.png)
Vývoj na realitnom a finančnom trhu
[TA3, 21:30; Analýzy a trendy; 12/04/2018; Daniel Horňák; Zaradenie: z domova]
Daniel Horňák, moderátor: Realitný trh rástol niekoľko rokov veľmi rýchlym tempom. Nehnuteľnosti kupovalo stále viac ľudí, čo priťahovalo novú výstavbu. Aby sa tento dobre namazaný stroj neprehrial, Národná banka Slovenska začala z neho preventívne vypúšťať palivo a efekty prísnejších podmienok hypoték sa začínajú prejavovať práve teraz. Ako môžu ovplyvniť ďalší vývoj finančného i realitného trhu, tomu sa budeme venovať v dnešnej relácii Analýzy a trendy.
A mojimihosťami sú Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií, príjemný dobrý večer.
Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií: Dobrý večer.
Daniel Horňák: A Peter Világi, analytik spoločnosti Fincentrum, takisto príjemný dobrý večer.
Peter Világi, analytik spoločnosti Fincentrum: Dobrý večer.
Daniel Horňák: Pán Palenčár, dovoľte prvú otázku na vás, k cenám nehnuteľností. Minulý rok sa viackrát hovorilo, písalo o tom, že hrozí na Slovensku cenová bublina. Ten rast v niektorých segmentoch bol vysoko dvojciferný rast cien. Čo ukázal prvý kvartál tohto roku? Bol dôvod na takéto obavy, alebo sa ten rast cien trošku upokojil?
Ján Palenčár: V prvom rade si treba povedať, že realitná bublina, alebo vznik realitnej bubliny nie je len o samotnej cene. Pokiaľ by sme sa vrátili do roku 2008, kedy prišlo k prasknutiu realitnej bubliny a boli naozaj ceny historicky najvyššie, tak bola historicky najnižšia dostupnosť bývania. Dnes sme v inej situácii a napriek tomu, že v roku 2017 už v
niektorých lokalitách na Slovensku ceny prerástli ten rok 2008, čiže máme už dnes vyššie ceny ako v roku 2008, tak dostupnosť bývania je podstatne lepšia a to preto, pretože tu máme reálne mzdy podstatne vyššie a ekonomika je podstatne zdravšia, a je podstatne lepšia.
Daniel Horňák: Čo sa týka toho tempa rastu cien, v minulom roku sme videli štrnásť-pätnásťpercentné nárasty medziročné. Ako to vyzerá aktuálne?
Ján Palenčár: Je pravda, že v niektorých lokalitách medziročne tie ceny narástli nad desať percent. Dnes môžeme hovoriť o tom, že pri starých bytoch prichádza k stabilizácii cien, k stagnácii, až k prepadu. V prípade novostavieb ten rast cien pokračuje, ale podstatne pomalším tempom, na úrovni zhruba štyri a pol, päť percent ročne.
Daniel Horňák: Pán Világiy, ako vy vnímate dôvody takejto zmeny čo sa týka tempa rastu cien. Čo všetko tam môže hrať úlohu? Vieme, že ekonomika stále rastie nadpriemerným tempom, stále viac ľudí má prácu, mzdy rastú. Čiže prečo možno to tempo rastu je pomalšie ako v minulom roku?
Peter Világi: Keď pán Palenčár hovoril o dostupnosti bývania, tak ešte jeden faktor tam nespomenul a to je práve nízke úrokové sadzby, ktoré dnes výrazne podporujú dopyt na hypotekárnom trhu a samozrejme ovplyvňuje aj trh nehnuteľností, pretože často ľudia, ktorí odkladali rozhodnutie o vlastnom bývaní, to znamená vo veku od dvadsaťštyri do
nejakých tridsaťpäť rokov, tak dnes reálne si plnia sny o svojom novom bývaní a riešia si úvery. Takže samozrejme vstúpili do platnosti opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré už v minulom roku mierne utlmili dostupnosť bývania vo vyšších kategóriách úverovania. To znamená od osemdesiat percent hodnoty zakladania nehnuteľnosti. Ale stále vidíme
ten dopyt naozaj, že je veľký a ešte bude pretrvávať.
Daniel Horňák: Ako vnímate ten faktor opatrení Národnej banky Slovenska? Od minulého roka postupne nadobúdajú účinnosť a sa sprísňujú rôzne pravidlá. Bol už čas na takéto opatrenia, špekulatívne investície do nehnuteľností. Videli ste nejaký neprimeraný boom v tejto oblasti?
Ján Palenčár: V prvom rade sme sledovali tú rekordnú zadlženosť obyvateľstva, tú akceleráciu, ktorá nastala a veľmi pozorne sme tento vývoj sledovali. My sme privítali prvé opatrenia Národnej banky k sprísneniu prístupu k hypotékam. Na druhej strane si treba povedať áno, Národná banka sprísňuje prístup k hypotékam. Na druhej strane úrokové sadzby sú historicky najlepšie, najnižšie. Dnes sa pohybujú blízko jedného percenta, čo tu nikdy v histórii nebolo. Čiže už pre klienta, ktorý získa hypotéku, je ten náklad na splácanie veľmi výhodný. Z pohľadu vývoja trhu v súvislosti s pripravovanými opatreniami predpokladáme, že áno, niektoré skupiny žiadateľov o úver, to znamená niektoré skupiny
obyvateľstva, týmto nebude sprístupnený úver. To znamená nebude umožnené kúpiť si svoj byt a budú odkázaní na iné riešenie a to je napríklad nájomné bývanie.
Daniel Horňák: Ako vy vnímate potrebu takýchto opatrení? Bol už ten čas a tie efekty, ako sa to momentálne prejavuje na trhu?
Peter Világi: Určite ten čas už bol, pretože zadlženosť slovenských domácností je rapídne narastala. Stále hovoríme, že je čas na to, aby ľudia sa vrátili k sporeniu a pripravovaniu si vlastného bývania, aby to nebol impulzívny nákup, ako je to povedzme minulý rok, alebo tento rok. Ale viac si ho plánovali a čakali možno dva, tri roky na to, aby si mohli kúpiť nehnuteľnosť, pretože si musia nasporiť dostatočný vlastný kapitál na to, aby to zafinancovali. Tam to samozrejme smeruje. Momentálne očakávame, že ešte do polovice roka ten dopyt ešte vzrastie. Pretože vidíme to aj na efektoch prvých dvoch mesiacov, kedy do roku 2016 boli vždy január a február pomerne slabými mesiacmi na poskytovanie úverov. Rok 2017 už bolo práve obdobie, kedy prichádzali do platnosti prvé opatrenia a ľudia ešte využívali tú príležitosť na lepšie podmienky, a viac sa zadlžovali, a zase rok 2018 bol efekt zrušenia štátneho príspevku pre mladých, kedy banky sa ešte predzásobili koncom roka a žili vlastne z tých žiadostí ešte v prvom kvartáli tohto roka. Takže určite
podmienky, ktoré platia teraz a sú výhodnejšie ako budú platiť od prvého siedmy, ešte veľa klientov využije.
Daniel Horňák: A tie efekty týchto sprísnených opatrení vidíte už v niektorých segmentoch zvyšovaním úrokových sadzieb, alebo jednoducho, že ľudia, klienti banky nedostanú nárok, nemajú nárok na úver a vzhľadom na vyššie a prísnejšie strestesty na tú väčšiu rezervu, ktorú banky musia vypočítavať?
Peter Világi: Áno, vidíme to už, často sú klienti prekvapení, že nedostanú takú výšku úveru ako by očakávali. Zároveň sú prekvapení možno aj z úrokových sadzieb, keď povedia, že chcú osemdesiatpercentné financovanie hodnoty základnej nehnuteľnosti, alebo deväťdesiatpercentné, tak už dnes sa tam uplatňujú prirážky. Dokonca v niektorých bankách môže byť prirážka žiadaná pol percentuálneho bodu k úrokovej sadzbe, ktorú bežne komunikujú banky v rámci marketingových kampaní. Takže zrazu klient príde a ponúknu mu dva a polpercentný úrok a je z toho šokovaný.
Daniel Horňák: Počuli sme, že teda tieto prísnejšie opatrenia Národnej banky Slovenska ešte viac podporujú dopyt v týchto mesiacoch. Má toto nejaký vplyv na investičné nákupy nehnuteľností a tie špekulatívne, na to ste mi celkom neodpovedali. Vidíte silnejší tento trend na trhu aktuálne?
Ján Palenčár: Čo sa týka špekulatívnych nákupov nehnuteľností, pomenujme ich čo to vlastne je. Znamená to práve to, že klient si kupuje nehnuteľnosť v čase výstavby, platí na ňu prvú zálohu, prvú časť platby s cieľom predať túto nehnuteľnosť na sekundárnom trhu ešte do momentu, kým ju má doplatiť. To znamená, toto sú tie špekulatívne nákupy, kedy v krátkodobom horizonte, práve v tom horizonte tej výstavby sa snaží zarobiť na medziročnom zvýšení cien nehnuteľností. Práve tým, že prichádza k určitej stabilizácii vývoja cien, tak veľká časť týchto špekulatívnych nákupov nám odpadá. Na druhej strane veľmi silné sú investičné nákupy. To je práve vtedy, keď klient si kupuje nehnuteľnosť s
cieľom jej ďalšieho prenájmu. Tieto sú veľmi silné. V niektorých projektoch sa hýbu až na úrovni dvadsať-dvadsaťpäť percent. Tam je to dôležité práve kvôli tomu aký je to druh projektu, kde je lokalizácia toho projektu, aká je štruktúra bytov a podobne. Dnes môžeme hovoriť zhruba o priemere, celkovom priemere investičných nákupov na úrovni zhruba
dvanásť a pol percenta.
Daniel Horňák: Čo sa týka dostupnosti bývania a nájomného bývania ako takého, môže sa toto zvrtnúť proti ľuďom, jednoducho, že budú platiť tieto trhové ceny kvázi ako nájomné tým, ktorí si kúpili investičné nehnuteľnosti?
Ján Palenčár: Áno, je možné, že práve tá časť klientov, tá časť žiadateľov o úver, ktorý im nebude umožnené získať úver sa práve obráti do toho segmentu nájomného bývania. Na to, ale aby sme si vedeli toto kvantifikovať aká vlastne je tá skupina, ktorá nedostala úver, musíme si počkať zhruba do konca roka. Nepredpokladáme, že by to boli tak veľké skupiny ľudí, ktoré by ovplyvnili zásadne cenový vývoj v nájomnom sektore.
Daniel Horňák: Ako vnímate takúto možnosť, že tie opatrenia, ktoré Národná banka Slovenska prijíma v dobrej viere, sa viac dotknú práve tých, ktorí si možno kupujú prvú nehnuteľnosť a potrebujú ju na bývanie a nie až tak tých, ktorí napríklad kupujú druhú, tretiu nehnuteľnosť a vyslovene z investičného titulu?
Peter Világi: No to je to čo ja kritizujem dlhodobo. Nie samotnú Národnú banku Slovenska za nejaké opatrenia, pretože tie určite sú potrebné a treba chrániť tak bankový sektor aj samotných klientov. Kritizujem to, že tu nie je žiadna bytová politika. Keď sa hovorí o tom, že tí ľudia nebudú mať dostupné bývanie a budú musieť ísť do komerčných nájmov, tak
naozaj to výrazne tých ľudí zasiahne. Keď prídu niekde zo stredného, alebo východného Slovenska do Bratislavy, alebo do akéhokoľvek väčšieho mesta, tak môžu mať naozaj problém kúpiť si nehnuteľnosť, ak nemajú nasporené peniaze. Ak sa odvolám napríklad na prieskum Poštovej banky, tak ľudia do tridsaťpäť rokov podľa ich prieskumu majú nasporených tisíc šesťsto eur. To predsa nemôže vyriešiť kúpu nejakej nehnuteľnosti vo väčšom meste. Takže títo ľudia budú naozaj odkázaní na nájmy a ak by sa im malo pomôcť, tak by tu mala existovať alternatíva nájomného bývania, tak ako existuje v ostatných krajinách Európy. Povedzme si Rakúsko, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko. Sú krajiny, kde päťdesiat percent bytov sa rieši práve cez nájomné bývanie. U nás je to necelé tri percentá. Takže naozaj ľudia nemajú alternatívu, zrušil sa štátny príspevok pre mladých, v podstate technicky tá podpora je vyslovene smiešna ako je dnes nastavená a zároveň sa hovorí o demontáži stavebného sporenia ku koncu roka, aj keď tieto debaty mierne utíchli. Takže robí sa veľafaktorov na to, aby tá dostupnosť bývania pre mladých tu naozaj nebola a nevytvára sa žiadna alternatíva a to ma naozaj hnevá na tom celom.
Daniel Horňák: Toto je vážny problém, ktorému čelia mladí ľudia. Pán Palenčár, ako vy vnímate progres, stagnáciu alebo tú situáciu, ktorá je na trhu s nájomným bývaním. Robí sa niečo, robí sa dosť, alebo čo by sa malo z Vášho pohľadu robiť, aby keď sa uťahuje kohútik na jednej strane, tak vznikali aj nejaké možnosti na druhej?
Ján Palenčár: Dnes štát disponuje jediným funkčným nástrojom na podporu výstavby nájomného bývania a to je Štátny fond rozvoja bývania. Štátny fond rozvoja bývania, tento inštitút je tak ako je dnes, je nedostatočný pre podporu výstavby nájomných bytov. Aby sme získali na trh dostatočné množstvo nájomných bytov, aby následne tie ceny boli pre nájomcov zaujímavé je potrebné motivovať súkromný sektor. Aby súkromný sektor, aby developeri dnes okrem toho, že stavajú byty na predaj, čo dnes v tomto biznise sa veľmi darí. Na druhej strane stavali aj nájomné byty. Dnes pokiaľ developer si urobí ekonomiku a ide stavať nájomné byty, tak návratnosť takejto investície je vysoko cez dvadsať rokov. To znamená je to veľmi nevýhodné a Národná asociácia realitných kancelárií s ďalšími inštitúciami sa snaží vytvárať tlak na štátnu správu, aby bolo umožnené, aby boli motivovaní práve či už cez daňové stimuly, ale aj iné opatrenia, aby boli motivovaní
developeri ísť do sektora nájomného bývania.
Daniel Horňák: Ako vy vnímate možnosti, ktoré sú, ktoré by sa dali využiť, aby sa podporila výstavba nájomných bytov a takých, ktoré reálne by boli pre tie skupiny, ktoré ich najviac potrebujú?
Peter Világi: Ja hovorím, že netreba vymýšľať koleso, koleso bolo vymyslené. Stačí, keď sa naši politici pôjdu inšpirovať napríklad do Rakúska. Uvidia ako funguje tá podpora nájomného bývania a stačí tie isté nástroje použiť aj u nás.
Daniel Horňák: Pozrime sa teraz ďalej na najbližšie mesiace. Zatiaľ teda ten dopyt je vysoký. Ako vyzerá výhľad do najbližších mesiacov? A práve z toho titulu nových opatrení Národnej banky Slovenska, opäť sa budú v priebehu tohto roka sprísňovať. Môže to mať nejaký vplyv na dopytovú stránku? Môže to nejako zmeniť typ bývania, po ktorom ľudia
majú prioritne záujem?
Ján Palenčár: Áno, musíme si povedať, že to čo sme už spomenuli, že určitá skupina žiadateľov o úver nezíska úver. Predovšetkým ako som spomenul je to tá skupina tých mladých ľudí, ktorí najviac sa pozerajú po štartovacom bývaní. Sú segmenty trhu, ktoré nebudú dotknuté. To znamená pokiaľ klienti si hľadajú svoje druhé bývanie, skvalitnenie bývania, zväčšenie svojho bytu a tak ďalej. To sú väčšinou rodiny, ktoré dnes majú dostatočnú finančnú rezervu aj sú dostatočne bonitní pre banku. To znamená oni nebudú nútení odložiť tento nákup, lebo im bude umožnené financovanie. Tieto segmenty nebudú dotknuté opatreniami, ale práve si musíme počkať, ako som tiež spomenul, musíme si počkať do konca roka, aby sme videli tú kvantifikáciu tých ľudí, ktorí nedostanú úver. Určite to na trh realitný bude mať dopad a to taký, že práve ten segment, ktorý bude najviac dotknutý tým, že klesne záujem o ten druh bývania, developeri prestanú
stavať. Čiže môže sa stať, že práve štartovacie bývanie o tento druh investície developeri budú mať menší záujem.
Daniel Horňák: Ďalšie možnosti zmenšovanie výmery. Vieme, že toto je trend v rámci úspory nákladov, že dvojizbové, trojizbové byty dnes nie sú také, ako pred desiatimi rokmi. Toto môže byť takisto určitý trend na trhu?
Ján Palenčár: Zmena dispozície, zmena požiadavok klientov oproti tým rokom 2007, 2008 a dnes je veľká. Developeri na to reagovali už okolo toho roku 2012-2013, kedy prišla nová vlna developerských projektov. Áno, prišlo sa k tomu, že sa začína efektívne narábať s veľkosťou bytu, ale na druhej strane si treba povedať, že byty sa stavajú čo sa týka
dispozície, čo sa týka komfortu, čo sa týka technických špecifikácií omnoho kvalitnejšie, ako to bolo práve v tých predkrízových rokoch. Nepredpokladám, že opatrenia Národnej banky budú mať vplyv na práve túto zmenu charakteristiky výstavby bytov."
Daniel Horňák: Začína byť z vašich vyjadrení zrejmé, že je určité pnutie na trhu ohľadne sprísňovania podmienok, poskytovania úverov. Národná banka Slovenska v spolupráci s ministerstvo financií pripravuje ďalšie opatrenie a možno aj zásadnejšie. Uvidíme v akej forme bude nakoniec prijaté a či vôbec. Ale keby ste mohli teda priblížiť, narážam na ten
nominálny strop zadlženia. Môže toto byť pomyselný mlynček do rakvy mnohých ľudí, alebo skupín z pohľadu bonity a ich schopnosti financovať svoje bývania, najme teda prvé bývania?
Peter Világi: Samozrejme a ešte by som možno doplnil ohľadom dostupnosti bývania povedzme strednej vrstvy. Ako áno, v tomto segmente nebude taký veľký dopad z toho, že by tí klienti si nemohli dovoliť nové bývanie. Na druhej strane často využívali hlavne prostriedky banky na kúpu nehnuteľnosti a vlastné úspory mali ako finančnú rezervu. Dnes tú finančnú rezervu musia rozpustiť na to, aby si kúpili nové bývanie a to zvyšuje v rámci rodinného rozpočtu aj riziko. Preto by mali tí klienti myslieť na to, že úrokové sadzby pôjdu pravdepodobne hore v nejakom horizonte niekoľkých mesiacov, tak mali by s tým rátať a už dnes si radšej odkladať peniaze. Aj keď použijú aktuálnu rezervu na kúpu nehnuteľnosti, tak aby si odkladali a sporili po pri hypotéke, pretože je to veľmi dôležité do budúcnosti. Takže toto riziko sa práve pre nich zvyšuje, aj keď pre banky znižuje tým, že je tam spoluúčasť klienta vyššia pri kúpe nehnuteľnosti, ale práve klienti by na to mali myslieť a pripraviť sa na to. Čo sa týka toho stropu, samozrejme dnes sa veľmi málo poskytujú stopercentné hypotéky, ale na dofinancovanie nehnuteľnosti sa využívajú spotrebné úvery, alebo stavebné sporenia. Zavedením tohtostropu sa môže stať, že klienti si nebudú môcť dofinancovávať hypotéky, ktoré pravdepodobne väčšina z nich dostane do výšky sedemdesiatdeväť percent hodnoty zakladanej nehnuteľnosti. Čo v Bratislave samozrejme pri cenách aj dvestotisíc eur za dvojizbový byt je teda veľmi slušná suma.
Daniel Horňák: Ak by takéto opatrenie bolo prijaté zastropovaním možnosti úverovania, aký by to mohlo mať vplyv na realitný trh a dopytovú stránku podľa vašich odhadov?
Ján Palenčár: My sme si prepočítavali možné dopady takéhoto opatrenia. V prípade rodiny, to znamená pokiaľ máme v rodine dvoch zarábajúcich členov, pokiaľ hovoríme o priemerných mzdách vo veľkých aglomeráciách, nie na vidieku, tak tento dopad nie je tak zásadný. Kde môže byť a kde bude tento dopad zásadný je v prípade, že žiadateľ bude sám
žiadať, čiže bude mať ako keby jednu výplatu, jeden príjem a v lokalitách, kde priemerná mzda je nižšia.
Peter Világi: Zároveň treba povedať, že to nie je jediné opatrenie a hlavne tá kombinácia opatrení môže spôsobiť problém. Je tam finančný vankúš dvadsať percent z disponibilného príjmu musí zostať po odrátaní všetkých nákladov. Existujúce úvery, ktoré sa dnes splácajú, sa samozrejme zarátavajú a odrátavajú z disponibilného príjmu. Ak tam nie je fixovaná úroková sadzba, tak sa musia stresovo testovať. Navyšujú sa úrokové sadzby o dva percentuálne body, a tak ďalej a tak ďalej. Takže tam je kombinácia všetkých tých faktorov, ktoré práve môžu spôsobiť problém v dostupnosti úverov pre mladých ľudí ako sa to stále hovorí. Ale aj pre podnikateľov, ktorí si optimalizujú daňové priznania."
Daniel Horňák: Ešte zvýhodnenia pre mladých, dá sa po tom prvom kvartáli 2018, ktorý je za nami skonštatovať aký vplyv malo toto opatrenie? Samozrejme mnohé banky tieto príspevky už predschválili na konci 2017, ale január, február, marec, apríl, dá sa zatiaľ povedať či poklesol záujem klientov o túto možnosť zvýhodnenia, alebo je rovnaká ako v
minulosti?
Peter Világi: No ono je to také zábavné, pretože reálne zistíme kto má a nemá nárok na nový štátny príspevok, alebo nový daňový bonus až začiatkom roka 2019, pretože klienti si dnes zaškrtávajú žiadosti, že áno, mám záujem, ale oni reálne zistia až podľa toho aká bude priemerná mzda v národnom hospodárstve v 2018, že či majú, alebo nemajú nárok
na štátny príspevok ten nový a paradoxné je, že priemerná mzda v národnom hospodárstve za minulý rok sa zverejňuje povedzme tento rok siedmeho tretí a pravdepodobne budúci rok tiež začiatkom marca sa zverejní, a keď si zoberiete, tak
veľa ľudí využíva ponuku zamestnávateľa na to, aby si spravili ročné zúčtovanie práve tak, že zamestnávateľ im ho spracuje, ale musia ho o to požiadať do pätnásteho februára. To znamená oni reálne si budú musieť čakať do začiatku marca, či na to budú, alebo nebudú mať nárok ak si to budú chcieť uplatniť a potom si podať daňové priznanie. Takže je
to veľmi technický a administratívne veľmi náročné pre klientov. Celé sme to hodili na klientov a oni si musia sledovať, že či majú, alebo nemajú na to nárok. Banky už nesledujú príjmy, ak to má klient zaškrtnuté, pozrie sa banka či to spĺňa podľa veku a na základe toho mu pošle potvrdenie, ktoré on si buď uplatní, alebo neuplatní.
Daniel Horňák: Pozrime sa teraz na to čo nás čaká na základe týchto informácií, ktoré ste zosumarizovali čo sa týka nových opatrení a vývoja rôznych fundamentov. Realitný trh aký odhadujete ďalší vývoj cien v tomto roku ďalej do budúcnosti a hlavne čo ľudí zaujíma veľké mestá verzus menšie mestá, staré byty verzus nové byty, respektíve domy.
Aké sú aktuálne východiská, aký očakávate vývoj situácie?
Ján Palenčár: Naďalej bude pokračovať situácia taká, že tými ťahúňmi realitného trhu budú silné aglomerácie, tradične Bratislava, Košice, ale aj iné krajské mestá. Predovšetkým tam, kde sú silní zamestnávatelia, kde záujem ľudí, obyvateľstva sa do týchto miest sťahovať a na ceny to bude mať vplyv taký, že ceny budú naďalej rásť. Rásť miernejším
tempom. V prvom rade pri starších bytoch bude prichádzať naďalej k stagnácii cien a ako som spomenul v niektorých lokalitách k znižovaniu cien. Naopak nové nehnuteľnosti budú naďalej rásť miernym tempom, niekde zhruba okolo tých štyri a pol percenta ročne. Dôležité je povedať to, že tie nožnice medzi porovnateľným starými a novými bytmi sa budú naďalej otvárať, čo je veľmi dôležité. Boli sme svedkami v roku 2016, začiatkom roku 2017, že ceny starých a nových bytov boli veľmi blízko seba, čiže boli porovnateľné. Čo nebolo z pohľadu vývoja realitného trhu zdravé a ten rozdiel ceny by mal byť niekde na úrovni minimálne tých dvadsaťpäť až tridsať percent.
Daniel Horňák: A váš odhad čo sa týka finančného trhu a hlavne dostupnosti hypoték, financovania bývania a ceny, to znamená úrokové sadzby. Aký odhadujete na základe tých známych, doteraz známych fundamentov, ten možný vývoj v roku 2018?
Peter Világi: No bude závisieť naozaj ako ovplyvní sa dopyt na strane klientov, či budú naozaj veľmi obmedzení tým, čo všetko sa v rámci všetkých tých kombinácií, faktorov nastaví. Na druhej strane musia rátať s tým, že aj keď budú ešte dostupné úvery nad osemdesiat percent hodnoty zakladanej nehnuteľnosti, tak budú ešte drahšie ako sú dnes, pretože banky budú prirodzene sa snažiť obmedzovať dopyt po týchto úveroch a podľa toho ako sa bude vyvíjať objem poskytnutých úverov, bude závisieť od toho, že ak by došlo k poklesu, tak môžeme vidieť aj nárast úrokových sadzieb. Pretože dnes banky vykrývajú nízke úrokové sadzby tým, že poskytujú vysoký objem úverov a tým si ako keby vykrývajú
tie straty, ktoré majú na príjmoch z nízkych úrokových sadzieb. Ak by sa to otočilo, tak samozrejme môžeme vidieť aj vyššie úrokové sadzby.
Daniel Horňák: Čiže nie je to len o Európskej centrálnej banke, keď sa hovorí v 2019, 2020, kedy začne zvyšovať úrokové sadzby. Je to aj v domácom trhu a vnútornej konkurencie, a objeme poskytovaných pôžičiek?
Peter Világi: Ono to už dávno nie je o Európskej centrálnej banke. V podstate percento pána Beblavého spustilo obrovský konkurenčný boj a refinančný boom, ktorý naštartoval práve výraznejšie znižovanie úrokových sadzieb a už vtedy to bolo hlavne o konkurencii a o tom, že ktorá banka si odtrhne väčší podiel na trhu a nie o Európskej centrálnej
banke.
Daniel Horňák: Páni, ja vám v tejto chvíli veľmi pekne ďakujem za zaujímavú diskusiu o vývoji na realitnom i finančnom trhu a prajem vám príjemný zvyšok večera, dovidenia.
Ján Palenčár: Dovidenia.
Peter Világi: Dovidenia.
