.png)
Marek Mašura, moderátor:
“Rýchlejšia výstavba rodinných domov, či malých bytoviek, ale aj koniec čiernym stavbám. To všetko majú priniesť novinky, ktoré pripravil minister dopravy. Súčasný stavebný zákon by mali nahradiť dva nové. Jeden bude riešiť výstavbu a druhý územné plánovanie. Pripravované zmeny mala dnes na stole vláda, rokovanie o nich však nakoniec prerušila.
Kostra stavebného zákona pochádza ešte z roku 1976, keď ho prijalo Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky. Odvtedy prešiel viacerými zmenami. Tie už ale podľa odborníkov nestačia. Minister dopravy preto pripravil nápravu.
Stavebné konania by mali byť efektívnejšie a rýchlejšie, zvlášť pri stavbe rodinných domov a malých bytoviek. Nové pravidlá majú zatočiť aj s čiernymi stavbami. Postaviť dom či bytovku bez povolenia nie je dnes až taký problém, keďže úradníci nehnuteľnosti často dodatočne povoľujú. Ak zmeny z dielne ministra dopravy prejdú, majitelia čiernych stavieb už dodatočné povolanie nezískajú.
Pripravované zmeny v stavebnom zákone prinesú podľa niektorých odborníkov revolúciu v stavebníctve. Viac si o nich poviem teraz s Pavlom Kováčikom, prezidentom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, ktorého už vítam u nás v štúdiu. Prajem príjemný dobrý deň, vitajte.”
Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, (hosť v štúdiu):
“Dobrý deň prajem, ďakujem za pozvanie.”
Marek Mašura:
“Nech sa páči. Tak poďme teda rovno na vec. Ja roky počúvam od rôznych odborníkov o tom, že stavebný zákon, ktorý platí v súčasnosti, treba zmeniť, odznelo to aj v príspevku. Tak povedzme si, čo sú jeho najväčšie slabiny?”
Pavol Kováčik:
“Tak, za prvé, treba povedať, že súčasný stavebný zákon platný bol prijatý v roku 1976 a napriek tomu, že prešiel 40 novelami, niektoré, nie všetky boli najšťastnejšie, tak dnes svojou celou koncepciou nezodpovedá súčasným moderným požiadavkám na procesy výstavby ako také, a predovšetkým nerieši práva a povinnosti účastníkov výstavby dostatočne transparentne, a aj z týchto dôvodom sa nám predlžujú za posledné dve dekády, sa podstatným spôsobom predĺžili doby trvania stavebných konaní na neúnosnú mieru.”
Marek Mašura:
“Čiže pripravované zmeny sú teda tým pravým riešením, tým krokom správnym smerom.”
Pavol Kováčik:
“Tak, my vo Zväze stavebných podnikateľov, ale myslím, aj v ostatných odborných organizáciách, ktorí sa podieľali na príprave obidvoch nových dvoch návrhov zákonov, sú, sme za to, že tie tak, ako sú navrhnuté, ako obidva zákony sú navrhnuté, tak sú jednoznačným prínosom pre podstatné skrátenie celého procesu prípravy.”
Marek Mašura:
“Ale tie zmeny sa nerodia ľahko, novinka už bola pred niekoľkými rokmi v Národnej rade, vtedy neprešla, teda tie pripravované zmeny sa, takpovediac, nepretavili do praxe. Ako vnímate tento celý proces?”
Pavol Kováčik:
“Tak, vnímame to, že proces legislatívnej prípravy tak zložitého zákona, ktorý sa dotýka vlastne celej spoločnosti, či už podnikateľov, ale aj bežných občanov, pretože každý z občanov je niekedy stavebníkom, či už si stavia garáž, chatku, alebo rodinný dom, no a takáto komplexná legislatívna zmena je tak rozsiahla svojím procesom tvorby, že štvorročné legislatívne obdobie vlády, volebné obdobie, je relatívne krátke na to, aby sa prijalo. Napriek tomu si myslím, že je to škoda, že sa to do dnešnej doby nestihlo, tie súčasné zákony sú pripravené podľa mňa veľmi dobre, a je škoda, že nie sú dnes… prijaté.”
Marek Mašura:
“Skôr, než si o nich povieme trochu viac, tak ešte k tomu aktuálnemu momentu. Ako vnímate to, že dnes tieto zmeny mala vláda, takpovediac, na stole, ale rokovanie o nich prerušila?”
Pavol Kováčik:
“Tak, tú informáciu, ktorú máme, je to z dôvodu, že sa už nestihnú tieto zákony prerokovať v parlamente súčasnom, čo je pravda, napriek tomu si myslím, že by to bol pomerne jasný, jednoznačný signál o tom, že tie zákony sú pripravené, a sú pripravené k prediskutovaniu v parlamente. Ja pevne verím, že budeme aj po parlamentných voľbách s novou vládou pokračovať v ukončení teda celého procesu, tak, aby mohol ten zákon byť predložený do parlamentu, obidva, aj zákon o územnom plánovaní, aj zákon o výstavbe.”
Marek Mašura:
“Stihne sa podľa vás ten termín 2022, odkedy by mali obidva zákony platiť? Ste skôr optimista, alebo nie?”
Pavol Kováčik:
“No, dúfam, že áno. Dúfam, že áno.”
Marek Mašura:
“Tak uvidíme, budeme to samozrejme sledovať. Tak poďme teda už na to najdôležitejšie, na tie novinky, o ktorých sme hovorili aj v príspevku. Významnou zmenou bude rýchlejšie vydávanie stavebných povolení, vieme, že na Slovensku máme problém s dlhými čakacími lehotami, upozorňuje na to aj renomovaný rebríček Doing Business. Ako tento problém vyzerá v praxi, buďme aj trochu konkrétnejší?”
Pavol Kováčik:
“Tak nejednoznačnou z podmienok vydávania stavebných povolení je niekedy aj existujúca systémové predpojatosť obcí, kedy stavebné úrady v obciach a starosta obce je zároveň aj zúčastnenou stranou, aj zároveň aj vydávajúcim orgánom, ktorý vydáva stavebné povolenie.
To spôsobuje mnohé problémy, nepredvídateľnosť týchto rozhodnutí, mnohé aj odborné chyby vo vydávaných stavebných rozhodnutiach, a nízka odborná úroveň zamestnancov stavebných úradov, toto všetko v sumári spôsobujú to, že sa celý ten proces predlžuje, v mnohých prípadoch aj neodôvodnene, bez možnosti reálnych opravných prostriedkov, bez možnosti sankcionovania, prípadne za nesprávny výkon rozhodnutia, to sú všetko chyby, ktoré vo finále významným spôsobom teda predlžujú celý proces prípravy.”
Marek Mašura:
“Vieme povedať aj, o koľko, na nejakom konkrétnejšom príklade?”
Pavol Kováčik:
“Sme v podstate dnes, bohužiaľ, na posledných miestach, a dnes tie doby vydávania stavebných povolení, a to aj pri relatívne jednoduchých stavebných povoleniach, trvajú až stovky dní, čo je absolútne neudržateľný stav.”
Marek Mašura:
“Čiže aj pri rodinných domoch napríklad?”
Pavol Kováčik:
“V niektorých prípadoch aj pri jednotlivých stavbách, typu rodinné domy, takže nový návrh zákona predpokladá podstatné skrátenie a zjednodušenie konania, dokonca teda u jednoduchých stavieb, ako sú napríklad rodinné domy, alebo menšie bytové domy, predpokladá upustenie od stavebného povolenia,… stavebného súhlasu, v prípade, že ten projekt je priamo v súlade s územným plánom, na druhú stranu je treba povedať, že nový stavebný zákon definuje novú kategóriu, tzv. vyhradených stavieb, ale to sa týka stavieb tých najzložitejších, ktoré nie sú bežné, napríklad výškové budovy, elektrárne, vodné diela, alebo tunely, mosty z inžinierskych stavieb, veľké, kde na druhú stranu o niečo sprísňuje požiadavky na účastníkov výstavby, či už z pohľadu kvality, z pohľadu povinnosti mať autorizovaný stavebný dozor, alebo vykonávacie projekty. Tam dochádza zasa k určitému sprísneniu, ale práve z dôvodu bezpečnosti, ochrany obyvateľov, občanov, a kvality stavieb.”
Marek Mašura:
“Takže celkové hodnotenie tohto jedného kroku je skôr pozitívne.”
Pavol Kováčik:
“Pozitívne, samozrejme.”
Marek Mašura:
“Poďme sa posunúť ďalej, opäť k veci, ktorú sme spomínali pred chvíľou v príspevku, nové pravidlá majú zatočiť s čiernymi stavbami, to je pre médiá pomerne zaujímavá téma, veľa o tom informujeme. Dnes napríklad platí, že rodinný dom, ktorý niekto postavil bez povolenia, a opäť sme pri tých povoleniach, môžu úrady dodatočne schváliť. Aj preto máme na Slovensku rozličné stavby, tie medializované prípady, ako niektoré zámočky, bytovky, sú myslím, že divákom známe. Tak povedzme si, ako hodnotíte tento stav?”
Pavol Kováčik:
“Tak, čierne stavby sú v mnohých prípadoch aj dôsledkom dvoch skutočností, prvou bolo neúmerne dlhé povoľovacie konania, kedy mnohí stavebníci začali s výstavbou skôr, než získali potrebné oprávnenia a povolenia. A na druhú stranu je to vo všeobecnosti na Slovensku nízka vymožiteľnosť práva, ktorá vo finále umožňuje mnohým tým stavbám po určitých obštrukciách teda prežiť a nový stavebný zákon ďaleko jednoznačnejšie definuje a v podstate prísnejšie definuje problematiku čiernych stavieb a je tu jednoznačne definované, že akákoľvek čierna stavba, ktorá vznikne, tak proste nemôže dodatočne byť schválená, to znamená, nemôže získať povolenie dodatočne.”
Marek Mašura:
“Dodatočné stavebné povolenie. Ale toto sa týka tých stavieb, ktoré budú postavené po roku 2022, ak teda to schvália poslanci, takže tie zmeny budú platiť od tohto termínu.”
Pavol Kováčik:
“Týka sa to jednoznačne teda stavieb, ktoré vzniknú po novom. Samozrejme, veľká diskusia o tom, akým spôsobom sa bude nakladať so stavbami, ktoré vznikli doteraz, resp. do teda prijatia nového zákona.”
Marek Mašura:
“Aké tam môže byť riešenie?”
Pavol Kováčik:
“Tam bude celkom evidentne prechodné obdobie, o ktorom sa ešte bude diskutovať, akým spôsobom teda budú dodatočne, a ktoré stavby budú povolené, a ktoré nie, ale ten režim bude jednoznačne prísnejší.”
Marek Mašura:
“Čo so stavbami, ktoré vzniknú po tom, čo poslanci schvália tento zákon, povedzme, od roku 2022. Dodatočne ich úrady teda nechvália. Čo bude potom s nimi? Dostanú majitelia pokutu, alebo ich budú musieť odstrániť? Čo môžeme očakávať?”
Pavol Kováčik:
“Tie stavby budú musieť byť odstránené, odstránené na náklady toho, kto tie stavby zhotovil. Takže takto to bude. Samozrejme, aj s pokutami, tak, aby sa investorovi nevyplatilo v žiadnom prípade špekulovať o procese, že postaví stavbu načierno a potom sa budem snažiť o jej dodatočnú legalizáciu.
Pokiaľ to je v zákone jednoznačne napísané, a že to nepôjde zo zákona urobiť, tak tým pádom my očakávame, že sa minimalizuje percento vzniku čiernych stavieb, a druhá otázka, že ak teda dosiahneme podstatné skrátenie a zjednoznačnenie procesov povoľovania stavieb, získania stavebného povolenia, tak zase odstránime vznik dočasných čiernych stavieb tým, že stavebník ďaleko rýchlejšie vie podmienky, za akých môže stavbu zhotoviť.”
Marek Mašura:
“Čiže vlastne obidve zmeny spolu do istej miery súvisia.”
Pavol Kováčik:
“Áno.”
Marek Mašura:
“Mám pre vás pripravenú ešte jednu otázku, ja som si vlastne vybral dve novinky z toho balíka pripravovaných zmien, ktoré mňa najviac zaujali, ale takisto a zaujíma, čo je podľa vás ešte dôležité, čo by ste ešte spomenuli?”
Pavol Kováčik:
“Tak, je treba spomenúť, že tie zákony, obidva zákony sú výsledkom odbornej práce celého širokého okruhu odborníkov na Slovensku, ktorí sa venujú stavebníctvu a investíciám, a trvalo dlho, ale podarilo sa, myslím, dosiahnuť naozaj spoločenský konsenzus vo všetkých dôležitých otázkach napriek rozdielnosti prístupov, názorov.
Takže si naozaj myslím, že tie obidva zákony, ako sú pripravené dnes, tak tú pripravené dobre, a že je treba pokračovať v tej príprave aj s novou vládou tak, aby zákony boli teda prijaté, a prešli novým parlamentom. Druhá vec, treba spomenúť to, že je to len, obidva zákony sú určitou vstupenkou ku komplexnej zmene stavebných predpisov.
Bude potrebné ďalej zmeniť, novelizovať, prípadne prijať nové zákony, to už je otázkou celej rady ďalších zákonov, ktoré, spomeniem napríklad cestný zákon, atómový zákon, živnostenský zákon, ktoré v sebe náväzne genericky obsahujú ďalšie špeciálne ustanovenia, ktorých sa stavebný zákon dotýka, tak, aby sme zmeny boli aj v tých jednotlivých oblastiach prijaté, a potom sú to desiatky rôznych vyhlášok, nielen teda v rezorte dopravy a výstavby, ale ktorý sa aj nejakým spôsobom dotýka stavebníctva. Čiže je celý rad práce, množstvo práce je ešte pred nami, čo sa týka komplexnej revízie stavebných predpisov na Slovensku.”
Marek Mašura:
“Toľko slová na záver od Pavla Kováčika, prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Ďakujem veľmi pekne, že ste si našli čas na moje otázky.”
Pavol Kováčik:
“Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. Dovidenia.”
[TA3, 12:30; Ekonomika; 15/01/2020; ]
