Vyhlásenie delegátov Snemu Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ)

Dňa 11.5.2018 sa v Bratislave konal výročný snem Slovenského živnostenského zväzu, na ktorom sa delegáti živnostenských spoločenstiev a cechov zaoberali aktuálnymi témami v oblasti živnostenského podnikania, najmä zmenami legislatívy prispievať k vytvoreniu spravodlivého podnikateľského prostredia pre remeselné živnosti a zlepšovaniu sociálnej situácie živnostníkov.

Snem schválil výsledky hospodárenia v roku 2017 a schválil návrh hlavných zámerov činnosti a rozpočet na rok 2018, ako aj výšku členských príspevkov pre rok 2019.

Dopoludnia sme privítali hostí. Naše pozvanie prijali a na Sneme sa vystúpili: Jana KIŠŠOVÁ, poslankyňa NR SR a predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti, Branislav ONDRUŠ, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Miriam LETAŠIOVÁ, generálna riaditeľka sekcie podnikateľského prostredia a inovácií Ministerstva hospodárstva SR, Ján DUTKO, riaditeľ odboru živnostenského podnikania Ministerstva vnútra SR a Ján ORAVEC, prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Na Sneme sa zúčastnili aj  zástupcovia partnerských organizácií, Peter Brudňák, generálny riaditeľ NN Tatry-Sympatia, d.d.s, a.s.,  Silvia Gavorníková, riaditeľka medzinárodných vzťahov EXIM banky, a.s., Dáša Polláková, manažérka Československej obchodnej banky, a.s., Jana Klejová, zástupca Slovak Business Agency, Milan Kuzma, projektový manažér Štátneho inštitútu odborného vzdelávania, Michal Rostás, zástupca spoločnosti TREXIMA Bratislava, s.r.o.

Stanislav ČIŽMÁRIK, prezident SŽZ vo svojom prejave upozornil na potrebu zachovať požiadavky na vysokú odbornú spôsobilosť živnostníkov podnikajúcich v remeselných prácach a osobných službách. Zdôraznil, že hlavnou snahou SŽZ je zlepšovať podnikateľské prostredie pre živnostníkov a malých podnikateľov. Chceme, aby sa vytvárali vyvážené podmienky aj pre budovanie odborných vzdelávacích centier, kde by sa dala využiť aj odborná zdatnosť našich remeselných cechov a združení. Tieto odborné vzdelávacie centrá sú dôležité aj preto, že často vybavenie tohto zariadenia napríklad pre klampiarov, či strechárov je finančne náročnejšie, ako pri iných remeslách. Spoločnosť však potrebuje všetky remeslá a preto by mala vytvoriť na všetkých stupňoch také podmienky, aby remeslá mali podmienky, ktoré povedú k ich rozkvetu a nie úpadku.

SŽZ veľmi pálčivo vníma skutočnosť, že maliarske remeslo nie je zaradené medzi remeselnými živnosťami. Je to voľná živnosť, a v praxi sa naozaj prejavujú negatívne vplyvy na kvalitu vykonávaných prác. Požadujeme, aby sa v prílohe č. 1 zákona o živnostenskom podnikaní doplnila do skupiny 113 – Stavebníctvo,  aj remeselná živnosť Maliarstvo.

Rovnako tak máme ambíciu zaviesť nový spôsob preukazovania odbornej spôsobilosti pre založenie živnosti na realitné činnosť. Živnostenský zákon pre vydanie tejto viazanej živnosti od budúcich podnikateľov požaduje, aby preukázali aj odbornú spôsobilosť, vysokoškolským vzdelaním alebo praxou. Nad rámec tohto súčasného stavu požadujeme možnosť preukázať odbornú spôsobilosť formou zloženia špecializovanej odbornej skúšky.

Delegáti schválili hlavné zámery SŽZ pre ďalšie skvalitňovanie podmienok podnikania pre živnostníkov a malých podnikateľov, remeselníkov, v ktorých najmä:

1. Navrhujeme zmeniť neobmedzené ručenie pre fyzické osoby podnikateľov na ručenie obmedzené na 3.000 EUR (obdobne ako obmedzené ručenie obchodných spoločností).
2. Odporúčame zaviesť inštitút tzv. príležitostnej práce v stavebníctve, čo vytvorí podmienky pre nasadenie zvýšeného počtu pracovníkov v období stavebnej sezóny. Inštitút má umožniť odpracovať po dobu 8 mesiacov vyšší pracovný úväzok ako je obvyklý, napr. 1600 hodín práce ročne, 50 hodín práce týždenne.
3. Pre vyvážené podnikateľské prostredie je ďalej potrebné odstrániť neúmerný tlak na najnižšiu cenu a zaviesť kritériá kvality vykonávaných prác a serióznosti firmy do všetkých druhov obstarávaní. V zahraničí je bežné, že najdrahšia a najlacnejšia ponuka sa zo súťaže vylučujú, čo vedie k serióznosti pri vystavovaní ponúk.
4. Požadujeme upraviť aktuálne podmienky platobného styku nasledovne:
   a) splatnosť faktúr má byť zákonom stanovená na max. 30 dní bez možností zmluvnej dohody.
   b) špekulatívne neuhradenie faktúry voči fyzickej osobe – podnikateľovi má byť vnímané ako trestný čin. Je potrebné legislatívne posilniť možnosti vymáhania neuhradených pohľadávok fyzickej osobe- podnikateľovi a radikálne riešiť vymožiteľnosť úhrady faktúr.
5. Požadujeme upraviť daňovú sadzbu dane z príjmov FO v prípade základu dane prevyšujúceho 35.000 EUR na úroveň 19%. Toto odstráni súčasné demotivačné hranice základu dane z príjmov FO, keď  je fyzická osoba – podnikateľ s prosperujúcim podnikom  „postihovaná“ najvyššou daňovou sadzbou (25%), pričom právnické osoby majú max. hranicu pri 21%.
6. Požadujeme zvýšiť limity na daňovú odpočítateľnosť straty pre živnostníkov a MSP1) z 25% aspoň na 50%.
7.  Navrhujeme prehodnotiť ďalšie zvýšenie limitu paušálnych výdavkov pre fyzické osoby – podnikateľov na max. sumu 29.800 EUR, čím by obsiahli skupinu podnikateľov s obratom do 49.790 EUR (limit pre povinnú registráciu za platiteľa DPH)
8. Podporujeme zavedenie ročného zúčtovania odvodov na sociálne poistenie; a zároveň chceme zvyšovať povedomie o rizikách, pokiaľ živnostník nie je sociálne poistený (strata nároku alebo znížený nárok na rôzne druhy dôchodkov), aby sa zo živnostníka nestal v konečnom dôsledku chudobný dôchodca.
9. Navrhujeme zrušiť povinnosť odvádzať z príjmov vyplatených na základe dohody o vykonaní práce zdravotné a sociálne odvody, nakoľko tieto príjmy sa zohľadnia v ročnom zúčtovaní odvodov. Zníži sa tak administratívna záťaž pri krátkodobom zamestnávaní a zamedzí sa dôvodom pre nárast čiernej práce.
10. SŽZ vníma príležitosti a hrozby, ktoré pre tradičné podniky v oblasti remesiel, obchodu a služieb prináša nová digitálna revolúcia – Priemysel 4.0.  Apelujeme preto na zodpovedné inštitúcie na Slovensku, aby vytvorili pre živnostníkov a malé podniky rovnaké šance ako majú veľké podniky a uľahčili  prechod sektora MSP na nové technológie.

O SŽZ:

SZŽ vznikol v roku 1992 ako združenie živnostenských spoločenstiev a profesijných cechov. Je členom Rady solidarity a rozvoja SR na Úrade vlády SR,  má zastúpenia v pracovných skupinách a komisiách na rôznych úrovniach. Taktiež je spoluzakladateľom SBA (Slovak Business Agency), spolu s Ministerstvom hospodárstva SR a Združením podnikateľov SR, ktorá poskytuje pomoc podnikateľom v súlade s princípmi iniciatívy Zákona o malých a stredných podnikoch. Na medzinárodnej úrovni je členom Európskej konfederácie staviteľov (EBC) so sídlom v Bruseli.

SŽZ poskytuje živnostníkom a podnikateľom pravidelný informačný servis, najmä prostredníctvom webovej stránky a pravidelného emailového spravodajcu. Ako dobrovoľné záujmové združenie vytvára priestor pre aktívnu prácu svojich členských  organizácií,  ktoré môžu otvárať potrebné spoločenské a ekonomické témy a prostredníctvom SŽZ ich komunikujú v rokovaniach s vládou a poslancami.

 Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska je členom SŽZ a prezident NARKS Ján Palenčár je zároveň prvým viceprezidentom SŽZ.