.png)
Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska s viacerými bodmi novely súhlasí, voči zákonu má aj pár pripomienok.
Na novelu stavebného zákona čakali slovenskí developeri a stavebníci dlho. A ich čakanie sa predĺžilo, keď napokon vláda zmenila jeho účinnosť z prvého apríla tohto roka na ten budúci so slovami, že je potrebné legislatívu dopracovať.
„Zákon v prvom rade významne znižuje administratívnu záťaž pre občanov, stavebníkov, podnikateľov, developerov, štát a stavebné úrady. Zjednodušuje celý proces povoľovania a realizácie stavieb, od návrhu stavebného zámeru po kolaudáciu,“ vyjadril sa na margo nového stavebného zákona ešte minulý týždeň minister dopravy Jozef Ráž.
HN vysvetľujú šesť kľúčových bodov zákona spolu s názorom odborníka na jednotlivé zmeny.
1. Spojenie a dĺžka konaní
Jedným z najvýznamnejších bodov novely je rozšírenie možnosti zlúčenia územného konania so stavebným konaním. Toto rozhodnutie umožní zlúčiť konania pre iný ako doteraz učený okruh stavieb za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny alebo zo záväzného stanoviska orgánu územného plánovania.
„Zlúčenie konaní skráti dĺžku povoľovacieho procesu o približne 30 percent, no v absolútnych hodnotách sa tento čas vyjadruje ťažko, keďže to závisí od veľkosti projektu, komplikovanosti projektov či danej lokality. Územné a stavebné konania v dedinách trvá vydať rádovo za pár mesiacov, no v Bratislave trvá tento proces aj osem rokov,“ povedal pre HN Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.
Vzápätí však dodal, že nedôjde k hromadnému výskytu takýchto zlúčených konaní, pretože mnoho obcí a miest nemá dostatočne dobre nastavené územné plány, ktoré by zlúčenie umožňovali. „Môže sa to stať v prípadoch, keď územný plán v danej obci neexistuje, alebo nie je dostatočne konkrétny,“ dodal.
2. Zlúčenie častí stavieb
Pod skrátenie povoľovacích procesov sa podpíše aj možnosť zlúčenia stavby. Po novom sa totiž viacero jednotlivých, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich rozhodnutí alebo súhlasov zlúči do jedného stavebného konania k hlavnej stavbe, ktorá pozostáva z viacerých stavieb alebo zo súboru stavieb tvoriacich funkčný celok.
Dnes samostatne vedené konania k vedľajším stavbám budú nahradené stanoviskom dotknutého orgánu, ktorým bude orgán príslušný pre vedľajšiu stavbu. Odstráni sa tým administratívna záťaž konajúcim orgánom, stavebníkom a v neposlednom rade verejnosti.
Rozsiahlejšie stavby totiž majú viacero stavebných či technických objektov, napríklad prístupové komunikácie či prípojky a inžinierske siete, ktoré sú vnímané ako samostatné stavby. Niektoré z nich sú však povoľované podľa samostatných rozhodnutí.
Tým vznikalo niekoľko stavebných rozhodnutí, ktoré sa vzájomne ovplyvňovali, a na zrealizovanie projektu ste museli mať k dispozícii všetky. Po novom tak najvýznamnejšia, najväčšia stavba v projekte zahrnie všetky ostatné, projektu podriadené konania.
„To je, samozrejme, vítané, pretože v praxi dochádzalo k situáciám, keď sa k daným častiam stavby vyjadrovali rôzne stavebné úrady a investor tak potom musel medzi týmito úradmi behať a vybavovať povolenia jednotlivo,“ spresnil Kováčik.
3. Zrušenie možnosti opätovného vyjadrovania sa
Kľúčovým je aj spresnenie jednotlivých správnych konaní a procesných práv a povinností účastníkov výstavby či iných osôb dotknutých výstavbou. Pôvodný zákon totiž umožňoval každému občanovi pripomienkovať a vyjadrovať sa k akejkoľvek výstavbe. Dochádzalo tak k bizarným situáciám, keď napríklad notoricky známy aktivista Marcel Slávik z Bratislavy pripomienkoval prestavbu štadiónu v Dunajskej Strede – pretože chcel mať pred štadiónom postavenú fontánu.
Po novom tak aj kvôli takýmto situáciám zákon upustil od doterajších postupov a procesov posudzovania zámerov v dvojstupňových správnych konaniach – v územnom aj stavebnom. Občan tak bude môcť pripomienkovať jednu stavbu len raz, čím sa zjednoduší a skráti celý schvaľovacií proces.
„Opäť ide o požiadavku, vďaka ktorej sa očakáva určité zjednodušenie a skrátenie procesov, a považujem to za správne rozhodnutie. Developeri sa stretávali s rôznymi vydieračmi, ktorí zneužívali, že sa mohli opakovane vyjadrovať v konaniach,“ vyjadril sa Kováčik.
V minulosti novelu vetovala prezidentka Zuzana Čaputová so slovami, že bod zákona obmedzuje ľudské práva. Podľa prezidenta zväzu stavebníkov však občanom zostane možnosť vyjadriť sa a nie je dôvod, aby už vysporiadané námietky podávali opätovne.
„Na 99 percent bude záverom situácia, keď bude námietka opätovne zamietnutá a zároveň bude jasné, že ju v zásade podáva preto, aby skomplikoval a predĺžil konanie. Niekedy pritom ide práve o úmysly konkurentov, takže to nemá žiadnu pridanú hodnotu pre konanie,“ vysvetlil Kováčik zo zväzu stavebných podnikateľov.
4. Fikcia súhlasu
Ku skracovaniu procesov prispeje aj položka s názvom fikcia súhlasu. Doteraz totiž v praxi platilo, že na záväzné stanovisko obce s povolením stavby čakal developer či iný stavebník pokojne roky. Teraz však štát stanovil obciam 60- až 90-dňovú lehotu, v závislosti od charakteru stavby, počas ktorej sa bude musieť obec vyjadriť.
Ak sa v tejto lehote obec vyjadriť nestihne, dôjde k aplikovaniu fikcie súhlasu – čo znamená, že navrhovaná stavba je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
„Aj tento krok považujem za správny, keďže nečinnosť obcí v prípade vyjadrovania sa v stanovených lehotách je dlhodobý problém a zároveň neexistoval ani žiaden opravný prostriedok,“ komentuje šéf zväzu.
5. Stavby, ktoré netreba ohlasovať
Nový stavebný zákon zadefinoval aj ďalšiu skupinu stavieb. Konkrétne pôjde o kategóriu drobných stavieb a stavebných úprav. Tam budú patriť napríklad letné kuchyne, garáže, kôlne, prístrešky pre autá so zastavanou plochou do 50 štvorcových metrov, bazény do 25 štvorcových metrov či napríklad fotovoltické zariadenia s výkonom do sto kilowattov.
Všetky uvedené stavby po novom nebude potrebné úradom ohlasovať, pokiaľ sa nebudú nachádzať na verejných priestranstvách či do dvoch metrov od susedného pozemku. Rovnako sa však rozšíri aj okruh jednoduchých stavieb.
Podľa Kováčika však v zmysle zákona ide o právo vlastníka daného pozemku si takúto stavbu zrealizovať, pokiaľ splní požadované rozstupy.
„Zároveň má sused vždy možnosť voči stavbe namietať a pokiaľ by sa preukázalo, že stavbou prekročil rozlohu či odstupy od pozemkov, zároveň by sa prišlo na to, že šlo o čiernu stavbu, pretože neboli dodržané zákonné podmienky, za ktorých je to možné postaviť,“ dodal šéf zväzu.
6. Čierne stavby
Nový zákon sa napokon týka aj regulácie v oblasti čiernych stavieb. Znamená to, že stavby, ktoré boli postavené bez povolenia stavebných prác, už nebude možné po účinnosti zákona dodatočne povoliť. Novela zároveň stanovila aj nový postup stavebného úradu pri ilegálnych stavebných prácach a ich odstraňovaní. Definovala totiž rozsah nepovolených stavebných prác, podmienok a postupov odstraňovania, zohľadnenie účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona a podobne.
Zároveň sa rozšíri aj okruh sankcionovaných osôb v prípade porušenia zákona aj na ďalšie osoby vo výstavbe. Týkať sa to teda bude aj zhotoviteľov stavieb, pracovníkov poverených výkonom stavebného dozoru či stavbyvedúcich. Dôvodom je, že pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby je stavebník len objednávateľom výstavby a osobne neriadi výstavbu.
„Dôležitým aspektom je, že čiernu stavbu nebude možné dodatočne zlegalizovať a majiteľ ju bude musieť odstrániť. Nemusí však ísť o úplne novú stavbu, ale napríklad aj o nedovolenú úpravu,“ hovorí Kováčik.
Druhým aspektom je podľa šéfa zväzu fakt, že stavby vykonávajú odborné špecializované firmy, pokiaľ nejde o drobnú stavbu, ktorú je možné postaviť svojpomocne. V takom prípade si musí stavebná firma vyžiadať od stavebníka povolenie, aby vedeli, že to, čo mu majú postaviť, má stavebné povolenie. Stavebník teda nemôže takéto práce začať, ak majiteľovi povolenie chýba. Kováčik však v novele zákona vidí aj niekoľko nedostatkov.
„Nesúhlasíme s tým, že prvostupňové stavebné úrady, ktoré boli na štáte, sa vrátia naspäť na obce. Môže totiž vzniknúť systémový konflikt záujmov, keď starosta obce, ktorý zároveň je účastníkom konania, podpisuje stavebné povolenia. Druhým problémom je, že stavebné úrady nateraz zostávajú na všetkých obciach tak, ako boli,“ vysvetlil v tejto súvislosti šéf stavebníkov.
Rovnako vníma ako medzeru nedostatok odborných kapacít na stavebných úradoch. V mnohých prípadoch tam totiž podľa Kováčika nepracujú dostatočne kvalifikovaní ľudia, často aj na čiastočné pracovné úväzky, a rozhodujú veľakrát neodborne.
„Myslím si preto, že bude ohrozená digitalizácia stavebných konaní, pretože títo ľudia nebudú dostatočne erudovaní na to, aby zvládli prechod na digitálne procesy,“ uzavrel Kováčik.
Zdroj: hnonline.sk
Autor: Petra Uhráková
