Holý: Nový stavebný zákon zníži ceny bytov

Niektorí primátori sa správajú ako zemepáni, tvrdí vicepremiér

Snaží sa o to, čo sa jeho predchodcom nepodarilo. Podpredseda vlády pre investície ŠTEFAN HOLÝ z hnutia Sme rodina chce zmeniť stavebný zákon, ktorý so zmenami platí od roku 1976. Ostro ho kritizovali predstavitelia Združenia miest a obcí. Holý všetku kritiku odmieta a tvrdí, že zákon zvýši dostupnosť bývania.

V rebríčku vašich priorít je nový stavebný zákon asi vysoko…

Veľmi vysoko. V zásade mám na starosti z hľadiska kompetencií legislatívu. Okrem toho sa zaoberám tromi zásadnými oblasťami. Prvou je verejné obstarávanie. To je legislatívne dotiahnuté a od prvého apríla začína fungovať. Druhou oblasťou sú nájomné byty, pri ktorých sme urobili už kusisko roboty a zákon je v druhom čítaní. A treťou oblasťou, ktorá je mojou srdcovou záležitosťou, je stavebný zákon. Tým, že sa v stavebníctve pohybujem dlho, poznám ten „prúser“ v praxi.

Čo má byť najväčšou výhodou oproti dnešnému zákonu?

To, čo môžu bežní ľudia oceniť, sú čierne stavby. Podľa tohto zákona nebude možné „vybabrávať“ so systémom s čiernymi stavbami. Ak náhodou takúto stavbu postavíte, nebude ju možné nikdy pripojiť na verejné siete či skolaudovať. Štát nariadi odstránenie takejto stavby a zároveň to aj zaplatí, keďže na to bude vytvorený špeciálny fond. Druhou zásadnou výhodou je výrazné skrátenie dĺžky stavebného konania. Dnes sme rekordérom v jeho komplikovanosti. Nové stavebné konanie sa zjednoduší a zrýchli. Kým dnes máme 83 rôznych procesov, po novom ich bude 13. To je veľké odbúranie byrokratickej záťaže.

Ako bude z neho profitovať bežný obyvateľ?

Zákon by mal zvýšiť dostupnosť bývania. Dnes je to veľký problém. Aj odborná verejnosť sa zhoduje na tom, že za vysokými cenami bytov a ich malou dostupnosťou sú práve zdĺhavé povoľovacie procesy. To, čo ľudia reálne pocítia, je to, že sa zvýši dostupnosť bývania a znížia sa aj jeho ceny.

Kritici poukazujú na to, že bežných obyvateľov môže zákon zasiahnuť nepriamo tým, že im v susedstve vyrastie aj to, čo by tam teraz nevyrástlo a udeje sa to bez toho, aby o tom vedeli.

To je lož. Kritikov by som sa pýtal, čo im prekáža na konci čiernych stavieb? Alebo na zrýchlení povoľovaní či na transparentnejších procesoch? Prečo niekomu prekáža, že štyrikrát nebudeme povoľovať to isté? To, na čo sa pýtate, to nám vyplýva z medzinárodných záväzkov. Nemôžeme prísť a odignorovať práva susedov a verejnosti. Náš nový zákon je postavený na českom štandarde – tam to funguje od roku 2002. Ktokoľvek sa tvári, že obchádzame medzinárodný štandard, tak klame.

Zmena je napríklad v tom, že po novom nemajú ľudia dostať informáciu o stavbe v susedstve poštou, ale len e-mailom.

Je to tiež klamstvo, keďže zákon počíta aj s náhradnými spôsobmi doručovania. Pre štát aj pre klienta je rýchlejšie a efektívnejšie komunikovať elektronicky. Ak však niekomu nevieme doručiť rozhodnutie, tak zákon predpokladá doručovanie prostredníctvom pošty. Neprebehne to však formou klasických žltých lístkov, ale pošta mu vytlačí elektronickú komunikáciu a donesie domov.

Jedným z najväčších kritikov je združenie miest a obcí. Poukazujú na to, že obce a mestá prídu o veľkú časť kompetencií.

Pri výčitkách od ZMOS treba rozlišovať dve roviny. Jednou je samotný ZMOS a tou druhou pán Chren (starosta Ružinova a člen ZMOS, pozn. red.) Tým, že pán Chren je predsedom stavebnej komisie, tak vystupuje aj za ZMOS, ale pohľady združenia a jeho sa líšia. Ja som vystúpil aj na sneme ZMOS-u a vysvetľoval som im, že pre nich sa nič zásadné nemení. Naopak, posilňuje sa ich úloha pri územnom plánovaní. Po novom bude podkladom pre začiatok stavebného konania záväzné stanovisko o súlade s územným plánom, ktoré vydá obec. Bez neho sa nikde nepohnete. To, čo sa niektorým obciam nepáči, je to, že majú presne stanovenú lehotu na vydanie tohto stanoviska.

Čo keď ju nestihnú?

Bude to znamenať, že s projektom súhlasia. Tú lehotu si pritom stanovili samy. V závislosti od veľkosti stavby je to 30, 60, resp. 90 dní. Je to dostatočne komfortná lehota aj pri veľkých mestách. Pri rodinnom domčeku to bude 30 dní.

Čo sa však stane, keď obec nemá územný plán a treba povedať, že takých obcí je dnes na Slovensku mnoho.

V takomto prípade nahrádza kompetenciu obce vyšší územný celok.

Áno, ale ten používa menej detailné mapy, ako je to v prípade územných plánov obcí či miest.

Nemusí sa riadiť len mapami, vie sa orientovať aj inými technickými parametrami. Toto sme odkonzultovali aj zo zástupcami samosprávy. Nemajú s tým problém a vedia si s tým poradiť. Tento stav vytvára tlak na obce, aby si územnoplánovaciu dokumentáciu zaobstarali. Bez nej sa jednoducho nedá plánovať rozvoj. Ak ste si dnes chceli vybaviť u starostu územné rozhodnutie, po novom to už nebude možné, keďže pravidlá pre všetkých by mali byť jasné dopredu. Vieme o tom, že zhruba polovica územia dnes nemá územné plány, ale počítame s prechodným obdobím do roku 2030. Zároveň počítame so zriadením fondu, ktorý má pomôcť s financovaním vytvorenia týchto podkladov.

Pán Chren má možno právo byť nahnevaný, keďže napríklad bratislavské mestské časti prídu o kompetencie. Záväzné stanoviská totiž nebudú vydávať ony, ale magistrát. Navyše sa im zrušia stavebné úrady.

To, na čo narážate, je problémom kompetencií, ktoré si medzi sebou musia vyriešiť mestské časti a magistrát. Ja tam vidím snahu pána Chrena vytvoriť si akési mesto v meste. Samozrejme, s týmto nesúhlasí magistrát. Pán Chren sa tvári, že mu ide o ľudí, ale v skutočnosti je to snaha o vymedzenie vlastného mocenského priestoru.

Predstaviteľov samosprávy ste prirovnali k zemepánom a naznačili, že sú synonymom korupcie. Nebolo to silné?

Ľudia to bežne z praxe poznajú. Máme prípady, že sa primátori na svojom území správajú tak, že sa bez nich ani tráva nepohne.

Vy ste takto obhajovali krok zobrať im kompetenciu, keďže bola spojená aj s korupciou. Teraz vytvárate štátny úrad na centrálnej úrovni.

Tu je zásadný posun v tom, že úradník má eliminovaný priestor na korupciu. Je to dosiahnuté tzv. procesnou mapou. Tá zabezpečuje, že úradník má pri rozhodovaní presne napísané, ako má postupovať. Ak rieši problém, má nastavené postupy. Nikdy sa nestane, že zostane priestor na to, aby si povedal, že dnes ho bolí hlava alebo má kašeľ a začne pracovať až vtedy, keď ho nejako neformálne zvládnete. Úradníkovi beží lehota a ak si v nej nesplní svoju povinnosť, tak to má svoje následky.

Developeri sú zatiaľ ticho. Nezachytil som jedinú verejnú kritiku zákona z ich radov. Nie je to podozrivé?

Na úrovni odbornej verejnosti prebiehali rok a pol konštruktívne debaty. Rokovali sme so stovkami zástupcov podnikateľských a odborných združení a odborov. Čo by mali kritizovať? Zrýchlenie procesov? Kroky proti čiernym stavbám? Veď veľkí developeri ich aj tak nestavali. Príprave zákona predchádzala verejná debata, ktorej výsledkom je odobrenie na tripartite aj na vláde. A cítim podporu zo všetkých vládnych strán.

Zákon však minulý týždeň ostro kritizoval poslanec za OĽaNO Peter Kremský. Na sociálnej sieti uviedol, že ide o „zákon, ktorý si presadili oligarchovia, ktorí sú za veľkými developerskými projektmi“.

Neviem, o čom pán Kremský hovorí, zjavne ten zákon nečítal. Prekáža mu, že nebudú čierne stavby? Že sa zrýchli stavebné konanie a nebudú obštrukcie?

Hovoril, že ste boli dohodnutí na ďalších rokovaniach, a nestalo sa tak.

Povedal by som to tak, že pán Kremský stanovoval jednostranné požiadavky. Pre mňa je však záväzná pozícia vedenia každého koaličného partnera. Nikdy som s ním nemal dohodu, ako sa to snažil vo svojom statuse naznačiť. Pre mňa je partnerom OĽaNO ako strana. Nemôžem chodiť za každým jedným koaličným poslancom.

Ambícia je, aby zákon začal platiť 1. januára 2023. Ste ešte otvorený aj iným termínom?

Som. Je dôležité aj technické riešenie. Elektronický systém totiž nabieha podľa fáz a je otázka, či prvú fázu stihneme spustiť do 1. januára. Keď sa to posunie, nerobím z toho žiadnu tragédiu.

Čiže, keď všetko prejde, môžeme očakávať developerský boom?

Určite môžeme očakávať zvýšenie dostupnosti stavieb pre občanov v podobe bytov. Súvisí to aj s nájomnými bytmi. Ako chcete stavať, keď na povolenie čakáte aj päť až sedem rokov. Výhodu však pocítia aj podnikatelia v lepšej dostupnosti kancelárií či priemyselných stavieb.

Ceny bytov budú nižšie?

Nedostatok bytov je dramatický. Tento zákon je predpokladom toho, aby sa nedostatok bytov začal odbúravať.

To by sa malo prejaviť aj na cenách.

Samozrejme. Keď máte na jeden byt 15 záujemcov, na cenu asi budete ťažko tlačiť. Ak však počet bytov stúpne, klesne ich cena.

Nový stavebný zákon má pomôcť aj pri výstavbe nových bytov. Ako ste na tom pri nich?

Zákon, ktorý je predpokladom toho, aby nájomné byty fungovali, je v druhom čítaní. Dokonca máme prvého záujemcu, ktorý sa zaujíma o investovanie na Slovensku. Je to Vienna Insurance Group, ktorá vo Viedni vlastní okolo 200tisíc nájomných bytov. Systém je nastavený veľmi podobne ako v Rakúsku. Povedali nám, že ak to prejde, sú ochotní na Slovensku preinvestovať 1,5 miliardy eur. Aj to je pre mňa znakom toho, že to čo sme vytvorili, je štandardné riešenie, ktoré je dôveryhodné pre tento typ investora.

Veria tomu aj vaši koaliční partneri?

Myslím si, že debata bude ešte prebiehať. Výrazne výhrady zazneli z ministerstva financií. Jednou z nich bolo to, že je urobený len základný regulačný rámec a konkrétne náležitosti sa riešia cez investičnú zmluvu. Je to základ, ktorý sa takto bežne robí. Ich kritika bola nasmerovaná na to, že nevedia čo bude v investičnej zmluve.

Áno, ale ich kritika bola výrazná. Či išlo len o mediálnu prestrelku?

Ťažko povedať. Dovolím si povedať, že ľudia, ktorí sa k tomu vyjadrovali, nemali celý zákon naštudovaný. Je za tým extrémne veľa práce. Ak by som ako firma zobral tento projekt a šiel s ním do banky, tak mi to prejde.

Neboli predvolebné sľuby o 25-tisíc nájomných bytoch prehnané?

Nie. Nábeh takéhoto systému istý čas trvá. Ale zoberte si príklad Rakúska, kde jedna investičná skupina stavia ročne štyri- až päťtisíc bytov ročne a oni tých skupín majú niekoľko. Aj z ich príkladu vieme, že takéto čísla sú reálne do budúcnosti.