.png)
Jediná cesta pre súčasných tridsiatnikov a mladších ľudí, ako si zabezpečiť dôchodok, je postarať sa sám o seba sporením
Konsolidácia verejných financií bude horúcou septembrovou témou. Jedným z navrhovaných opatrení je zúžiť výhody živnostníkom. Ján Palenčár, prvý viceprezident Slovenského živnostenského zväzu, hovorí o následkoch takýchto zmien aj o návrhoch, ako situáciu riešiť.
Ako vnímate návrhy zmeny živnostenského podnikania z dôvodu konsolidácie verejných financií?
Veľmi pozorne sledujeme návrhy, ktoré súvisia s konsolidáciou verejných zdrojov financií. V tomto prípade smerujú k vyššiemu zdaneniu a vyššej byrokracii pri živnostenskom podnikaní. Zaznamenali sme iniciatívu, ktorá môže obmedziť alebo zrušiť paušálne výdavky.
Čo by to znamenalo?
Ide o nástroj, ktorý je pre živnostníkov prakticky jediným motivačným nástrojom. Ten si nemusí viesť účtovníctvo, a tak sa môže zamerať na svoje mikropodnikanie. Živnostníkovi takto odpadajú buď náklady na externého účtovníka, alebo mu odpadá čas, ktorý by tomu musel venovať sám. Čiže paušálne výdavky sú z pohľadu živnostenského podnikania nesmierne dôležité. Ako Slovenský živnostenský zväz, naopak, prichádzame s iniciatívou zvýšiť hranicu paušálnych výdavkov, ktorá by mala reflektovať infláciu, pretože všetky materiálové a ďalšie vstupy v rámci živnostenského podnikania išli výrazne hore.
Rokujete s ministerstvom financií o možnostiach zmeny zákona?
V súčasnosti prebieha diskusia na úrovni ministerstva financií a Slovenského živnostenského zväzu. Rozumieme snahe získať dodatočné financie do štátneho rozpočtu. Na druhej strane hovoríme, že živnostníci najmenej zaťažujú štátny rozpočet, že to je skupina podnikateľov, ktorá sa stará sama o seba, a bola by veľká škoda ohroziť ich. Samozrejme, aj my si vieme predstaviť niektoré zmeny, ktoré by mohli zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu a zásadne by sa nedotkli živnostníkov.
Aké napríklad?
Súčasný stav umožňuje začínajúcemu živnostníkovi odložiť odvody do Sociálnej poisťovne o rok. Môžeme sa baviť, či toto obdobie, keď si živnostník neprispieva do Sociálnej poisťovne, je správne nastavené a či je možné ho skrátiť povedzme na štyri alebo na päť mesiacov.
Čo by to znamenalo pre jeho dôchodok?
Máme skupinu živnostníkov, ktorí sa dostali do dôchodkového veku a sú nemilo prekvapení výškou dôchodku, ktorý im bol vypočítaný na základe priebežných príjmov, ktoré boli nízke. Môžeme sa domnievať, či boli nízke reálne alebo boli nízke v rámci nejakých optimalizačných procesov, ale v každom prípade je tento živnostník konfrontovaný s nízkym dôchodkom. Preto možnosť skôr platiť v rámci otvorenej živnosti do Sociálnej poisťovne považujem za niečo, o čom sme pripravení debatovať.
Vráťme sa k paušálnym výdavkom. Tie sa pohybujú na úrovni 60 percent. Aký je v regióne štandard?
Keď si pozrieme len susedné Česko, tam sú paušálne výdavky až do výšky 80 percent. Rozdiel je v tom, že paušálne výdavky nie sú nastavené plošne pre všetkých živnostníkov bez ohľadu na činnosť. V Česku sú paušálne výdavky rozdelené alebo výška paušálnych výdavkov je rozdelená podľa činnosti, ktorú daný živnostník vykonáva. Iný paušálny výdavok je pri živnostníkovi, ktorý vykonáva administratívnu činnosť, a iný je pri remeselnej živnosti, kde sú aj určité materiálové vstupy. V každom prípade dnes sme na tom v porovnaní s Čechmi v rámci paušálnych výdavkov horšie.
Je možné povedať, aká časť živnostníkov si účtuje paušálne a aká časť reálne výdavky?
Je to zhruba sedemdesiat percent pre paušálne výdavky.
Aký počet z toho môžu tvoriť takzvaní fiktívni živnostníci?
Téma fiktívnej činnosti je určite dôležitá. Sme proti tomu, aby typické zamestnania, ktoré spĺňajú všetky parametre pracovného pomeru, boli zakrývané nejakou fiktívnou činnosťou, napríklad vo výrobnej sfére. Je však otázka, či ideme riešiť tento stav alebo sa zamyslíme nad dôvodom a príčinou, prečo takéto niečo existuje.
Prečo to existuje?
To je veľmi jednoduché. Je to vysoké daňovo-odvodové zaťaženie a neflexibilný Zákonník práce. To sú dva momenty, ktoré nielen zamestnávateľa motivujú zobrať ľudí len na živnosť, ale do určitej miery to motivuje aj samotného zamestnanca, že si dokáže optimalizovať príjem.
Samozrejme, nie je to správne, ale treba sa zamyslieť nad tým, že máme jedny z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v Európskej únii. Pritom trend, o ktorom počúvame v rámci ministerstiev, je ešte sprísniť Zákonník práce. Neviem, či toto je tá správna cesta, ktorou napravíme problém fiktívnych živností.
Nie je to tým, že zamestnávatelia nútia ľudí pracovať na živnosť?
Niektorí novinári hovoria, že zamestnávatelia nezoberú človeka bez živnosti. Pri súčasnom stave trhu práce, keď v niektorých odboroch je naozaj málo ľudí, si neviem predstaviť, že by si to podnikatelia dali ako podmienku na zamestnanie.
Takže v súčasnosti to takto prakticky vyhovuje obom?
Táto kombinácia je z oboch strán win-win. Výhoda z toho plynie aj pre jedného, aj pre druhého. Čiže samotný zamestnanec cíti, že keď mesačne dostane o dvesto eur viac do peňaženky, má zmysel robiť na živnosť.
Koľko môže byť takýchto živnostníkov?
Odhady hovoria o desaťtisícoch. Dokonca sa hovorilo o čísle zhruba stotisíc fiktívnych živnostníkov, čo je z pohľadu Slovenského živnostenského zväzu neuchopiteľné číslo. Toto si nevieme ani predstaviť. V našej praxi sa stretávame s reálnymi živnostníkmi. Tí sú našimi členmi a nie zamestnancami veľkých fabrík. Otázkou je, prečo v mnohých veľkých fabrikách nie sú zamestnanci priamo zamestnaní, ale pracujú cez agentúry. Aký je dôvod, prečo si fabrika nezamestná ľudí sama?
Skutočnou témou na riešenie by teda mala byť otázka Zákonníka práce a otázka daňovo-odvodového zaťaženia. V súčasnosti však nie je možné ísť príliš dole s odvodmi a daňami pri súčasnom stave verejných financií, ale potom sa hľadajú iné cestičky.
Aké?
Napríklad majú eseročky a pracujú ako jednoosobová eseročka, ktorá dokonca vôbec nemusí platiť sociálne poistenie. Keď ste konateľ v eseročke, zo zákona platíte len zdravotné odvody. Potom štát prichádza o množstvo peňazí. Čiže je otázka, či tlačiť na zvyšovanie daní a odvodov, či tlačiť na silné reštrikcie a silné kontroly alebo sa zamyslieť, kde je cesta, ktorá by vo finále znamenala väčší príjem pre Štátnu pokladnicu.
Nechceme, aby sa z dôvodu reštrikcií príjmy presunuli do sivej zóny, ktorá je vždy nejakým spôsobom aktívna vtedy, keď sa príliš tlačí či už na zamestnávateľov, zamestnancov, alebo v oblasti daňového zaťaženia.
Keby sa štát vydal cestou ďalšej represie, malo by to ďalší negatívny vplyv na podnikanie?
Ak podnikatelia živnostníci prídu o výhodu paušálnych výdavkov, je otázka, čo spravia. Či pôjdu do sivej zóny, to znamená, že pôjdu na úrad práce a budú robiť načierno, alebo si urobia eseročku. V nej nebudú platiť sociálne odvody. To je to, čo ušetria, keďže v eseročke už musia viesť účtovníctvo. Množstvo živnostníkov určite bude nútene hľadať riešenie, ktoré im v tej situácii pomôže.
Druhá vec, ešte dôležitejšia, sú mladí ľudia. Dnes sa robia projekty v školách. Pripravujú sa mnohé aktivity smerom k tomu, aby sme deti motivovali podnikať, aby sme vytvárali novú podnikateľskú generáciu. Na začatie podnikania je jednoznačne najlepšia forma práve živnosť. Je to byrokraticky omnoho ľahšie. Keď im zoberieme výhodu paušálnych výdavkov, stratíme ešte aj tých mladých ľudí, ktorí chcú začať podnikať.
Čo je potrebné spraviť, aby sa vyriešil problém fiktívnych živnostníkov?
Je potrebné hľadať riešenia, ako fiktívnych živnostníkov presunúť do systému, ako ich aj samotných zamestnávateľov motivovať, aby títo ľudia boli v trvalom pracovnom pomere.
Hovorili ste, že v Česku majú niektorí živnostníci vyššie paušálne výdavky. Ste za to, aby sa niečo podobné zaviedlo na Slovensku?
Môžeme o tom diskutovať. Môžeme hovoriť aj o tom, že sa rozdelia podľa činnosti. Bude to však administratívne náročnejšie, pretože dnes pri živnostníkovi neviete presne, akú robí činnosť. Ak by toto bola cesta, ktorú by chcelo ministerstvo financií, môžeme s nimi o tom hovoriť. Pre nás je však najjednoduchšia jednotná paušálna daň, a to aj z pohľadu byrokracie, aj z pohľadu kontroly.
Nie je živnostník pre štát príliš drahý? Napríklad tým, že platí nízke odvody a potom získa vyšší dôchodok.
Sociálne poistenie a dôchodky živnostníkov sú silná téma. Nevieme, koľko štát stojí priemerný zamestnanec a koľko priemerný živnostník. Tvrdíme však, že priemerný živnostník zaťažuje štát podstatne menej. Čiže ak máme uvažovať aj o tejto úspore verzus koľko prispieva do systému zamestnanec z dôvodu vyšších daňových odvodov, tak si myslím, že vo finále prídeme na to, že živnostník je pre štát menšou záťažou ako zamestnanec.
A čo dôchodky?
Otázkou je, aké príjmy živnostníci vykazujú v rámci sociálneho poistenia a koľko im vychádzajú dôchodky. Minimálny dôchodok je, samozrejme, niečo, z čoho je veľmi ťažké vyžiť. Obávam sa však, že do budúcna sa štát o nás nepostará, lebo to jednoducho nevychádza. Demografia jasne ukazuje, že o dvadsať rokov štát nebude mať ani pri násobnom zvýšení poplatkov do Sociálnej poisťovne na dôchodky. To prináša nutnosť sporiť si v súkromných fondoch, kupovať si akcie, jednoducho investovať do toho, čo je v zahraničí úplne bežné. Myslím si, že jediná cesta pre súčasných tridsiatnikov a mladších ľudí, ako si zabezpečiť dôchodok, je postarať sa sám o seba sporením.
Takže zrušenie paušálnych výdavkov by nepomohlo ani verejným financiám?
Keby zrušili paušálne výdavky už zajtra, nezabezpečili by konsolidáciu v rámci štátneho rozpočtu. Myslím, že potrebujú nájsť okolo miliardy a pol ročne. Tak prečo ideme zaťažovať ľudí, ktorí fungujú samostatne a štát na nich nedopláca?
Čo by mal podľa vás štát robiť, aby podporil podnikanie živnostníkov aj konsolidoval svoje financie?
Ak zvýšime paušálne výdavky v rámci živnostníkov, na druhej strane zvýšime príjem do Štátnej pokladnice. Porovnal by som to s Miklošovými daňami, keď prišiel so znížením daní z príjmu, čím v zásade výber daní zvýšil. To znamená, že ľudia stratia potrebu optimalizovať. Práve toto je podľa mňa cesta, nie rušiť paušálne výdavky. Viem, že pre rozpočet je to ťažká situácia, ale ja by som išiel cestou zvýšenia DPH.
Hovorí sa aj o možnom zvýšení dane z nehnuteľností. Čo si o tom myslíte?
Ak hovoríme napríklad o zvyšovaní daní z nehnuteľností, nie je to priamo príjem štátu, ale obcí. Neznamená to, že štát bude vďaka tomu menej doplácať obciam. Diskusia je o zvyšovaní dane z nehnuteľností podľa ceny nehnuteľností. To by však mohlo priniesť vysťahovanie pôvodných obyvateľov. Napríklad z bratislavského hradného kopca by zmizli mnohí pôvodní obyvatelia. Tí, ktorí majú nízke príjmy, by museli odísť. To nie je fér.
O zdanení majetku sa treba rozprávať. Zoberme si napríklad Bešeňovú, kde sa vybudoval akvapark, hotely a apartmány. Za posledné roky tam ceny nehnuteľností násobne vzrástli, ale gro rodinných domov stále vlastnia pôvodní obyvatelia mimo vlastníkov apartmánov. Prečo by mal pôvodný obyvateľ namiesto 250 eur platiť daň tisíc eur len preto, že žije v Bešeňovej, kde niekto vybudoval kúpele?
Ako to podľa vás riešiť?
Môžeme postupne zvyšovať plošne dane z rezidenčných nehnuteľností, s ponechaním kompetencií samospráv určovať ich výšku. Ale v prípade prvej nehnuteľnosti, ktorú daná osoba vlastní, by to zvýšenie bolo najnižšie. Pri druhej, tretej a ďalšej by zvýšenie mohlo byť výraznejšie.
Myslíte si, že ľudia vlastnia toľko druhých a ďalších nehnuteľností, aby sa to materiálne prejavilo na štátnom rozpočte?
Myslím si, že áno. Investičné nákupy posledných pätnásť rokov násobne vzrástli. Čiže toto by malo určite zmysel. Tieto nehnuteľnosti ľudia bežne využívajú ako investičný nástroj, čiže ich prenajímajú. To znamená, že takýto majiteľ má z tejto nehnuteľnosti dodatočný príjem, z ktorého odvádza ďalšie dane. Ak však chceme hovoriť o dani z luxusu, malo by sa prihliadať na rozsah majetku, teda vlastníctvo viacerých nehnuteľností.
Ako by sa mali tieto ceny zvýšiť?
Zoberme si napríklad trojizbový byt v Petržalke. Štandardná daň je tam okolo 90 eur ročne, čiže 7,50 eura mesačne. Naozaj je to nízka suma v porovnaní s ostatnými krajinami Európy. Ak túto daň zvýšime postupne aj dvojnásobne, verím, že všetci vlastníci to zvládnu. Ale nerobme to, že zvýšime túto daň štvor- či päťnásobne. Zaveďme vyššiu daň na druhú rezidenčnú nehnuteľnosť. Pokojne ju dajme na dvojnásobnú sadzbu alebo vyššiu. Treba si však uvedomiť, že všetko zvyšovanie daní, teda nákladov, sa bude prenášať do zvyšovania cien nájmov, čo takisto ovplyvňuje dostupnosť bývania v našich mestách.
Ján Palenčár
V roku 1999 sa stal výkonným riaditeľom realitnej kancelárie Urban & Partner, ktorú riadi dodnes. Od roku 2013 pôsobí aj ako prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Aktuálne pôsobí ako prvý viceprezident Slovenského živnostenského zväzu.
Zdroj: trend.sk
Autor: Ronald Ižip
