.png)
Nový zákon o výstavbe, ako aj súvisiaci nový zákon o územnom plánovaní sa stanú pre stavebnú prax kľúčové faktory v nasledujúcom volebnom období. Ako hodnotia ich návrhy odborníci? Čo im v nich chýba a čo, naopak, vyzdvihli? Prinášame reakcie zainteresovaných.
Odpovedá Ján Palenčár, prezident, Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska
-
Povoľovací proces
Čo najviac urýchli celý povoľovací proces na stavebných úradoch?
Predovšetkým zúženie povoľovacieho procesu na jedno povoľovacie konanie oproti súčasnému stavu, keď stavebník musel zväčša absolvovať dve konania, a to územné konanie a následne stavebné konanie.
-
Územný plán
Ministerstvo dopravy navrhuje, aby všetky obce mali územný plán. Je to rozumný návrh?
Určite áno, keďže územný plán je základným nástrojom pre povoľovací proces. Ťažisko posudzovania stavebnej činnosti z hľadiska územnoplánovacieho sa presúva na obec formou vydávania takzvaného územného stanoviska.
-
Stanoviská obcí
Môžu nejako obce urýchliť schvaľovací proces stavieb? Aké zlepšenie v tomto smere ponúka novonavrhnutá stavebná legislatíva?
Proces sa urýchli už tým, že pripravovaný zákon nepozná územné konanie a potvrdenie súladu navrhovanej výstavby s územným plánom bude stavebník preukazovať práve územným stanoviskom. Na jeho vydanie zákon určuje na rozdiel od súčasnej legislatívy – obci lehotu a za jej nedodržanie je sankčný postih. Zákon určí, ktoré stavby bude možné realizovať svojpomocne a ktoré už nie.
-
Menšie stavby
Ako bude fungovať povoľovacie konanie v prípade jednoduchých a drobných stavieb? Budú tieto stavby v nových predpisoch už presne špecifikované?
Kategorizácia stavieb bude daná a od nej sa bude odvíjať forma povoľovacieho procesu. Jednoduché a drobné stavby bude možné realizovať na ohlásenie.
Odpovedá Ingrid Konrad, hlavná architektka, mesto Bratislava
-
Brzda v procesoch
Ktorá časť schvaľovacieho procesu podľa vás najviac brzdí staviteľov pri realizácii stavieb?
Najväčšou brzdou je celkový spôsob, ako je riešené povoľovanie stavieb, teda stavebný zákon a roztrieštenosť kompetencií. Stavebný zákon má byť všeobecný nástroj, ktorý by mal určiť základné pravidlá – od vzniku stavebného pozemku cez plánovanie, povoľovanie a realizáciu stavby – ako aj definovať rolu, práva a povinnosti všetkých účastníkov konania. Práve to posledné nie je v zákone doteraz dobre definované. Sú tam len práva a povinnosti stavebníka, ale nie suseda. Zákon nie je na niekoho bičom, ale je spoločenský konsenzus, dohoda o tom, za akých okolností a kde sa môže stavba realizovať a aké technické parametre má spĺňať. To znamená, že ak stavebník splní zákon, mal by mať právo stavbu realizovať. Keďže v stavebnom zákone nie sú definované práva a povinnosti suseda, môže sa dlhodobo odvolávať, znemožňovať výstavbu, napádať stavebníka a svojvoľne oddeľovať začiatok stavby. Stavebné úrady majú v tomto zviazané ruky. To nielenže predlžuje a znepríjemňuje život stavebníkovi, ale aj susedovi.
-
Problematická klauzula
Čo je podľa vás najväčší problém súčasného stavebného zákona?
Mal by byť oddelený od zákona o územnom plánovaní a mal by byť formulovaný tak, aby kompetencie flexibilne reagovať na súčasné požiadavky rozvoja miest a obcí boli v rukách samospráv a tie si mohli s odvolaním na zákon schvaľovať všeobecne záväzné nariadenia v rôznych oblastiach, ako je napríklad regulácia vonkajšej reklamy, ako sú pravidlá zastaviteľnosti území a podobne. Obce by si mohli riadiť výstavbu vo svojich špecifických lokalitách a flexibilne riešiť otázky rozvoja, ktoré sa na ne kladú.
-
Verejný priestor
Zaoberá sa stavebný zákon aj pojmom verejný priestor?
Nie. Dôležitým momentom v stavebnom zákone je práve to, že chýba definovanie verejného priestoru, definovanie nezastaviteľného priestoru a jeho ochrana, ako aj otvorenie možnosti pre obce posudzovať stavby z hľadiska architektonickej kvality v kontexte tvorby kvalitného mestského prostredia.
Odpovedá Jána Petržala, prvý podpredseda, Slovenská komora stavebných inžinierov
-
Malá výstavba
Kde vzniká najviac problémov v procese realizácie stavieb konkrétne v prípade malých stavieb?
Pre oblasť schvaľovacieho procesu pri malých stavbách je relatívne jasná situácia. Problémy môžu nastať v prípade absencie dôsledného plnenia zákonných požiadaviek na strane stavebníka alebo osôb, ktoré preň robia služby súvisiace so schvaľovacími procesmi. Ide napríklad o obsah a rozsah dokumentácie prikladanej k žiadosti o územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, opomenutie zohľadnenia vlastníckych vzťahov a neovplyvňovania susedných pozemkov negatívnym spôsobom, respektíve ignorovanie podmienok vyplývajúcich z územného plánu obcí. Ale je aj množstvo ďalších faktorov, ktoré vyplývajú z ustanovení stavebného zákona, ktoré nie sú stanovené jednoznačne. V týchto prípadoch si ich môžu vykladať obe strany rôzne, čo môže brzdiť plynulosť procesov.
-
Väčšie objekty
Kde je najviac problémov, naopak, pri realizácii väčších stavieb?
Pri väčších stavbách, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, považujeme z hľadiska neprimeraného predlžovania schvaľovacích procesov za negatívum príliš liberálny princíp možnosti zasahovať často aj zo strany neodbornej verejnosti. Tá zasahuje do procesu posudzovania vplyvov, ktoré niekedy môžu hraničiť až s tvrdošijným vydieraním stavebníka. S týmto negatívnym javom sa musí schvaľovací orgán vyrovnávať až do “úplného konca”, čo v mnohých prípadoch spôsobuje značné omeškanie plánovaných plnení termínov.
-
Zastaranosť normy
Pozrime sa na aktuálny stavebný zákon – čo vám v ňom prekáža?
Zrejme najväčším problémom je skutočnosť, že vznikol v roku 1976 a zjavne vo viacerých oblastiach stratil na aktuálnosti. Správanie spoločnosti sa za 30 rokov od zmeny zriadenia značne posunulo a “rýchlosť” tejto doby by vyžadovala adekvátne prispôsobenie zákonných podmienok pre pôsobenie v oblasti výstavby pre všetkých jej účastníkov. Súčasné znenie zákona už nedokáže zabezpečiť nevyhnutnú kvalitu, ktorá sa vyžaduje – od projektovej prípravy cez efektívnosť schvaľovacích procesov zabezpečovaných stavebnými úradmi až po uskutočňovanie stavebných prác. V súčasnom zákone chýbajú také ustanovenia, ktoré by jasnejšie zabezpečovali plnenie základných požiadaviek na stavby zo strany účastníkov výstavby. Tie by mali výraznejšie obmedziť možnosť prístupu “neodborníkov” do tohto segmentu, ktorého výsledkom je vytváranie podmienok pre spokojný, kvalitný a bezpečný život občanov.
Odpovedá Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ, Inštitút urbánneho rozvoja
-
Dva nové zákony
Dnešný stavebný zákon majú nahradiť dva nové – o výstavbe a územnom plánovaní. Ich účinnosť sa plánuje od roku 2022. Akú kvalitatívnu zmenu prináša a myslíte, že ho schvália ešte do volieb?
Vítame finalizáciu prípravy novej stavebnej legislatívy a veríme, že sa zákony podarí schváliť ešte v tomto volebnom období. Najmä zákon o výstavbe prináša oproti aktuálnemu stavu výrazné zmeny. Zásada, že jedna stavba by mala mať len jedno konanie, by mala v praxi znamenať výrazné zrýchlenie povoľovacích procesov, najmä s ohľadom na dnes časté a opakujúce sa obštrukcie. Zákon zavádza jasné lehoty a postupy pri ich nedodržaní. Reaguje tak aj na dlhoročné skúsenosti z aplikačnej praxe dnešného zákona.
-
Stavebné úrady
Obce aj naďalej budú vykonávať funkciu stavebných úradov. Ako hodnotíte tento fakt?
Naďalej sa má ponechať pôsobnosť stavebných úradov ako preneseného výkonu štátnej správy na obciach. Je to pre nás určitým sklamaním. Zákon bol od začiatku pripravovaný s tým, že obciam ostane územné plánovanie a povoľovanie výstavby sa vráti pod štát. Obce by sa tak mohli naplno venovať plánovaniu rozvoja svojho územia a stavebný úrad by aj so zohľadnením územného stanoviska obce povoľoval výstavbu.
Odpovedá Milan Muška, výkonný podpredseda, Združenie miest a obcí Slovenska
-
Skrátenie lehôt
V navrhovanej norme sú viaceré opatrenia, ktoré by mali skrátiť najmä schvaľovanie stavieb. Sú dostatočné?
Na Hospodárskej a sociálnej rade vlády sa prerokúvala úplne nová legislatíva, ktorá nahrádza súčasný stavebný zákon dvoma novými, o územnom plánovaní a o výstavbe. V prvom sa rieši originálna kompetencia miest a obcí, ktoré vydaním stavebného súhlasu dávajú zelenú ďalším procesom a potvrdzujú súlad zámeru s územným plánom obce. Potom nastupujú procesy stavebného zákona, ktorý má zatiaľ názov zákon o výstavbe. Oproti terajšiemu stavu sa má v ňom vypustiť v rámci stavebného konania zložitý proces územného konania. To je zásadná zmena, ktorá zdanlivo skracuje celý stavebný proces. Je však potrebné rozlišovať, o aké skrátenie ide. Ak posudzujeme procesy a ich dĺžku na strane orgánov verejnej správy, k skráteniu lehôt jednoznačne dochádza. Či však dôjde k celkovému skráteniu lehoty, ktorá sa počíta od vzniku zámeru stavebníka realizovať nejakú stavbu až po jej skolaudovanie, to podľa môjho názoru bude platiť pri jednoduchých stavbách, ale pri zložitejších to preukáže až aplikačná prax.
-
Nesúhlas s návrhom
Podporil ZMOS tento nový návrh?
Združenie síce na rokovaní hospodárskej a sociálnej rady vlády podporilo filozofiu zákona, ale pre nedoriešené financovanie a tiež nedoriešený počet stavebných obvodov vyslovil s návrhom nesúhlas.
-
Nízka odbornosť
Niektorí odborníci vidia problém aj na strane nízkej odbornosti stavebných úradov. Ako sa to dá zmeniť?
Treba zdôrazniť, že na dosiahnutie vysokej miery odbornosti stavebných úradov je potrebné doriešiť ich primerané financovanie. Navyše stavebné konanie je prakticky posledným veľkým konaním nariadeným zo zákona, ktoré nemá zabezpečenú takmer žiadnu digitálnu podporu. Aj preto je potrebné, aby sa výkon pri zohľadnení požiadaviek efektívnosti čo najviac priblížil k občanom, čo ZMOS vidí v zachovaní terajších približne dvesto stavebných obvodov. Aj to ovplyvní čas trvania konania najmä z hľadiska občana a jeho času.
Odpovedá Tomáš Malatinský, prezident, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení
-
Nové inštitúty
Aké zmeny navrhla asociácia v rámci pripomienkového konania k novej stavebnej legislatíve?
Nové inštitúty zakotvené v návrhu zákona, napríklad v podobe územného stanoviska vydávaného obcou, odsúhlasenia stavebného zámeru, stavebného súhlasu a zmeny stavebného súhlasu, majú potenciál, aby v budúcnosti vniesli dynamiku do stavebného konania. Pri návrhoch na zlepšenie by samotné konanie mohlo byť ešte urýchlené úpravou: 1. podmienok doručovania tak, aby sa všetky oznámenia v konaní doručovali účastníkom len prostredníctvom vyhlášky zverejnenej na webovom sídle stavebného úradu, 2. podmienok vedenia agendy na stavebných úradoch tak, aby sa vylúčila duplicita vedenia podaní v listinnej a v e-forme.
-
Vodárenské firmy
Od členov vašej asociácie vzišli aj ďalšie pripomienky k návrhu nového stavebného zákona. Ktoré?
Asociácia vodárenských spoločností vzniesla k návrhu zákona o výstavbe štyri pripomienky, ktoré sa aj čiastočne akceptovali. Pripomienky sa týkali hlavne procesu povoľovania stavieb, ktorý zákon zjednodušuje. Zároveň sme trvali na tom, aby sa v zákone zachoval samostatný pojem vodná stavba. Dôvodom je jej funkčná a prevádzková odlišnosť – v porovnaní s pozemnými stavbami – a s ňou súvisiaci postup pri jej povoľovaní. Ďalej sme požadovali zabezpečiť ochranu inžinierskych sietí, verejných vodovodov a verejných kanalizácií pri povoľovaní novej výstavby, keďže v pôvodnom znení zákona neboli medzi účastníkmi konania uvedení vlastníci ani prevádzkovatelia sietí, na ktoré sa nové stavby pripájajú.
Odpovedá Anna Terezková, hovorkyňa, VÚC Košice
-
Fundovanosť ľudí
Aké pripomienky predostrel váš kraj pri posudzovaní návrhu nového stavebného zákona?
Košický kraj v súvislosti s návrhom tohto zákona pripomienkoval doplnenie, aby v záujme zabezpečiť činnosť orgánu územného plánovania zamestnancami s osobitným kvalifikačným predpokladom mohli obce vytvárať spoločné úrady. Kraj tiež navrhoval, aby sa sprehľadnili úlohy, práva a povinnosti uvedené v návrhu zákona, prípadne aby sa rozdelila činnosť odborných zamestnancov orgánov územného plánovania a originálne kompetencie obcí, z ktorých plynú práva a povinnosti orgánu územného plánovania. Ďalej župa navrhovala, aby sa vedomosti a zručnosti odborných zamestnancov aktualizovali pravidelnou povinnou zdokonaľovacou prípravou – ako u zamestnancov stavebných úradov. Požiadavkou bolo aj doplniť v hierarchii územných plánov “územný plán mesta Bratislava” a “územný plán mesta Košice”.
Odpovedá Pavol Kováčik, prezident, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska
-
Vyhradené stavby
V návrhu zákona sa zavádza osobitná kategória, ide o takzvané vyhradené stavby. Mohli by ste ju priblížiť?
Zväzu sa nateraz nepodarilo presadiť povinné spracovanie vykonávacieho projektu pre všetky stavby, ktoré vyžadujú stavebný súhlas. Avšak pre mimoriadne náročné stavby, teda takzvané vyhradené stavby, bude vykonávací projekt povinný. Zavedenie kategórie vyhradených stavieb považujeme jednoznačne za prínos nového stavebného zákona. Legislatíva tak reaguje na stúpajúce projektové a stavebnotechnické nároky, ktoré do stavebníctva prináša priemyselná revolúcia v stavebníctve 4.0, teda elektronizácia, automatizácia a nové technológie. Tie stavebníkom (investorom) umožňujú dosiahnuť ekonomicky a užívateľsky výhodnejšie riešenia stavieb, a to tak dopravných a inžinierskych, ako napríklad aj výškových budov.
-
Aplikačná prax
Zväz pripravuje certifikáciu stavebných dodávateľov vyhradených stavieb. Ako sa pretaví do praxe?
V súčasnosti prebieha v našom zväze dopracovanie systému certifikácie zhotoviteľov vyhradených stavieb. Z dôvodovej správy a relevantných ustanovení navrhovaného stavebného zákona je zrejmé, že v ich prípade ide o technologicky náročné budovy a inžinierske stavby alebo konštrukčne neobvyklé stavby, ktoré z hľadiska rozsahu a technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladú zvýšené nároky na organizovanie výstavby a koordináciu činností vo výstavbe, ako aj na potrebné technické vybavenie. Zavedenie vyhradených stavieb do legislatívy je však len prvým, i keď veľmi dôležitým krokom k ich garantovanému bezpečnému a kvalitnému zhotoveniu. Systémový krok naplnenia tejto úlohy sa zavŕši až nami pripravovaným systémom kvalifikačných požiadaviek, ktoré budú slúžiť na overenie, či zhotoviteľ používa správne manažérske systémy a know-how, zodpovedajúce nárokom na realizáciu vyhradených stavieb. Uvedený systém certifikácie zhotoviteľov sa, ako pevne veríme, premietne neskôr aj do legislatívy. Prílohu pripravili: Helena Kokolová a Táňa Rundesová
[HN; 206/2019; 24/10/2019; s.: 13; Helena Kokolová a Táňa Rundesová ; Zaradenie: 20 OTÁZOK A ODPOVEDÍ]
