Jedna kríza chatám priala, druhá už nie

Po dvoch rokoch otočka. Zatiaľ čo počas pandémie sa rekreačné nehnuteľnosti tešili veľkej popularite, teraz o ne záujem prudko upadá.

Petra Uhráková

Bratislava – Liptovský Ján je jedna z periel slovenského turizmu. Vchádza sa tadiaľ do obľúbenej Jánskej doliny. A výhody miesta v srdci Liptova sa snažia využiť aj podnikatelia. Miesto ponúka niekoľko penziónov a hotelov. Možno si prenajať chatu či izbu alebo ju rovno aj kúpiť. Napríklad projekt Sankt Johannes v Liptovskom Jáne ponúka luxusné chalety a zruby. Prvá etapa s chaletmi sa vypredala za mesiac od spustenia výstavby. „Predaj sme spustili v roku 2021, pričom si v tejto etape naša spoločnosť nechala jeden chalet, ktorý budeme prenajímať. Predajná cena sa pohybovala v rozmedzí od 2 265 do 2 995 eur za štvorcový meter podľa vybavenia,“ hovorí pre HN manažér projektu Karol Grúň. Na ilustráciu, tieto ceny sú na úrovni starších bytov v Bratislave.

Liptov letí, inak je pri chatách výpredaj

Po rýchlom predaji sa developer Euro Bauer rozhodol pokračovať druhou etapou – zrubmi. „Momentálne riešime zmenu a rozšírenie územného plánu pre druhú etapu, kde nám zastupiteľstvo odsúhlasilo náš zámer. Celá agenda bude pripravená v roku 2023,“ približuje Grúň. Druhá etapa ponúka šesť zrubov s dispozíciou od 88 do 253 štvorcov, s počiatočnou cenou 2 620 eur za štvorcový meter. „Cena 90-metrového zrubu sa začína na sume 236-tisíc eur. Najdrahší zrub má výmeru 478 štvorcových metrov a jeho cena sa začína na sume 607 200 eur,“ hovorí manažér projektu. Situácia v Liptovskom Jáne je však z hľadiska celého Slovenska paradoxná. Vychýrenej lokalite sa darí, no inak dopyt po chatách padá. To potvrdzuje aj Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska, podľa ktorého rekreačné objekty zažívali boom spolu s vypuknutím pandémie. „Klienti, v mnohých prípadoch pracujúci z domu, pristúpili ku kúpe rekreačnej nehnuteľnosti, kde komfortnejšie prežívali lockdowny ako v bytoch. Ďalším motivačným faktorom na kúpu rekreačnej nehnuteľnosti bolo obmedzenie cestovania. Uvoľnenie tohto silného dopytu prišlo na prelome roku 2021 a 2022,“ hovorí prezident asociácie. Zároveň však dodáva, že v súčasnosti trh pociťuje zníženie záujmu o kúpu všetkých nehnuteľností.

Ceny padajú

Trend poklesu potvrdzujú aj dáta nehnuteľnosti.sk, podľa ktorých sa dopyt po tomto type nehnuteľností v roku 2020 zvýšil až o 50 percent. Rovnako vtedy rástli aj ich ceny, a to až o 40 percent medziročne. Teraz však rastie ponuka. Tá sa na portáli medziročne zvýšila o 30 percent, čo predstavuje spolu približne 2 500 nehnuteľností na predaj. Majitelia sa tak objektov zbavujú, čo je oproti covidovým časom otočka. „Číslo sa týka rekreačných domov, chát a chalúp. Ťažšie to už je s apartmánmi, keďže sem často spadajú aj byty v rôznych menších mestách a dedinách,“ vysvetlil analytik spomínaného portálu Michal Pružinský. V prípade apartmánov je na portáli približne 600 takýchto ponúk. Ceny chát počas covidu vyleteli, ale teraz zas padajú. Podľa Viktora Obtuloviča, odborníka na reality spoločnosti FinGo, v niektorých krajoch klesli aj o tretinu. Zlacňovaniu sa vyhli len lukratívne lokality. „Nehnuteľnosti v rekreačných a vychytených lokalitách, ako sú Vysoké Tatry, Donovaly či Nízke Tatry, si svoje ceny ešte stále držia,“ tvrdí Obtulovič. Na ilustráciu developerské projekty v Tatranskej Lomnici sa predávajú aj za viac ako deväťtisíc eur za štvorcový meter. Priemerná cena chaty v Tatrách sa zas podľa Pružinského pohybuje okolo 180-tisíc eur a pri apartmánoch je to len o 20-tisíc eur menej. „Oproti minulému roku je to približne o 10 percent viac a oproti roku 2020 nárast predstavuje okolo 30 percent,“ povedal Pružinský.

Nemajú úžitok

Okrem ukončenia pandemických opatrení trh s rekreačnými nehnuteľnosťami ovplyvnilo aj niekoľko ďalších faktorov. Analytik Realitnej únie Vladimír Kubrický medzi ne radí napríklad aj príchod zimy, zmenu nálady na trhu či zníženú kúpyschopnosť Slovákov. „Rekreačné nehnuteľnosti sa väčšinou nakupujú na jar, no ľudia s kúpou takýchto nehnuteľností vyčkávajú aj pre aktuálnu situáciu na realitnom trhu. Zároveň ich však ovplyvňujú aj prestrelené ceny. Niektorí záujemcovia o rekreačnú nehnuteľnosť radšej zamierili do zahraničia, kde môžu kúpiť nehnuteľnosť lacnejšie,“ vysvetľuje Kubrický. S aktuálnou situáciou sa však spája aj vysoká inflácia, pred ktorou sa, naopak, môžete nákupom nehnuteľnosti ubrániť. Palenčár si preto myslí, že na predaj zatiaľ nie je vhodné obdobie. „Predať nehnuteľnosť v čase vysokej inflácie považujem za rozumný iba v prípade, ak má klient možnosť výhodne investovať získané prostriedky. V opačnom prípade sa financie vzhľadom na infláciu znehodnotia,“ doplnil. Posledný dôvod je prostý – ľudia ich nevyužívajú. „Takisto pri nastupujúcej kríze rekreačné nehnuteľnosti bývajú často prvé, ktorých sa ľudia zbavujú,“ dokončil Pružinský.