Zjednodušia nové zákony výstavbu?

Zjednodušia nové zákony výstavbu?

Stavebníci, architekti a projektanti, ale predovšetkým občania vkladajú nádej do nového legislatívneho nástroja pre výstavbu na úrovni pokročilého 21. storočia. Prinesú pripravované dva nové zákony náhradu za terajší stavebný zákon?

[HN; 133/2018; 12/07/2018; s.: 13; Jana Véghová ; Zaradenie: LETO S HN]
LEGISLATÍVA

Jana Véghová

Odpovedá Imrich Pleidl, predseda Slovenskej komory architektov

1. Doterajšie práce

O novom zákone na výstavbu sa hovorí už pár rokov. Vyžiadal si veľa novelizácií, ktoré postupom času nevyhovovali.

Dostanú ľudia konečne legislatívu, ktorá zjednoduší stavebné konanie?                     Podľa našich informácií boli práce na samotných návrhoch oboch zákonov i nadväzujúcich vykonávacích vyhlášok ukončené v kompletnom paragrafovom znení. Ako zástupcovia praxe očakávame, že bude čo najskôr predložený do medzirezortného pripomienkového konania a potom do parlamentu. Po 42 rokoch od platnosti existujúceho stavebného
zákona, po mnohých čiastočných novelizáciách si už naša spoločnosť konečne zaslúži moderný legislatívny nástroj pre výstavbu a tvorbu prostredia.

2. Prepojenie podmienok

Myslíte si, že dva nové zákony, ktoré sa navrhujú, vyriešia všetky stavebné problémy?
Musím úprimne konštatovať, že aktuálny návrh balíka zákonov o územnom plánovaní a výstavbe je oproti predchádzajúcim návrhom a verziám najucelenejší a z odborného hľadiska určite najkvalitnejší. Zákon sa síce rozdelil na
dva samostatné – jeden o územnom plánovaní a druhý o výstavbe, čo sme z pozície Slovenskej komory architektov pôvodne nepodporovali, ale navrhnuté mechanizmy prepojenia podmienok stanovených v územných plánoch a pre samotnú výstavbu či krajinné úpravy sú navrhnuté optimálne, takže tento model akceptujeme. Ide o veľmi obsiahlu, prierezovú legislatívnu úpravu, ktorá prináša celý rad zlepšení oproti súčasnému stavu.

3. Zjednodušenie konania

Veľa výhrad je voči územnému plánovaniu. Ako sa na to reaguje v novej legislatíve?
Nový zákon stanovuje zavedenie stručnej záväznej časti územného plánu, ktorého ťažiskom bude spravidla regulačný plán zostavený pomocou zúženej škály regulatívov a limitov pre funkčné využívanie a priestorové vymedzenie výstavby tak, aby sa v ňom dokázal orientovať aj bežný človek.

Vyzdvihol by som zavedenie povinného realizačného projektu pre vyhradené stavby a pri jednoduchších ako dobrovoľného. Okruh kategórie jednoduchých stavieb sa vzhľadom na stále sa zvyšujúcu náročnosť a rozsah požiadaviek na stavby zužuje na primeranú mieru. Kvalitná dokumentácia nielen na povoľovanie, ale i na realizáciu stavieb, spolu s ukotvením postavenia generálneho projektanta sú nevyhnutnými podmienkami nielen z hľadiska bezpečnosti stavieb, ale i pre urbanistickú a architektonickú kvalitu konečného výsledku v prostredí, v ktorom žijeme.
Odpovedá Ivan Pauer, prezident Stavebnej komory Slovenska

4. Nedostatočné pravidlá

Prečo je pre vás navrhovaná legislatíva nedostatočná a polovičatá?
Ak nie je rozvoj Slovenska riadený na zákonnom právnom podklade, teda na zákonnom plánovanom rozvoji miest, ako to ustanovuje kompetenčný zákon, ale aj štatút ministerstva dopravy a výstavby, považujeme tvorbu zákona o územnom plánovaní a zákona o stavebnom poriadku – nového stavebného zákona – za nedostatočnú a polovičatú. Bez jasných zákonných pravidiel rozvoja miest – urbanizmu – nie je základ pre umiestňovanie stavieb a ich uskutočňovanie! Chýba nám jasný stabilný plán rozvoja hospodárstva, inak by sme nemali problémy s mínusovou populáciou, so vzdelávaním, s
nezvratným úbytkom poľnohospodárskej pôdy, potravinárskym a ostatným priemyslom a pracovnou silou preň a zahraničné montovne.

5. Uprednostňovanie firiem

Vo verzii návrhu zákona z novembra 2017 sa ustanovilo, že vyhradené stavby musia stavať len tí, ktorých bude certifikovať a registrovať uvedené záujmové združenie zhotoviteľov stavieb, čo je v rozpore s Ústavou. Namietali ste to pri príprave paragrafov?
Po námietkach niektorých členov komisie vrátane nás ministerstvo dopravy a výstavby v návrhu z februára 2018 už meno združenia nahradilo odvolaním sa na budúcu úpravu certifikátora a registrátora vo vyhláške, teda v právnom predpise nižšieho stupňa. Zrejme preto, aby to nevzbudzovalo nedôveru a rôzne podozrenia z možného klientelizmu a korupčného správania.

Vzbudzuje to však aj podozrenie, že skutočne ide o legislatívne vyčlenenie a uprednostňovanie vybraných firiem, ktoré budú môcť stavať takzvané vyhradené stavby, čiže ide o nerovnosť prístupu k verejným zákazkám.

6. Chýbajúce veci

Aké problémy ešte vidíte v pripravovanej stavebnej legislatíve?
Napríklad to, že ministerstvo dopravy a výstavby chce certifikovať vybrané firmy, ktoré budú môcť uskutočňovať vyhradené stavby, ale nikto nevie, aké sú to vyhradené stavby. V návrhu zákona o stavebnom poriadku je absolútne nesprávne definovaná projektová dokumentácia a realizačná dokumentácia. Problém je potrebné uviesť do správnej
formy a obsahu. Chýba aj jasne definovaná osobná zodpovednosť administratívnych pracovníkov stavebných úradov a na druhej strane ich práva a povinnosti.

7. Rozpory a zdôvodnenie

Tvrdíte tiež, že rozdelenie zákona na dve časti má logiku. Ale čo ešte chýba?
Rozdelenie zákona na dva zákony má logiku, ale nebolo predložené zdôvodnenie rozdelenia, dosahy a náklady, ako ani administratívne, technické a právne nástroje, ako sa terajší jeden zákon rozdelí a súbežne schváli vo forme dvoch zákonov. Môže sa stať, že niektorí poslanci sa na poslednú chvíľu rozhodnú, že zákon o územnom plánovaní schvália a zákon o výstavbe neschvália, čo bude potom platiť?

8. Jednoznačné pomenovania

Myslíte si, že sa konečne nebude v zákone hľadať iný výklad a aj jednoduchý človek sa v ňom vyzná?
Do stavebníctva je potrebné vrátiť jednoznačné pomenovania, definície, názvoslovia, systém a poriadok, pretože stavby sú v prvom rade o jasných technicko-právnych pravidlách, kde nie je priestor na nejasnosti a výber možností s hrou na slovíčka. Stavby nie sú rožkom v obchode na polici, stavby majú vplyv na naše zdravie, bezpečnosť a život.

9. Presné definície

Znamená to, že nie sú presne definované jednotlivé pojmy?
Nie je jasne ustanovená povinnosť realizovať všetky stavby, aj jednoduché – okrem drobných stavieb – podľa vykonávacieho projektu a po dokončení vyhotoviť realizačnú dokumentáciu. Nesprávne je definovaná projektová dokumentácia a realizačná dokumentácia. Problém je potrebné uviesť do správnej formy a obsahu. Definované musí byť presne, čo je vlastne projektová činnosť, pretože podľa súčasne platného zákona po jeho zmenách a v návrhu je projektová činnosť definovaná absolútne zmätočne. Chýbajú jasné definície, čo je jednoduchá stavba, čo je vyhradená stavba a čo je špeciálna stavba.
Odpovedá Ján Pálenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií

10. Odstránenie stavby

Aktuálny návrh nového stavebného poriadku sa zaoberá len čiernymi stavbami, ktoré by sa mohli objaviť po jeho účinnosti. Ako sa doteraz vyrovnávalo s čiernymi stavbami z právnej stránky?
Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku je stále účinnou právnou normou a ešte nejaký čas bude. Pokiaľ ide o páku na čierne stavby, súčasná právna úprava okrem uloženia pokuty za porušenie zákona umožňuje stavebnému úradu rozhodnutím nariadiť vlastníkovi čiernej stavby, teda tomu, kto čiernu stavbu postavil, aby ju v stanovenej lehote
odstránil. Ak tak neurobí, stavebný úrad by mal pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia.

11. Dodatočné povolenie

Ako môže postupovať stavebný úrad proti čiernej stavbe?
Stavebný zákon je postavený na zásade, že vydať rozhodnutie, ktorým čiernu stavbu nariadi odstrániť, môže stavebný úrad až vtedy, keď sa preukáže, že nepovolenú stavbu nie je možné dodatočne povoliť, alebo keď stavebník so stavebným úradom nespolupracuje. Napríklad, že mu v určenej lehote nepredloží doklady, podľa ktorých by stavebný
úrad vyhodnotil, či je alebo nie je možné stavbu dodatočne povoliť. Ak sa preukáže, že čierna stavba je v súlade s verejnými záujmami, myslí sa tým predovšetkým súlad s platným územným plánom, a majetkové vzťahy sú taktiež v poriadku, stavebný úrad stavbu dodatočne povolí.

12. Podmienky pre stavebníka

Ako prebiehalo konanie o dodatočnom povoľovaní stavieb?
Konanie o dodatočnom povolení stavby je správnym konaním rovnako ako klasické stavebné konanie. Stavebný úrad prizve aj zákonom predpokladaných účastníkov konania. Výsledkom je rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, čiže dodatočné stavebné povolenie. Môže sa začať buď tým, že sám stavebník podá iniciatívne na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby, alebo, ak existenciu čiernej stavby zistí stavebný úrad skôr, začne konanie sám. V oboch prípadoch však musí stavebník čiernej stavby preukázať, že stavba spĺňa všetky zákonné podmienky na to, aby mohla byť dodatočne povolená.

13. Námietky proti stavbe

Môžu sa proti čiernej stavbe ohradiť aj susedia?
Tak ako v klasickom stavebnom konaní, aj v konaní o dodatočnom povolení stavby môžu účastníci konania, predovšetkým susedia, podávať námietky proti čiernej stavbe a po vydaní dodatočného stavebného povolenia môžu podávať opravné prostriedky.

14. Preskúmanie súdu

Ak niekto nereagoval na rozhodnutie stavebného úradu, aké právne kroky mohli kompetentní voči nemu podniknúť?
Nespolupracovanie so stavebným úradom je dôvodom na to, aby stavebný úrad nariadil odstránenie čiernej stavby. Stavebník má právo brániť sa podaním opravných prostriedkov, či už je to odvolanie alebo žaloba na súd v prípade, že jeho odvolaniu nebolo vyhovené. Treba povedať, že proces vydania rozhodnutia o odstránení čiernej stavby je často
vecne aj časovo náročný. Keďže ide o zásah do vlastníckych práv, aj keď získaných neoprávnene, je pravidlom, že vec skončí na súde ako na poslednej inštancii. Súd preskúma, či bolo rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby vydané v súlade so zákonom.

15. Trestnoprávna ochrana

Ako sa postupovalo predtým? Kedy bolo potrebné podať trestné oznámenie?
Od 1. 9. 2011 je účinná novela Trestného zákona. Zaviedla novú skutkovú podstatu, a to neoprávnenú výstavbu. Doplnila marenie výkonu úradného rozhodnutia o zákaz pokračovať v nepovolených stavebných prácach napriek právoplatnému rozhodnutiu.

Zaviedla aj ďalší nástroj trestnoprávnej ochrany riadneho výkonu stavebného konania zavedením trestnosti postavenia čiernej stavby bez stavebného povolenia. Nevzťahuje sa to však na jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu.

Zároveň sa zavádza trestnosť pokračovania v stavebných prácach alebo v uskutočňovaní stavby napriek právoplatnému rozhodnutiu o zastavení stavebných prác. Stavebné úrady v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavieb alebo trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia musia vec oznámiť orgánom činným v trestnom konaní.

16. Orgány a právomoci

Kto po novom bude kompetentný kontrolovať čierne stavby a aké bude mať právomoci? Orgán štátnej správy? To bude kto?
Štruktúra orgánov štátnej správy na úseku stavebného poriadku a ich kompetencie sa ešte stále kreujú v rámci prípravy návrhu nového stavebného zákona, takže na túto otázku nie je možné dať konkrétnu odpoveď.

17. Ohlásenie stavieb

Čo všetko bude patriť pod drobné stavby? Musia mať stavebné povolenia? Bude tam patriť napríklad bazén v záhrade?
Rovnako kategorizácia stavieb na drobné, jednoduché a ostatné stavby ešte nie je uzatvorená. Malo by však platiť to, čo teraz. Na drobné stavby nebude potrebné vydať stavebné povolenie, ale bude postačovať súhlas s ohlásením.
Odpovedá Matej Grébert, architekt

18. Rýchlejšie práce

Je jasné, že po vyše 40 rokoch treba v stavebnom zákone zmenu. Čo najviac oceňujete v pripravovaných dvoch zákonoch?
Predovšetkým základnú myšlienku, aby jednoduché konania boli naozaj jednoduchými. Znamená to, že by mal urýchliť procesy pri príprave malých aj veľkých stavieb.

19. Obavy samospráv

V posledných mesiacoch bolo schvaľovanie zákona zabrzdené námietkami samospráv, z ktorých sa majú presunúť stavebné úrady do právomoci štátu. Ako to vnímate?
Teraz leží celá agenda stavebných úradov na samosprávach a preniká do nej príliš veľa politiky. Pred novelou stavebného zákona v roku 2005 boli stavebné úrady pre každý región štátne a bolo v nich menej politiky. My sme generácia, ktorá už funguje na samosprávach, a vidíme, že to nie je efektívne. Chápeme, že výraz samospráva je vytvorený podľa toho, že si sama spravuje, ale podľa nového zákona bude mať na správu výstavby tiež páky.

Nástrojom samosprávy bude územný plán a miestny úrad sa môže vyjadriť, či stavba je v súlade s územným plánom alebo nie. A to sú dostatočné prostriedky na to, aby samospráva vedela regulovať výstavbu. Nebude už však môcť ovplyvňovať stavebné procesy prieťahmi v konaní.

20. Prax ukáže

Myslíte, že v poslednej verzii už nie sú muchy, ktoré treba vychytať?
Pôvodný stavebný zákon sa rozdelil na dve časti, územné plánovanie je jedna vec a stavebné konania sú druhá. Prax ukáže, ako to pôjde. Nedá sa všetko namodelovať do poslednej bodky. Pre nás bude nový zákon veľkým prínosom, ale nielen pre nás. Kto je vlastne koncový používateľ stavebného zákona? Nie je to len zopár developerov, tu je niekoľko miliónov obyvateľov, ktorí možno raz – dvakrát za život robia rekonštrukciu, stavbu alebo niečo, kvôli čomu musia prejsť stavebným konaním. Prečo ich trápiť dlhou úmornou komunikáciou so stavebným úradom, keď to môže byť jednoduché?
Tieto zmeny sú našité hlavne pre obyčajných ľudí.