom a “pandemickej” migrácii na predmestia a do menej obývaných oblastí. Ľudia hľadajú tiež priestrannejšie bývanie, keďže mnohí teraz pracujú z domu. Ukázal to v stredu prieskum federálneho úradu pre financovanie bývania (Federal Housing Finance Agency, FHFA).

Ponuka pritom zaostáva za silným dopytom, čo podporuje zvyšovanie cien nehnuteľností. Podľa FHFA sa index cien obytných nehnuteľností júli po úprave o sezónne vplyvy zvýšil o 1 % oproti júnu, keď dosiahol rovnaké tempo rastu. V medziročnom porovnaní stúpli ceny nehnuteľností na bývanie v júli o 6,5 % po náraste o 5,8 % v predchádzajúcom mesiaci. To bol ich najstrmší medziročný prírastok od júna 2018.

Index FHFA pri svojich výpočtoch vychádza z nákupných cien domov financovaných hypotékami od spoločností Fannie Mae a Freddie Mac. Utorková (22. 9.) správa z Národnej asociácie realitných kancelárií zase ukázala, že ceny domov v auguste oproti minulému roku vzrástli o 11,4 %.

[23.09.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR AVE: 102.17€]

Živnostníkov čakajú zmeny

Igor Haraj, moderátor:

„Menej praxe na získanie živnosti a nové možnosti jej pozastavenia. Od októbra vstupuje do platnosti novela zákona. Aj napriek tomu, že v porovnaní s minulým rokom je na Slovensku o 20-tisíc živností viac, malí podnikatelia upozorňujú na výrazný prepad ziskov. Podľa rezortu hospodárstva by situáciu zlepšilo zavedenie odvodového bonusu.“

Andrej Horváth, redaktor:

„Dnes je podmienkou získania remeselnej živnosti odborná prax v dĺžke jedného roka. Táto lehota sa skráti o polovicu. Ak je to príbuzný odbor, potrebná prax sa skracuje z dvoch na jeden rok. Tieto zmeny sú podľa podnikateľov prospešné, ale obávajú sa zámeru vlády zaviesť takzvanú univerzálnu živnosť. Tá by vraj mohlo spôsobiť pokles kvality remesiel.“

Stanislav Čižmárik, prezident Slovenského živnostenského zväzu:

„Máme trošku obavy z toho, že nejaká liberalizácia a zavedenie teda univerzálnej živnosti by mohlo toto postavenie poškodiť.“

Andrej Horváth:

„Ďalšou novinkou je zmena dĺžky pozastavenia živnosti.“

Ján Dutko, riaditeľ odboru živnostenského podnikania ministerstva vnútra:

„Pred koronou bolo 6 mesiacov a 3 roky a teraz po novom to bude 1 mesiac až 4 roky.“

Andrej Horváth:

„Aj napriek zatváraniu prevádzok počas vrcholu krízy a prudkému prepadu ekonomiky počet živností neklesol. Oproti vlaňajšku sa naopak zvýšil o viac ako 20-tisíc. Na Slovensku je takto zamestnaných alebo podniká aktuálne 720-tisíc ľudí.“

Stanislav Čižmárik:

„Oveľa dramatickejší je ten stav, že vlastne tí, ktorí ostali podnikať, tie státisíce živnostníkov v podstate poklesol im príjem na 50% alebo viacej.“

Andrej Horváth:

„Živnostníci ocenili najmä možnosť odloženia platby odvodov a poistenia. Finančnú pomoc štátu vo výške 180 eur mesačne však považujú za nedostatočnú. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že podnikanie zlepší zavedenie odvodového bonusu. Dostať ho chce aj do diskutovaného plánu obnovy.“

Ján Oravec, štátny tajomník ministerstva hospodárstva:

„Odvodový bonus je vlastne myšlienka, že zásadným spôsobom zjednodušiť daňovo-odvodový systém, v tom ideálnom prípade nahradiť ten súčasný neprehľadný v ideálnom prípade na jednu daň a jeden odvod.“

Ján Palenčár, viceprezident Slovenského živnostenského zväzu:

„Revízia daňovo-odvodového zaťaženia je pre nás jednou z kľúčových zmien, ktoré je potrebné prijať.“

Andrej Horváth:

„Zaviesť odvodový bonus chce najmä strana Sloboda a solidarita. Či sa podarí presadiť u koaličných partnerov, je ale zatiaľ otázne.“

[19.09.2020; TV TA3; Hlavné správy; 18:30; Andrej Horváth / Igor Haraj AVE: 10102.15€]

 

Realitný trh už funguje na 90 %, chýbali úradníci

Realitný trh funguje zhruba na 90 % v porovnaní so stavom spred vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19. Odhaduje to prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.

Ako uviedol pre TASR, trh realít by dosahoval vyššie čísla, keby rozsah a skladba ponuky zodpovedala existujúcemu dopytu.

“Nízka ponuka nehnuteľností v niektorých regiónoch v kombinácii s vysokým dopytom spôsobuje stagnáciu trhu. Je to sčasti spôsobené určitým časovým výpadkom v stavebníctve počas prvej vlny pandémie, ako aj ponukou starších nehnuteľností,” špecifikoval Palenčár.

Počas koronakrízy sa zároveň spomalili aj povoľovacie procesy, keďže závisia od disponibilnej pracovnej sily. “A vieme, že to, že deti – žiaci zostali doma, spôsobilo výpadok v práci u pracujúcich rodičov, a to sa prejavilo ako ‘chýbajúce kapacity’ na strane zamestnávateľov, na úradoch, v bankách a podobne,” podotkol Palenčár.

Prísne hygienické opatrenia, naopak, urýchlili vo zvýšenej miere využívanie moderných digitálnych technológií v realitných kanceláriách. Dnes je pre nich bežné ponúkať online služby, ako napríklad videoobhliadky nehnuteľnosti, online prezentácie a podobne.

“Na slovenskom trhu existuje funkčná sieť subdodávateľov v oblasti digitálneho spracovania ponuky nehnuteľností, ktorá dokáže pokryť zvýšený dopyt,” poznamenal Palenčár. Ako vysvetlil, ak by mal realitný trh akcelerovať, bolo by potrebné zväčšiť aktuálnu ponuku. “V súčasnosti máme na Slovensku regióny, kde výrazne chýba ponuka nehnuteľností na predaj. Vzhľadom na silný dopyt je potrebné, aby na trh pribúdali nové projekty s moderným bývaním a tiež projekty z oblasti, v ktorej by sa vychádzalo z konceptu nájomného bývania,” uzavrel Palenčár.

[20.09.2020; teraz.sk; TERAZ.SK; 00:00; TASR AVE: 177.83€]

Záujem o kancelárske priestory v Bratislave dlhodobo klesá, pandémia situáciu zhoršuje

Záujem o kancelárske priestory v Bratislave dlhodobo klesá. Pandémia situáciu na realitnom trhu zhoršuje, myslia si analytici.

“Miera neobsadenosti sa na bratislavskom kancelárskom trhu zvyšuje už od roku 2018. V prvom polroku 2020 sa síce úspešne dokončilo niekoľko rozpracovaných prípadov, ale celkový nový záujem vplyvom pandemickej situácie výrazne ubudol,” uviedol pre agentúru SITA realitný expert Róbert Michalica.

Dodal, že mnohí záujemcovia, ktorí uvažovali o nových kancelárskych priestoroch, prípadne o expanzii, tieto plány pozastavili alebo úplne zrušili.

“Čaká nás zrejme ďalšie zvyšovanie miery neobsadenosti kancelárskych priestorov v Bratislave,” doplnil.

Pandémia situáciu ešte zhorší

Podľa Michalicu je tiež možné očakávať, že nájomcovia budú hľadať možnosti, ako zredukovať náklady na kancelársky priestor, ktorý sa pre nich v dôsledku dopadov pandémie na ich podnikanie stane nadbytočným.

“Či už to bude redukcia prenajatej plochy alebo možnosti podnájmu, pokiaľ im to zmluvné podmienky v uzatvorených zmluvách dovoľujú,” doplnil.

Zároveň si myslí, že zvýšenie miery využívania práce z domu je len jedným z faktorov, ktorý má vplyv na pokles záujmu o kancelárske priestory, keďže tento trend je dlhodobejší.

“Pandémia túto situáciu ešte zhorší. Niektoré projekty kancelárskych budov už odložili plánovaný začiatok výstavby vzhľadom na celkovú situáciu na trhu,” uzavrel.

Niektorí prenajímatelia mohli znížiť nájmy

Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska (NARKS) eviduje mierne zníženie záujmu o kancelárske priestory.

“Niektorí prenajímatelia v záujme prenajať svoje priestory mohli aj mierne znížiť cenu nájmu. Pokiaľ by bol dopad na ekonomiku výraznejší, sekundárne by sa to mohlo prejaviť zníženým záujmom o kancelárske priestory. To ukážu až koncoročné bilancie firiem,” uviedla NARKS pre agentúru SITA.

Zároveň uviedla, že nájomné zmluvy sú väčšinou uzatvárané na obdobie od jedného roka, preto väčšina nájomcov neuvažuje o predčasnom zrušení nájmu, z ktorého by im mohli plynúť sankcie.

[14.09.2020; bratislava.sme.sk; Bratislava; 00:00; SITA AVE: 291.2€]

Kríza stopla developerov

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka:

„Koronakríza dala developerom stopku. Výstavba nových bytov sa medziročne prepadla o takmer pätinu.“

Viktor Vincze, moderátor:

„Stovky stavieb zostali iba na papieri. Výstavba výrazne klesla, čo môže do budúcna spôsobiť tlak na ceny novostavieb.“

Marek Gudiak, redaktor:

„Vírus na Slovensku zabrzdil aj nové bývanie. Na sklonku leta sa tempo výstavby bytov náhle znížilo, a to naprieč celým Slovenskom, relatívne najvýraznejšie v Košickom kraji.“

Libuša Kolesárová, Štatistický úrad SR:

„Počas tohto obdobia sa začala výstavba 3954 bytov.“

Marek Gudiak:

„Takýto nízky počet bývania sme tu nemali už dlho. Tu vidíte, že je to približne o tisíc bytov menej ako za to isté obdobie minulého roka.

Začaté stavby bytov

4129 1. štvrťrok 2019
4865 2. štvrťrok 2019
5997 3. štvrťrok 2019
6525 4. štvrťrok 2019
5216 1. štvrťrok 2020
3954 2. štvrťrok 2020

Zdroj: Štatistický úrad SR

Znamená to, že výstavba sa prepadla takmer o pätinu.“

Adrian Gubčo, sociálny geograf:

„Stavebné úrady sú pomerne pomalé aj mimo nejakého krízového obdobia, ale počas koronakrízy sa to ešte viac zvýraznilo.“

Ján Palenčár, prezident NARKS:

„Práve vypuknutím koronakrízy prišlo k veľkým ťažkostiam stavebných firiem, množstvo pracovníkov nenastúpilo do práce, stavebné firmy nevedeli vykonávať svoju činnosť.“

Adrian Gubčo:

„Investori sa určite obávajú výhľadu do budúcnosti, preto odložili takéto náročné investície. Väčšina bytov sa stavia tak, že to sú nejakí malí investori, nie sú to nejakí veľkí developeri.“

Ján Palenčár:

„Na Slovensku pôsobia mnohé zahraničné stavebné firmy a dodávatelia, ktorí mali problém s cezhraničným posunom pracovnej sily.“

Adrian Gubčo:

„Ani koronakríza nezastavila nárast cien bývania.“

Marek Gudiak:

„Pribrzdenie výstavby spôsobilo výpadok. Ten sa snažia developeri teraz dohnať. Otázne ale je, či im to stavebné úrady tak rýchlo umožnia. V opačnom prípade pri nedostatku bytov hrozí tlak na ich ceny. Marek Gudiak, televízia Markíza.“

[13.09.2020; TV Markíza; Televízne noviny; 19:00; Marek Gudiak / Mária Chreneková Pietrová;Viktor Vincze AVE: 34896.57€]

Povinnosti zamestnávateľa – ochrana zamestnacov pri Covid-19

Ak je pracovníkovi, ktorý je zamestnaný v pracovnoprávnom či štátnomzamestnaneckom pomere alebo obdobnom pomere (napr. SZČO) nariadená domáca izolácia podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR

OLP/6850/2020 zo dňa 28.08.2020 (PDF, 185 kB), prevádzkovateľ (zamestnávateľ) je povinný pri vstupe do prevádzky alebo na pracovisko požadovať od pracovníka:

  • preukázanie splnenia povinnosti absolvovať izoláciu v domácom prostredí ukončenú negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 vykonaným v laboratóriách na území Slovenskej republiky, alebo
  • potvrdenie o prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky starším ako 10 dní.

Ak uvedeným pracovník nebude schopný uvedeným preukázať, prevádzkovateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v jeho územnom obvode a odoprieť tejto osobe vstup do všetkých priestorov pracoviska alebo prevádzky.

Ceny bytov v 2. štvrťroku tohto roka vzrástli oproti rovnakému obdobiu vlaňajška o takmer 10 percent

Marta Jančkárová, moderátorka:

„Ceny bytov v 2. štvrťroku tohto roka vzrástli oproti rovnakému obdobiu vlaňajška o takmer 10 percent. Vyplýva to z najnovších dát Štatistického úradu. Odborníci tvrdia, že ceny plošne rástli vo všetkých regiónoch Slovenska. Tradične najdrahšie sú nehnuteľnosti v Bratislave a okolí.“

Veronika Valášková, redaktorka:

Ceny bytov na Slovensku stále stúpajú. Ani pandémia nového koronavírusu trh s nehnuteľnosťami neoslabila, práve naopak, dopyt je stále väčší. Rekordné ceny bývania začiatkom augusta naznačovali aj dáta centrálnej banky. Hovorkyňa Štatistického úradu Jana Morháčová.“

Jana Morháčová, hovorkyňa Štatistického úradu SR:

Ceny nehnuteľností určených na bývanie v 2. štvrťroku tohto roka vzrástli oproti 2. štvrťroku minulého roka o 9,7 percenta.“

Veronika Valášková:

„V prípade starších nehnuteľností ceny vzrástli o 11 percent. V prípade novostavieb o takmer 8 percent. Ján Palenčár z Národnej asociácie realitných kancelárií vysvetľuje, že silný dopyt tlačí ceny nehnuteľností hore. Podľa neho je to spôsobené tým, že výstavba nových nehnuteľností nedokáže uspokojiť silný záujem Slovákov o kúpu bytov.“

Ján PalenčárNárodná asociácia realitných kancelárií:

„Potvrdzuje to aj situácia v Bratislave, kedy v Bratislave je najmenej nových voľných bytov za posledných zhruba osem rokov. Bohužiaľ, developeri nie sú schopní flexibilne reagovať na tento silný dopyt a prinášať na trh nové byty. Tým pádom vlastne nám cena starých bytov stúpa rýchlejším tempom.“

Veronika Valášková:

„Podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža, povzbudzuje dopyt po nehnuteľnostiach najmä ekonomická situácia Slovákov a výhodné hypotéky.“

Vladimír Baláž, ekonóm SAV:

„Uvoľnená menová politika centrálnych bánk, ktoré tlačia peniaze, úrokové miery sú de facto blízke nule a ľudia, ktorí majú v hotovosti peniaze tak rozmýšľajú, ako tieto peniaze zhodnotiť. A určite sa im lepšie zdá zhodnotiť tie peniaze v nehnuteľnostiach, ako ich držať de facto so stratou na bankovom účte.“

Veronika Valášková:

„Priemerná cena nehnuteľností je podľa realitných odborníkov približne 3-tisíc eur za jeden meter štvorcový.

Veronika Valášková, RTVS.“

[31.08.2020; Rádio Slovensko; Rádiožurnál Slovenského rozhlasu; 12:00; Veronika Valášková / Marta Jančkárová AVE: 3172.85€]

J. Palenčár o drahšom bývaní v televízií TA3

Marek Mašura, moderátor:

“Kupovať, alebo predávať nehnuteľnosť aj v časoch koronakrízy? Aj o tom sa budem teraz rozprávať s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií, ktorý si našiel čas a prišiel k nám do štúdia. Prajem príjemný dobrý deň, vitajte u nás.”

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, (hosť v štúdiu):

“Dobrý deň.”

Marek Mašura:

“Pán Palenčár, keď v marci vypukla koronakríza na Slovensku, my sme sa aj tu u nás v štúdiu rozprávali o cenách nehnuteľností. Vy ste vtedy tak ako mnohí iní odborníci povedali, že by mohlo dôjsť k poklesu cien nehnuteľností, keď budú splnené určité predpoklady samozrejme. Tak čo teda hovoríme na aktuálny vývoj?”

Ján Palenčár:

“Aktuálny vývoj je taký, že naozaj silný dopyt po nehnuteľnostiach hrá prím na realitnom trhu. Ani koronakríza, ktorá tu bola, neutlmila záujem Slovákov kupovať. Tak ako som sa vyjadril počas koronakrízy, pokiaľ samotná koronakríza bude trvať dlhšie obdobie, povedzme, ako tri mesiace, tak to môže mať vplyv na vývoj cien. Neudialo sa to. Samotná koronakríza tu bola zhruba dva mesiace. Na realitnom trhu z pohľadu silného dopytu sme cítili zhruba mesiac a pol pokles dopytu, kedy klienti riešili iné ako kúpu nehnuteľnosti, a naopak, zhruba od toho apríla, mája cítime, že ten naakumulovaný dopyt, ktorý sa aj počas koronakrízy nerealizoval, opätovne sa dostal na trh, opätovne sa kupuje, opätovne s tým súvisí aj zdražovanie cien nehnuteľností.”

Marek Mašura:

“Čiže to chcem povedať, že tá druhá polovica mája a celý jún ako keby vykompenzovali ten vývoj, ktorý bol predtým?”

Ján Palenčár:

“Môžme to tak povedať, že tým, že sa, povedzme, mesiac a pol klienti nezaoberali nehnuteľnosťami…”

Marek Mašura:

“Lebo prišla koronakríza.”

Ján Palenčár:

“Pretože prišla koronakríza, boli oveľa vážnejšie témy, témy ochrany zdravia a podobne…”

Marek Mašura:

“Boli zatvorené obchody, prevádzky…”

Ján Palenčár:

“Presne tak, bolo komplikované, povedzme, aj realizovať obchody s nehnuteľnosťami, takisto aj prevádzky realitných kancelárií boli uzavreté, tak zhruba od toho mája, alebo začiatkom mája môžme povedať, že opätovne ľudia ten svoj dopyt začali realizovať. Ten dopyt sa nestráca, ten záujem kúpiť neprestal…”

Marek Mašura:

“Len sa odložil.”

Ján Palenčár:

“Len sa odložil na neskoršie obdobie, čo naozaj sme videli v tom máji, júni, že bol veľký záujem o kúpu nehnuteľností, násobne vyšší, povedzme, ako predchádzajúce roky v danom období.”

Marek Mašura:

“Takže nie ste teda prekvapený nakoniec, že ceny bývania išli nahor?”

Ján Palenčár:

“Nie, pretože sme vnímali ten silný dopyt, ktorý tu je. Ten sa nedá zo dňa na deň vypnúť, klienti sú stále do veľkej miery motivovaní aj veľmi lacnými hypotékami, čiže keď si to pozrieme aj z pohľadu vývoja počtu bytov na tisíc obyvateľov, stále zaostávame za Európskou úniou, čiže je tu naozaj reálny deficit bývania na Slovensku, alebo bytov na Slovensku, a klienti majú záujem realizovať kúpu týchto nehnuteľností. A nakoniec nám toto potvrdzuje aj Štatistický úrad, ktorý vydal správu o vývoji cien, kde hovorí, že do konca staršie byty rýchlejšie stúpajú na cene ako novostavby. A to nám naozaj potvrdzuje to, že klienti chcú bývať dnes, chcú kúpiť nehnuteľnosť, a bohužiaľ, developeri nie sú schopní v tejto situácii umiestniť na trh dostatočné množstvo bytov.”

Marek Mašura:

“Mňa na tých číslach Štatistického úradu zaujalo najmä to, že odborníci zo Štatistického úradu hovoria o 0,5-percentnom raste, keď porovnáme druhý štvrťrok a prvý štvrťrok tohto roka, pričom Národná banka hovorí o 3,5-percentnom raste, v čom je rozdiel, skúste to vysvetliť.”

Ján Palenčár:

“Ja si myslím, že tu sa jedná o to, že sa neporovnávali úplne tie isté čísla. Je možné, že tu bol nejaký rozptyl v rámci regiónov. Čiže podľa našich čísiel, podľa našich štatistík môžme hovoriť o medzikvartálnom zvýšení cien zhruba 2 percentá. Takže ak by sme chceli naozaj porovnať, kde je ten rozdiel medzi Národnou bankou, Štatistickým úradom a Národnou asociáciou realitných kancelárií, museli by sme ísť naozaj do tej metodiky výpočtu a presných čísiel, ktoré sa počítali.”

Marek Mašura:

“Poďme sa konkrétnejšie pozrieť na tie čísla, ktoré majú realitné kancelárie. O ktoré nehnuteľnosti bol v druhom štvrťroku najväčší záujem, a ktoré teda logicky zdraželi najviac?”

Ján Palenčár:

“Najväčší záujem bol o byty a o, môžem povedať, čo sa týka izbovosti, dvoj- a trojizbové byty.”

Marek Mašura:

“Prečo práve tieto?”

Ján Palenčár:

“Tieto byty sú zaujímavé z pohľadu tzv. štartovacieho bývania, to znamená, mladí ľudia, mladé rodiny, ale aj z pohľadu investičných nákupov, pokiaľ majú klienti záujem kúpiť nehnuteľnosť s tým, že ju chcú prenajímať, tak práve dvoj- a trojizbové byty sú z tohto pohľadu najefektívnejšie. Takže práve preto je táto skupina najviac, je tu najsilnejší dopyt práve o tieto nehnuteľnosti, a to nielen v Bratislave, Košiciach, ale aj v iných krajských mestách. Tá situácia, ktorá vznikla napríklad v Bratislave, je veľmi zaujímavá v tom, že dnes máme v Bratislave najmenej voľných nových bytov za posledných osem rokov. Tu naozaj vidíme, ako je silný ten dopyt a ako mu tá ponuka nestíha.”

Marek Mašura:

“To je ten dôvod, prečo idú ceny nahor.”

Ján Palenčár:

“A tu sa to odzrkadľuje práve na tom, že ceny stúpajú.”

Marek Mašura:

“Už ste hovorili o tom, že dvoj- a trojizbové byty sú, takpovediac, najviac v kurze. Hovoríme skôr o starých, alebo nových bytoch, alebo je to jedno?”

Ján Palenčár:

“Určite je najväčší záujem o novostavby, to je prioritné pre klientov, že sa pozerajú na ponuku novostavieb.”

Marek Mašura:

“Prečo práve nové byty? Lepšia kvalita?”

Ján Palenčár:

“Z pohľadu klienta je dôležité to, je to nový byt, spĺňa veľmi prísne normy, dnes sú oveľa prísnejšie normy, technické normy, na svetlotechniku, na hygienu a podobne, ako to bolo, povedzme, pred tými 40, 50 rokmi. Určite aj z pohľadu budúcich nákladov na rekonštrukciu, na údržbu, energetickú náročnosť, toto všetko hrá prím v tom, že sa klienti rozhodli prioritne pre novostavby. Ale pokiaľ zistia, že v ponuke novostavieb nie je to, čo hľadajú, prípadne, najbližšie si môžu kúpiť byt, ktorý bude hotový za dva roky, toto je vážnym problémom, a vtedy sa obracajú práve na ten sekundárny trh, na trh so staršími nehnuteľnosťami, a vyberajú si práve v tejto ponuke, ale tým, že tých ľudí je naozaj veľa, tých dopytujúcich je obrovské množstvo, to práve tlačí ceny nehnuteľností nahor.”

Marek Mašura:

“Pán Palenčár, poďme sa teraz posunúť ďalej, a už s takým výhľadom aj do budúcnosti, keďže čísla Štatistického úradu, aj Národnej banky hovoria iba o vývoji v druhom štvrťroku, čiže o vývoji od apríla do konca júna. Vy však už viete, aká bola situácia na trhu s bývaním v letným mesiacoch. Čo viete teda povedať o cenách nehnuteľností?”

Ján Palenčár:

“Podľa štatistík, ktoré máme, podľa správ realitných kancelárií z celého Slovenska ten dopyt bol neutíchajúci ani v priebehu letných mesiacov, to znamená júla a augusta. Môžem povedať, že priebežne sa obchoduje tak, ako to bolo v predchádzajúcich mesiacoch, a nezaznamenali sme žiadne zásadné zmeny. To znamená, nepocítili sme stagnáciu cien, resp. pokles cien. Čiže z toho sa dá dedukovať, že aj tretí kvartál bude vo veľmi podobnom stave, ako bol druhý kvartál, čiže priebežné zvyšovanie cien nehnuteľností v rámci celého Slovenska.”

Marek Mašura:

“Trúfate si odhadnúť aj číslo, o koľko ceny porastú v porovnaní s druhým kvartálom?”

Ján Palenčár:

“To by sme naozaj, by sme len špekulovali, môžem zhruba odhadnúť, že to môže byť niekde medzi 1,5 až 2 pecentá.”

Marek Mašura:

“A podobný vývoj očakávate aj v štvrtom, poslednom kvartáli potom? Alebo je ešte priskoro hovoriť?”

Ján Palenčár:

“Samozrejme, bude veľmi dôležité, čo nám donesie jeseň, veľa ekonómov, analytikov sa vyjadruje o jeseni ako veľmi kľúčovej z pohľadu vývoja ekonomiky, čo môže mať aj nejaký dopad na realitný trh. Takže počkajme si ešte chvíľu na to, ako sa bude vyvíjať jeseň, aby sme vedeli predikovať práve štvrtý kvartál.”

Marek Mašura:

“Presne na to som sa chcel opýtať. Mám tu nachystanú otázku k tomu. Nemôže tieto vaše odhady negatívne ovplyvniť druhá vlna pandémie koronavírusu, teda že ceny bývania predsa len klesnú, ak už nie v treťom kvartáli, tak v štvrtom?”

Ján Palenčár:

“Môžme len dúfať, že druhá fáza koronakrízy, alebo pandémie nebude mať takéto zásadné, takýto zásadný vplyv na ekonomiku a zásadný vplyv na realitný trh. Prvú vlnu sme prečkali, keď to tak môžem zjednodušene povedať, aj na realitnom trhu, to znamená, neudiali sa žiadne negatívne dopady na realitný trh, a predpokladám, že takéto niečo tým, že sme už poučení, sa udeje aj v prípade vzniku druhej vlny pandémie.”

Marek Mašura:

“Tú najdôležitejšiu otázku, ktorú som sa pýtal na začiatku, som si nechal, takpovediac, na záver. Kupovať, alebo predávať nehnuteľnosti v týchto ťažkých časoch, teda ekonomických?”

Ján Palenčár:

“Ja si myslím, že tá situácia je dobrá aj na kúpu nehnuteľností, aj na predaj. Z pohľadu predaja tie ceny sú naozaj dneška zaujímavé pre predávajúceho, na druhej strane z pohľadu kupujúceho, ktorý si kupuje vlastné bývanie, sú dnes veľmi dobré podmienky stále na hypotekárne úvery, a keď si klient nájde tú svoju vysnívanú nehnuteľnosť, tak je dobré dnes zrealizovať tú kúpu…”

Marek Mašura:

“Takže vy očakávate, že ceny by mali rásť, tak by ten kupujúci nemal váhať?”

Ján Palenčár:

“Jedna vec je, že ceny nehnuteľností budú rásť, to predpokladáme, na druhej strane tá ponuka sa nebude veľmi rozširovať, to znamená, že nie je tu predpoklad, že za pol roka nájdem opätovne tú svoju nehnuteľnosť, nedajbože, ešte lacnejšiu. To už vôbec nepredpokladáme, takže tá ponuka sa zužuje, a naozaj nájsť si tú vhodnú nehnuteľnosť, tú vysnívanú nehnuteľnosť, nie je dnes jednoduché.”

Marek Mašura:

“A z pohľadu predávajúceho, ak majú ceny ešte rásť, tak zrejme by mohli ešte chvíľu počkať a zarobia, takpovediac, viac na tom predaji.”

Ján Palenčár:

“Je otázka, či predávajúci má záujem predať nehnuteľnosť s cieľom tieto prostriedky si vložiť na účet, čiže v tom prípade je asi jednoduchšie nehnuteľnosť si nechať a prenajímať. Ale pokiaľ je tu potreba tieto investície, tieto financie investovať, kúpiť si niečo iné, tak tá doba na predaj je rovnako dobrá.”

Marek Mašura:

“O predaji nehnuteľností, ale aj o ich kúpe som sa rozprával s Jánom Palenčárom, prezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, ktorý si našiel čas a prišiel k nám do štúdia. Ďakujem veľmi pekne.”

Ján Palenčár:

“Ďakujem. Dovidenia.”

Celý rozhovor si môžete vypočuť tu: https://www.ta3.com/clanok/1191371/host-v-studiu-v-palencar-o-drahsom-byvani-aj-pocas-krizy.html

[31.08.2020; TV TA3; Ekonomika; 13:25; R / Marek Mašura AVE: 16650.0€]