.png)
Štát v tomto roku hodil na plecia samosprávam viacero povinností, ktoré stoja peniaze. Tie sa pokúšajú mestá a obce zohnať aj pomocou vyššej dane z bytov a domov od obyvateľov či z dane zo stavieb od firiem. Robia to opatrne, lebo sa boja reakcií.
V roku 2019 sa dane za domy a byty na Slovensku zvýšili v priemere o necelých 15 percent. Od roku 2004 ide o nárast o takmer 117 percent, uvádza nedávna analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) o daní z nehnuteľností a poplatku za rozvoj v mestách.
Napriek zvýšeniu nie sú dane z nehnuteľností stále veľmi vysoké. V regiónoch sa však dajú nájsť rozdiely. Napríklad majiteľ modelového bytu s garážou v bratislavskom Starom Meste zaplatí na dani 63 eur ročne, čo je viac než dvaapolnásobok slovenského priemeru. V Košiciach za takýto byt zaplatí majiteľ necelých 40 eur.
Ako najlacnejšie vyšli spomedzi hodnotených miest v analýze Medzilaborce. Za rovnaký byt s garážou zaplatí majiteľ v tomto meste na severovýchode Slovenska iba necelých osem eur.
Neplatí rovnica, že čím väčšie mesto, tým vyššie dane z nehnuteľnosti. V prípade modelového rodinného domu zaplatí obyvateľ Malaciek ročne 170,70 eura, čo je o desať eur viac ako v centre Bratislavy. V Senici človek zaplatí za dom 149 eur, ale vo väčších Košiciach len 113 eur.
Podľa odborníkov je daň z nehnuteľnosti pre hospodársky rast menej škodlivá ako napríklad daň z príjmu. Pritom platí, že na Slovensku sú sadzby dane z nehnuteľností dosť nízke. Priemerná sadzba pri stavbách na bývanie je podľa PAS len 27 centov na štvorcový meter. Až pri stavbách na podnikanie sú sadzby vyššie ako tri eurá na štvorcový meter.
“V rámci OECD sme na chvoste, pokiaľ ide o výber tejto dane. Preto vidím priestor, aby sa daň z nehnuteľnosti zvyšovala, a naopak, aby sa ostatné dane primerane znižovali,” dodáva analytik INEKO Matej Tunega. V minulosti Slovensku odporúčali zvýšiť dane z nehnuteľnosti aj Medzinárodný menový fond či Európska komisia.
Zvyšovanie daní
Niektoré mestá v tomto roku dane z nehnuteľnosti zvyšovali a niekde aj výrazne. Najviac v Gelnici, kde vzrástli od 50 do 200 percent. Považská Bystrica zvýšila dane o 30 percent a Partizánske o približne 10 percent. V Dunajskej Strede išli dane z domov a bytov hore o takmer šesť percent. V ostatných mestách sa upravili iba mierne alebo vôbec.
Mestá vysvetľujú zvyšovanie daní najmä tým, že im v tomto roku pribudli nové povinnosti, na ktoré im vláda nedala peniaze navyše. Musia napríklad zvyšovať platy v školstve, starať sa o čistenie všetkých chodníkov, ale aj platiť vyššiu minimálnu mzdu a príplatky zamestnancom.
Ďalší argument samospráv je ten, že už dlho dane nezvyšovali. V Považskej Bystrici sa daň z nehnuteľnosti neupravovala od roku 2012. Ak niekto vlastí byt v tomto meste s rozlohou 70 metrov štvorcových bez garáže, doteraz platil 14 eur, po novom bude platiť 18,20 eura. Zvýšenie o viac ako štyri eura nie je veľké, ale sociálne slabším ľuďom môže priťažiť.
Dunajská Streda nezvýšila daň z nehnuteľností od roku 2010. Odvtedy išli hore jej mzdové náklady či náklady na obnovu miestnych komunikácií a verejného osvetlenia. “Navyše zo strany štátu boli presunuté na ťarchu samospráv aj ďalšie náklady vyplývajúce z chodníkového zákona, rekreačné poukazy, obedy zadarmo a zvýšené poplatky za skládkovanie,” vysvetľuje primátor Dunajskej Stredy Zoltán Hájos.
Optimálne by sa podľa neho ročné zvýšenie dane z nehnuteľosti malo odvíjať od výšky inflácie. V tomto volebnom období sa už nechystá na ďalšie zvýšenie daní.
Kam pôjdu vybraté peniaze
Vyššie príjmy z daní pôjdu v Považskej Bystrici najmä na platy. “Prvotne bolo potrebné pokryť zvýšené nároky vyplývajúce zo zvýšenia platov v školstve či zvýšenia minimálnej mzdy,” tvrdí Iveta Pagáč Kováčiková, hovorkyňa Považskej Bystrice.
Mesto na Žitnom ostrove chce peniaze z vyšších daní využiť na komplexnú obnovu miestnych ciest a chodníkov.
V Partizánskom chceli získať zdroje na opravu mestského osvetlenia. “Vyššia daň by mala priniesť do rozpočtu navyše 100-tisíc eur a tieto peniaze sú vyčlenené na rekonštrukciu verejného osvetlenia. Nikdy nezvyšujeme dane len tak,” tvrdí primátor Jozef Božik.
Poplatok za rozvoj ako strašiak
Poplatky za rozvoj sa tento rok takmer nemenili. Z dát PAS vyplýva, že poplatok za rozvoj majú zo sledovaných 90 miest len mestá na západe Slovenska, pričom ide najmä o 11 miest v okolí Bratislavy až po Piešťany.
“V tomto poplatku vidím obrovský potenciál pre ostatné mestá, nakoľko stavebník, ak už realizuje výstavbu, tak tieto náklady započíta do rozpočtu a rozhodne nejde o náklad, ktorý by ho od výstavby odradil,” myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Serina.
O tom, že nejde o zanedbateľný príjem, svedčia aj čísla z Bratislavy. Bratislavské mestské časti vybrali za predošlé dva roky na poplatkoch za rozvoj viac ako deväť miliónov eur. Takmer tretinu z nich odviedli hlavnému mestu. Zvyšných 6,5 milióna eur mohli využiť na vlastné projekty.
Menšie mestá sa tomuto poplatku bránia, lebo sa boja, že by odradili firmy od investícií a ľudí od usadzovania sa v meste.
“Ak by sme ho zaviedli, ľudia by si radšej postavili dom v okolitých dedinách. Tiež by sme odradili firmy či potenciálnych investorov od podnikania v meste,” myslí si J. Božik. Argumentuje aj tým, že v Partizánskom sa dlhodobo znižuje počet ľudí.
Považská Bystrica poplatok za rozvoj mesta neuplatňuje, pretože ho považuje za nesystémový. Hovorkyňa I. Pagáč Kováčiková argumentuje aj tým, že mesto chce vytvárať priaznivé podmienky pre súkromných investorov.
Dane pre firmy išli hore
Mestá tento rok zvyšovali dane z nehnuteľnosti aj podnikateľom. Pocítili to najmä firmy v Dunajskej Strede, Považskej Bystrici, Partizánskom či v Gelnici. “V týchto mestách išli dane celkovo priemerne hore o 23 percent,” dodáva P. Serina. Najviac sa zvyšovali opäť v Gelnici: o 66 percent.
Na druhej strane v Senici sa dane pre firmy mierne znížili o necelé dve percentá.
Je zaujímavé, že za modelovú nehnuteľnosť s rozlohou haly 1000 štvorcových metrov a pozemkom s 1500 štvorcových metrov zaplatí najviac podnikateľ v Púchove – až 6449 eur ročne.
“O výške dane z nehnuteľností rozhodlo v uplynulých volebných obdobiach vtedajšie mestské zastupiteľstvo,” vysvetľuje vysokú daň primátorka Púchova Katarína Heneková. Firmy podľa nej z mesta neodchádzajú, ale investujú do výroby a služieb, pričom v Púchove je nízka nezamestnanosť.
Immopark, Košice, priemyselný park Zdroj – www.immopark.com
Až za Púchovom je bratislavské Staré Mesto, kde by bola daň na modelovú halu o vyše tisíc eur nižšia – 5125 eur. Na treťom mieste na Slovensku je opäť menšie mesto Žiar nad Hronom, kde by firma zaplatila 4442 eur.
“Príjmy z dane z priemyselných stavieb sú zdrojom mestského rozpočtu, z ktorého financujeme všetky projekty na zvyšovanie kvality života obyvateľov nášho mesta,” vysvetľuje primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal. Daň je podľa neho adekvátna a nezvyšovala sa už od roku 2011.
Primátor sa nebojí, že by touto daňou odradil firmy od podnikania v meste. “Nezamestnanosť máme pod piatimi percentami a sídli tu 180 firiem, takže si nemyslím, že by vo výške dane bol problém,” dodáva P. Antal.
Aj pri daniach pre firmy sa ukazuje, že mestá ju nevyužívajú koncepčne v nadväznosti na vývoj miestnej ekonomiky. V mestách s vysokou nezamestnanosťou ostali aj tento rok prekvapivo vysoké dane. Napríklad vo Veľkom Krtíši je to 2488 eur alebo v Rimavskej Sobote 1935 eur za rok.
Podnikatelia sa samozrejme nerozhodujú, kde podnikať, len na základe výšky daní z nehnuteľnosti, ale tie k ich rozhodovaniu môžu prispieť. “Ak mám v meste vysokú nezamestnanosť, tak jednou z možností je znížiť dane na čo najnižšiu úroveň a práve tento fakt využiť pri prezentácii mesta ako vhodného na podnikanie,” vysvetľuje P. Serina.
Ako spravodlivo zdaňovať nehnuteľnosti
Dane z nehnuteľnosti sa platia na Slovensku podľa zastavanej plochy. Teda čím väčší dom, tým vyššia daň. Počet poschodí sa zohľadňuje len minimálne prostredníctvom príplatku za podlažie, čo je podľa odborníkov nespravodlivé. Dane by mali byť nadviazané na hodnotu nehnuteľností, ale nie výlučne. “Mal by to byť zrejme mix podlahovej plochy a hodnoty nehnuteľnosti, aby si samosprávy vedeli vypočítať minimálny príjem aj do budúcich rozpočtových období,” myslí si výkonný riaditeľ PAS Peter Serina.
Zdaneniu podľa hodnoty domu či bytu v minulosti bránila neexistencia verejných cenových máp nehnuteľností, ale aj chýbajúca legislatíva či neochota politikov sa touto citlivou témou zaoberať.
Dnes sa ceny bytov či domov dajú zistiť z viacerých zdrojov. Napríklad z verejne prístupného katastra. Novelou katastrálneho zákona, ktorá je účinná od začiatku októbra minulého roka, bol do katastra nehnuteľností zavedený údaj o cene nehnuteľností. Podľa informácií TRENDU z realitného prostredia sa však údaje o cenách zapisujú len pri novozapísaných nehnuteľnostiach. Staré domy a byty sa nezapisujú, takže úplnosť dát chýba. Kvalita údajov by sa časom mohla vylepšovať.
“Vidíme dlhodobú snahu zo strany štátu zbierať údaje o cenách z katastra. Až čas ukáže, či a ako dokážu štátne orgány so zozbieranými údajmi pracovať,” hodnotí pokus o cenové mapy prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.
Cenové mapy nehnuteľností majú vo svojich databázach aj realitné kancelárie, ale tie sú spoplatnené. Za peniaze poskytuje ceny nehnuteľností aj firma Datalan, ktorá ich dostáva od NARKS.
“My sme garantom dát a oni dodávajú softvérové riešenie,” vysvetľuje generálna sekretárka NARKS Zuzana Jakabíková. Spoplatnené cenové mapy využívajú najmä banky na ocenenie nehnuteľností, ktoré idú financovať. Zadarmo sa dajú pozrieť ceny domov a bytov na weboch realitiek.
Neúspešné pokusy o zmeny
Cenové mapy sa v minulosti už neúspešne pokúšalo zaviesť ministerstvo financií, keď chcelo zdaniť luxusné domy. Jeho plán stroskotal na tom, že nevedelo presne povedať, čo je luxusná nehnuteľnosť.
Zmeniť zdanenie nehnuteľností nielen podľa plochy, ale aj podľa počtu poschodí, sa pokúšali pred dvoma rokmi poslanci Smeru a Mosta-Híd. Po kritike médií, miest a obcí, ale aj zo strachu, že stratia politické body, napokon novelu zákona o miestnych daniach stiahli.
Zdaňovanie podľa hodnoty nehnuteľnosti, teda v podstate podľa lokality, kde sa nachádza dom alebo byt, môže byť pre politikov citlivé aj preto, lebo môže vytvárať štvrte len pre bohatých.
Ministerstvo financií pre TREND povedalo, že v tejto chvíli nepripravuje zmeny v zdaňovaní nehnuteľností. “Ďalšie kompetencie v tejto oblasti sú v rukách samospráv,” dodáva hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Mestá sú voči zmene zdaňovania opatrnejšie. Dunajská Streda je relatívne malé mesto s minimálnymi rozdielmi v cenách pozemkov aj domov v jednotlivých častiach mesta. Podľa jej primátora Zoltána Hájosa by sa preto neoplatilo zdaňovať domy podľa hodnoty.
Podobný názor má aj primátor Partizánskeho Jozef Božik. Kto má veľký dom, platí podľa neho aj teraz na daniach viac, a preto netreba systém meniť.
[etrend.sk; 24/04/2019; Jozef Ryník ; Zaradenie: Ekonomika]
