.png)
Najväčší predvolebný sľub lídra Sme rodina Borisa Kollára (57) bolo lacné štátne nájomné bývanie pre každého občana. Po jeho nedávnom brífingu s podpredsedom vlády Štefanom Holým (43) sa zdalo, že už čoskoro ľudia ušetria na bývaní približne 200 eur mesačne, a to už je naozaj dosť, hlavne v terajších časoch, keď sa rapídne zvyšujú životné náklady. No nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Kto by si nepamätal predvolebné sľuby. Znie to všetko tak lákavo, že si človek nevie vybrať koho voliť, lebo všetky tie sľuby znejú úžasne. Jednou z najdôležitejších vecí v živote človeka je bývanie. A práve na to Kollár upozornil pred voľbami 2020, nakoľko nie každý si môže dovoliť hypotékou, alebo platenie vysokého nájomného. „Chceme zaviesť systém stavania štátnych nájomných bytov, kde vám budeme garantovať 2-izbový byt za 200 eur mesačne,“ povedal Kollár s tým, že sa to dá urobiť, ak štát nebude chcieť zarobiť. Rozdiel medzi súkromným developerom a štátom bol podľa Kollára práve v tom, že podnikateľ chce na ľuďoch zarobiť.
Dva a pol roka po voľbách Sme rodina ukázala cenovú mapu nájomných bytov, ktoré už nie sú až tak štátne, ale súkromné. Nájomné 2-izbového bytu už nestálo 200 eur, ale v závislosti od regiónu od 271 eur (Prešovský kraj) do 455 eur (Bratislavský kraj). To by bolo stále ešte dobré, len Holého príklad s 2-izbovým bytom v Bratislave za 455 eur mal vážnu trhlinu. Podpredseda vlády na obrázku neukázal, že štát ráta aj s príspevkom zamestnávateľa, ktorý svojmu zamestnancovi s nájmom vraj pomôže.
Príspevok môže byť 4 eur za m2, maximálne 360 eur. Pri Holého prezentovanom byte o rozlohe 48 m2 teda byt stojí 647 eur mesačne. Odborníci na reality sa ale zhodujú, že bez dotácie od zamestnávateľa ide vlastne o štandardný komerčný nájom. „Očakával som oveľa väčšiu atraktivitu cien pre bežných ľudí. Nie aby tam bol rozdiel v malých percentách oproti komerčnému nájmu. Zavádzajúce v grafoch je to, že nájomné, ktoré tam je uvádzané, je už po odpočte príspevku od zamestnávateľa, ktorý môže byť do 360 eur na byt,“ povedal pre TA3 analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Martin Lazík s tým, že zamestnávateľ nemá príliš veľkú motiváciu doplácať nájomné.
Podobné je to so všetkými číslami z veľkej mapy nájomného, ktorú Kollár s Holým predstavili. Ľuďom ktorí bývajú v komerčnom podnájme sa teda možno sťahovať ani neoplatí. Je totiž málo pravdepodobné, že učiteľkám alebo zdravotným sestrám bude zriaďovateľ školy, škôlky, polikliniky, alebo nemocnice doplácať na bývanie. Podobne to platí pre predavačky, školníkov, alebo akýchkoľvek zamestnancov malých firiem. Napríklad zriaďovateľom škôl sú v drvivej väčšine mestá a obce, ktoré peňazí na rozdávanie nemajú.
Na druhej strane nájdete reakciu odborníkov na to, či budú dostávať učiteľky na nájomné, čo v projekte chýba, a aké výhody budú mať investori s developermi.
„Nakoľko detailne poznám ekonomiku samospráv a stále viac ich obmedzené finančné možnosti, nevidím to ako reálne,“ odpovedal riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák na otázku, či budú samosprávy doplácať nájomné. Podľa neho je skôr potrebné preferovať výstavbu nájomných bytov tak, ako ju poznáme cez ministerstvo dopravy a Štátny fond rozvoja bývania, pretože práve tam sa výška nájmu určuje od výšky obstarávacej ceny: „Okrem toho by výstavbe nájomných bytov pomohlo, ak by dal štát samosprávam a vyšším územným celkom na účely výstavby nájomných bytov svoje prázdne a nevyužité budovy, ktoré majú ministerstvá a ich organizácie v území.“
Šéf Sme rodina s Holým prirovnávali nájomné aj k hypotékam, pričom im vyšlo, že ich riešenie je výhodnejšie. To sa ale nikdy nedá odhadnúť, nakoľko výška úveru, cena bytu a teda hodnota zakladanej nehnuteľnosti, úroková sadzba, splatnosť a podobne sú vždy iné. Dôležité je aj to, že po splatení hypotéky náklady na bývanie výrazne klesnú a byt je už v osobnom vlastníctve bez ťarchy. V nájomnom byte sa bude platiť vždy rovnako a občan nikdy nebude vlastníkom. Kollár podľa odborníkov pozabudol aj na to, že pôvodne nazvané štátne nájomné byty mali byť stavané predovšetkým pre tých, čo majú nízky príjem a hypotéku dostanú len veľmi ťažko, prípadne si ju radšej ani sami nechcú zobrať na krk. „Chýba mi tu priama investičná činnosť štátu. Čiže nedávať stimuly iným subjektom aby stavali nájomné bývanie, ale samostatne že by sa do toho vložil štát,“ povedal Lazík.
A sme späť pri Kollárovej predvolebnej vete „Rozdiel medzi súkromným developerom a štátom je v tom, že podnikateľ ide na ľuďoch zarobiť.“ Tí zahraniční investori s ktorými má Holý na jeseň podpísať zmluvu a budú vlastníkmi a prenajímateľmi bytov sú YIT, Vienna Insurance Group, Heimstaden a BWSG. 2-izbový byt v Bratislave nebude stáť ani 200 eur, ani 455, ale ráta sa s cenou 647 eur, teda s cenou porovnateľnou s komerčným nájmom.
Líder Sme rodina hovorí o vybudovaní nájomných bytov najčastejšie v spojitosti s nitrianskou automobilkou Jaguar, alebo najnovšie aj s Volvom na Valalikoch. Pracovníkov pre automobilový priemysel totiž nemusí byť v daných regiónoch dostatok, a tak bude veľkopodnikateľ možno ochotný doplácať pár desiatok eur svojim zamestnancom aj na nájomné byty podporované štátom. Či to automobilky nevyhodnotia tak, že na kompenzáciu budú mať ich zamestnanci o kúsok nižšie platy zatiaľ nevedno.
Investori majú pri svojej podnikateľskej činnosti schválených niekoľko výhod. Samotní stavitelia ktorými by mali byť slovenskí developeri, budú mať napríklad zníženú DPH z 20 % na 5 % pri všetkom, čo s výstavbou nájomných bytov súvisí. Pri veľkých projektoch tak môže developer ušetriť milióny eur. Pre firmy zarábajúce na štátnych nájomných bytoch vypadla aj povinnosť mať zápis v protischránkovom registri.
V galérii si pozrite, aké by mali byť ceny vo vašom regióne podľa mapy nájomných bytov.
Zdroj: pluska.sk
