Archív kategorií: Media monitoring

Hrozí realitná bublina? Inflácia a Ukrajinci menia pomery na trhu

Aj drahšie hypotéky môžu realitný trh upokojiť.

Keď na prelome rokov 2008-2009 prepukla ekonomická kríza, ceny nehnuteľností na ňu nereagovali hneď, ale postupne klesali ďalšie štyri roky. Boli ukážkou „teórie morských vĺn“, ktoré sa na pobrežie dostanú až po dlhšom čase.

Súčasný realitný trh sa správa celkom odlišne. Inflácia, zdražovanie stavebných materiálov, prílev utečencov z Ukrajiny. Udalosti a zmeny v posledných týždňoch boli také rozsiahle, rýchle a nárazové, že ich pocítil prakticky okamžite.

Impulzom pre slovenský realitný trh bola aj prvá vlna koronavírusovej pandémie pred dvoma rokmi. Korona neochromila len Slovensko, obmedzenia, ktoré zaviedli takmer všetky krajiny sveta, skresali mobilitu na minimum a na určitý čas takmer úplne paralyzovali cestovanie.

Aj preto stovky bytov, ktoré majitelia prenajímali cez platformu Airbnb, zostali prázdne. Zvlášť v Bratislave to spôsobilo eróziu dlhodobých nájmov, lebo do ponuky sa dostali byty, ktoré predtým slúžili na krátkodobé ubytovanie turistov.

Ponuka preto vysoko prevyšovala dopyt a ceny šli nadol. V niektorých prípadoch sa mesačné nájomné znížilo o jednu pätinu. Trh s nájomnými bytmi sa z toho spamätával prakticky až donedávna.

Ďalší zásadný impulz prišiel 24. februára, keď ruská armáda napadla Ukrajinu. Vojenská agresia Putinovho režimu dala po pohybu milióny Ukrajincov, ktorí v chvate utekali z krajiny.

Utečenecká vlna zasiahla aj Slovensko a vzápätí sa podpísala pod zvýšený záujem o prenájom bytov vo väčších mestách.

„Zaznamenali sme zvýšený dopyt od ukrajinských obyvateľov, ktorí potrebujú urgentne vyriešiť svoju otázku bývania,“ uviedol pre INDEX Peter Ondrovič z realitnej kancelárie Lexxus.

Ukrajinci nie sú jediný faktor

Podľa štatistiky Lexxusu bytov na prenájom v hlavnom meste za posledný kvartál výrazne ubudlo. Oproti koncu minulého roka je ich o 30 percent menej, oproti jari 2021 takmer o polovicu menej.

Ukrajinci si podľa realitných maklérov prenajímali aj byty, ktoré boli v ponuke dlhší čas, lebo o ne nebol záujem. Neboli však jedným faktorom, ktorý zmenil pomery na trhu.

„Zároveň sa objavila situácia, ktorú sme krátkodobo zaregistrovali už pred rokom a bola spojená s predajom investičných nehnuteľností,“ vysvetľuje Ondrovič s tým, že ich majiteľov k tomu dotlačila ekonomická situácia.

Realitní makléri hovoria, že záujem Ukrajincov je stále veľký. „Dá sa povedať, že na dennej báze riešime dopyty Ukrajincov. Dovolím si tvrdiť, že práve títo klienti výrazným spôsobom hýbu trhom prenájmov nehnuteľností,“ hovorí pre INDEX riaditeľ košickej Diamond Reality Lukáš Sopko.

Pomerne bežnou praxou sa stali aj inzeráty hľadajúce bývanie práve pre ľudí, ktorí utekajú pred ruskou agresiou.

„Pre ukrajinskú päťčlennú rodinu hľadáme podnájom. Malo by ísť o útulný, aspoň trojizbový dom v Nitre alebo v okolí Nitry. Táto rodinka hľadá podnájom minimálne na tri mesiace a ich mesačný rozpočet na bývanie je 1200 eur,“ píše sa v jednom z nich.

Jeden z inzerátov hľadajúcich nehnuteľnosť pre Ukrajincov. Časť kupujúcich je opatrnejšia

Člen predsedníctva Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Mário Glos hovorí, že väčšina kapacít na nájomnom realitnom trhu je už v súčasnosti obsadená.

„Z tohto dôvodu vzrástla cena prenájmov rezidenčných nehnuteľností na predcovidovú úroveň,“ dodáva.

Nájomné môže podľa neho v budúcnosti ďalej stúpať. Dôvodom je rast cien energií, inflácia, ale aj zvyšujúce sa úroky na hypotékach. Časť prenajímateľov kupovala svoje investičné nehnuteľnosti na hypotéku a ich splátky by v dôsledku vyšších úrokov mali ísť nahor.

Pri predaji bytov sú pomery o čosi komplikovanejšie. Realitní makléri rozlišujú dva typy kupujúcich – jedni kupujú nehnuteľnosť na vlastné bývanie, druhí ju berú ako investíciu.

Kupujúci bytu či domu na vlastné bývanie reagovali na vojnu na Ukrajine výraznejšie. Časť z nich podľa Glosa akoby zamrzla, a tak sa opakoval scenár z prvej vlny pandémie: „Klient sa zľakol, nevedel, čo môže očakávať a svoje nákupné rozhodnutie odložil.“

Vývoj počas prvej vlny pandémie bol taký, že dopyt sa postupne akumuloval a keď opadla prvotná panika, záujemcovia sa vo veľkom vrátili na trh. Bude to teraz rovnaké? „Ťažko predikovať, ale už cítime výraznejší pohyb na realitnom trhu,“ naznačuje Glos.

V segmente investičných nákupoch panuje odlišná motivácia – kupujúci sa snažia ochrániť svoje úspory pred infláciou.

„Časť klientov sa vyslovene chcela zmysluplne ,zbaviť‘ hotovosti a mala veľký apetít. V trende sú hlavne byty, pôda, ale aj rekreačné nehnuteľnosti u nás i v zahraničí,“ opisuje Glos.

Aj konateľ realitnej kancelárie Bosen Real Estate Group Michal Janči eviduje veľký záujem o investičné byty: „Ľudia stále preferujú investíciu do nehnuteľností.“

Hrozí realitná bublina?

Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej nedávnej analýze napísala, že kompozitný index, ktorým hodnotí vývoj cien bývania, sa vo štvrtom kvartáli minulého roka „viditeľne zvýšil a dostal sa do pásma vysokého rizika cenovej korekcie“.

V preklade do slovenčiny: analýza NBS naznačuje, že na Slovensku vzniká realitná bublina a ceny nehnuteľností by mohli v budúcnosti klesnúť.

Proti tomuto scenáru však stojí viacero faktorov, najmä nedostatok bytov a vysoký dopyt po nich.

Podľa štatistík Lexxusu bolo koncom marca v ponuke na rezidenčnom trhu niečo vyše 1560 nových bytov. V medziročnom porovnaní ide o takmer 20-percentný pokles.

Podľa Glosa nemusia situáciu na trhu zmeniť ani vyššie úroky na hypotékach: „Na Slovensku dlhodobo chýba niekoľko stotisíc bytov, trh nájomného bývania prakticky neexistuje a pre našinca je stále výhodnejšie nehnuteľnosť si kúpiť, ako si ju dlhodobo prenajímať.“

Na druhej strane, kombinácia drahších hypoték, inflácie a dôsledkov vojny na Ukrajine môže slovenský realitný trh upokojiť.

„Aj v tomto roku dôjde k zvýšeniu cien nehnuteľností, aj keď predpokladám, že nie až do takej miery, ako to bolo za posledné tri roky,“ uzatvára Sopko.

 

Zdroj: index.sme.sk

Autor: Tomáš Vašuta

Slovákov túžiacich po chate neodradili ani rastúce ceny

Množstvo ľudí si uvedomilo výhody práce z domu, ktorú môžu vykonávať aj z vidieckej usadlosti či rekreačnej chaty

Katarína Komárová

Hoci dopyt už nie je taký vysoký ako počas druhej vlny pandémie, Slováci stále túžia po chatách a chalupách viac ako v minulosti. Tvrdí to Mário Glos z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. Ich ceny neklesajú, práve naopak.

Nasledujú rastúci trend rezidenčných nehnuteľností. „Nedá sa povedať, že by stúpli výlučne pre pandémiu, skôr to bola kombinácia viacerých faktorov. Obdobie rastu cien nastalo až po vypredaní časti ponuky na trhu,“ priblížil situáciu M. Glos.

Realitný maklér Peter Kontúr z realitnej kancelárie Riešime bývanie tvrdí, že ľudia si uvedomili, aké benefity prináša vlastná rekreačná nehnuteľnosť. Preto je dopyt po tomto type realít i v súčasnosti relatívne vysoký. „Množstvo ľudí si uvedomilo výhody práce z domu, ktorú môžu vykonávať aj z vidieckej usadlosti či rekreačnej chaty,“ dodal P. Kontúr.

Vývoj cien na trhu

Z dát realitnej kancelárie Riešime bývanie vyplýva, že ceny rekreačných nehnuteľností do značnej miery kopírovali vývoj cien na rezidenčnom trhu. Rast ich cien sa vlani pohyboval na úrovni 15 až 20 percent.

Dopyt sa nespomaľuje ani po tom, čo výrazne zdraželi pohonné látky. Ako informoval Filip Žoldák, partner realitnej kancelárie Herrys, ktorá v tomto období začala predávať rezidencie v Tatranskej Lomnici, každý týždeň evidujú desiatky dopytov. „Ponuka je slabá najmä v najlepších lokalitách, do ktorých nepotrebujete dochádzať autom. To spôsobilo neobvyklý rast cien aj v ‚druhoúrovňových‘ lokalitách na úroveň štyritisíc eur za štvorcový meter. Za prémiové lokality môže byť cena i dvojnásobná,“ podotkol F. Žoldák.

Podľa člena predsedníctva realitnej asociácie Tomáša Púčeka zostáva rozhodujúcim faktorom atraktivita lokality pred vzdialenosťou. „Klient hľadajúci rekreačnú nehnuteľnosť je solventný klient. Má vyriešené svoje bývanie, väčšinou má aj investičný byt a nákup rekreačnej nehnuteľnosti je okrem investície nákup pre radosť,“ priblížil a dodal, že neočakáva zásah cien pohonných látok to tohto segmentu.

Vychytené lokality

M. Glos hovorí, že obľúbené sú najmä lokality s dobrou vybavenosťou na rekreačné účely, s atrakciami či lyžiarskymi vlekmi. Najprémiovejšie oblasti sú Vysoké a Nízke Tatry, respektíve Liptov. Klienti majú záujem aj o lokality na chalupárčenie, ktoré sú v dobrej dostupnosti od Bratislavy, napríklad na Záhorí, a rekreačné nehnuteľnosti v aglomerácii krajských miest. „Vzhľadom na cenovú dostupnosť sa kupujúci začali obzerať aj po lokalitách, ktoré nepatrili na vrchol rebríčka, ale majú stále čo ponúknuť alebo sú v blízkosti mesta, v ktorom žijú,“ dodal P. Kontúr.

Lákajú aj Čechov

Slováci si radi zájdu i k českým susedom. Práve Česká republika je vyhľadávanou destináciou chalupárov. „Funguje to však aj opačne, napríklad na Kysuciach vlastnia množstvo rekreačných nehnuteľností práve českí občania,“ dodal M. Glos.

Okrem toho, že ľudia objavili čaro práce z príjemného prostredia v prírode, mnohým vlastníctvo rekreačnej nehnuteľnosti otvorilo dvere k prenájmu v čase, keď ju nevyužívajú. Majiteľ realitnej kancelárie All 4 Life Martin Haring priblížil, že počas pandémie stúpol dopyt po rekreačných nehnuteľnostiach v lokalite Piešťany o viac ako 40 percent. Postupne sa situácia upokojila a v súčasnosti je o 20 percent vyšší oproti obdobiu pred pandémiou.

—-

Klient hľadajúci rekreačnú nehnuteľnosť je solventný klient

 

Zdroj: Trend; Téma

Autor: Katarína Komárová

Realitná bublina

Jaroslav Zápala, moderátor: „Kúpiť byt teraz, alebo ešte počkať? Po tom, ako Národná banka Slovenska začala hovoriť o nafukovaní cenovej bubliny, mnohí spozorneli.

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Do situácie s bývaním navyše zasahuje aj vojna na Ukrajine a utečenecká kríza.“

Oto Váhovský, redaktor: „Ceny nehnuteľností u nás v posledných rokoch rástli pomerne rýchlo, výrazne prekračovali rast platov či nájmov.“

Roman Vrbovský, analytik NBS: „Ten trend nemôže takto pokračovať donekonečna. Tým pádom, čím dlhšie pokračuje, tým väčšia je pravdepodobnosť, že nastane cenová korekcia.“

Oto Váhovský: „V poslednom kvartáli vlaňajška prekročil medziročný rast cien nehnuteľností dokonca 22 %. Na Slovensku je pomerne veľká skupina ľudí, ktorá kúpou bytu zhodnocuje svoje úspory. Ďalší vývoj cien bytov sa tak podľa odborníkov odhaduje ťažko.“

Martin Lazík, Národná asociácia realitných kancelárií: „Buď budú stagnovať, alebo budú z dlhodobého hľadiska mierne rásť a je to aj vlastne podporované aj súčasnou mierou inflácie a všetkými tými makroekonomickými prognózami, ktoré máme pred sebou a ktoré vplývajú na kupujúcich práve tak, že napriek vysokým cenám chcú kupovať.

Roman Vrbovský: „Práve v tom, ako sa budú rozhodovať domácnosti, o tom, či budú kupovať, alebo nakupovať, tkvie jeden z hlavných dôvodov, o ktoré opierame túto našu hypotézu o tom, že by ceny nehnuteľností mohli aj klesnúť.

Oto Váhovský: „Podľa šéfa asociácie realitných kancelárií, ale nemožno predpovedať skokový pokles cien nehnuteľností.“

Martin Lazík: „Môžeme skôr predikovať to, že príde k určitej stagnácii, alebo teda malo prísť k stagnácii cien nehnuteľností, pretože naozaj to rýchle tempo rastu už nie je dnes dostatočne podporované aj rastom miezd.“

Roman Vrbovský: „Určite by som ale neočakával výrazný prepad cien nehnuteľností a toto považujem za hlavný rozdiel oproti roku 2008.“

Oto Váhovský: „Bankový sektor navyše predpokladá, že kúpa nehnuteľnosti je veľká vec, ku ktorej sa ľudia nerozhodnú v čase akejkoľvek neistoty na trhu. Odborníci či realitní makléri opakujú, že napriek odhadom Národnej banky Slovenska budú ceny bytov naďalej rásť, dopyt totiž stále prevažuje ponuku, no a aj na trhu nehnuteľností je stále menej dostupných bývaní, pomalá je aj výstavba. Oto Váhovský, televízia Markíza.“

 

Zdroj: TV Markíza; Televízne noviny

Autor: Oto Váhovský / Jaroslav Zápala; Mária Chreneková Pietrová

Putinova invázia hýbe trhom realít

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka: „Vojna na Ukrajine spôsobila realitný boom. Nehnuteľnosti na prenájom sa stávajú nedostatkovým tovarom.“

Viktor Vincze, moderátor: „Lex Ukrajina ešte len vstupuje do života a utečenci už vo veľkom riešia bývanie.“

Róberta Mecková, realitná maklérka, konateľka Tobi real: „Všetky nájmy v podstate, ktoré sme mali voľné doposiaľ, ktoré bol aj určitú dobu problém prenajať, tak sme prenajali v priebehu jedného mesiaca.“

Marek Gudiak, redaktor: „Zabehnutá realitná kancelária v Košiciach rieši nebývalé problémy. Denne vybavujú desiatky telefonátov v ukrajinčine. Záujem o prenájom je od vypuknutia vojny enormný.“

Róberta Mecková: „Volajú nám denno-denne noví a noví Ukrajinci s tým istým problémom, že buď nevedia zohnať nájom, alebo tí prenajímatelia nie sú úplne ochotní im to prenajať.

Marek Gudiak: „Anhelina z Mukačeva prišla na Slovensko s 3-ročnou dcérou deň po invázii. V Bratislave si už našla prácu, no s bývaním je to ťažšie.“

Anhelina Valla, Ukrajinka: „Keď sme došli tu, tak nemali sme toľko veľa peňazí, bo musíme aj na papanie, aj na ostatné a pre deti.“

Marek Gudiak: „Zatiaľ býva s ďalšími dvoma rodinami, v 3-izbovom byte sa tiesni spolu sedem ľudí. Presťahovať sa do garsónky či menšieho bytu je pre ňu nepredstaviteľné.“

Anhelina Valla: „Normálny byt, ktorý by bol pre nás, od 500 euro plus energie, tak to 650 euro, a to je pre nás veľa peňazí.“

Marek Gudiak: „Štát Ukrajincom s nájmom pomáha, no aj bez toho realitné kancelárie hlásia oživenie. Trh s nájmom zažíva boom.“

Ján Palenčár, prezident NARKS: „Prvá vlna záujemcom z Ukrajiny o nájomné bývanie je tá, ktorá je schopná si platiť komerčné nájomné.“

Marek Gudiak: „Veľký záujem má však svoje limity. Nie všetci majitelia nehnuteľností sú ochotní pristúpiť na neurčité obdobie nájmu.“

Róberta Mecková: „Možno ten pocit pre prenajímateľa, že tam bude krátkodobo, začína byť problémom.

Ján Palenčár: „Pokiaľ majú záujemcov, radšej sa orientujú prenajímatelia na dlhodobý prenájom.

Marek Gudiak: „Ešte pred rokom bola situácia na trhu s nájmami presne opačná. Realitné kancelárie hlásili prebytok ponuky. Tu vidíte, ako pandémia koronavírusu ceny nájmu znížila.“

(text v obraze)

Vývoj cien oproti roku 2021 (Priemer SR, zdroj: NARKS)

2019 – 561 €

2020 – 565 €

2021 1Q – 539 €

2021 4Q – 561 €

Róberta Mecková: „Bol veľký problém nájsť nájomníka do nehnuteľnosti a bolo veľa prázdnych bytov. A teraz sa nám situácia otočila.“

Marek Gudiak: „Na sklonku vojny síce začali ceny nájmu opäť mierne stúpať, no skutočný rast zrejme ešte len príde.“

Ján Palenčár: „Čo sa týka zvýšeného záujmu, pokiaľ bude pokračovať takým tempom ako boli sme teraz zvyknutí za posledné povedzme tri týždne až mesiac, tak je možné, že sa odzrkadlí na zvýšení cien nájmov.

Róbert Mecková: „Ceny máličko stúpli, takže stretávame sa aj s tým, že prídeme už na miesto činu a nám prenajímateľ povie, že keďže je to Ukrajinec a bude tu možno kratšiu dobu, alebo nevie akú dlhú dobu, tak chce ten nájom zvýšiť.“

Ján Palenčár: „Samotné podporné schémy, ako lex Ukrajina a podobne, nebudú mať zásadný vplyv na zvyšovanie cien práve preto, že sú v súčasnosti nastavené na krátke obdobie.“

Marek Gudiak: „Tlak na ceny nehnuteľností potrvá tak dlho, ako bude Ukrajina v zovretí Putinovej armády. Anhelina to za seba vidí takto.“

Anhelina Valla: „Našli sme si teraz aj robotu, aj deti pošli do škôlky, školy, tak myslíme na rok by sme boli tu zostali a možno aj viac.“

Marek Gudiak: „Jozef Demeter a Marek Gudiak, televízia Markíza.“

 

Zdroj: TV Markíza; Televízne noviny
Autor: Marek Gudiak; Jozef Demeter / Mária Chreneková Pietrová; Viktor Vincze

Ceny stavebných materiálov opäť rastú

Ľubomír Bajaník, moderátor: „Stavebníctvo zažíva druhú vlnu zdražovania. Zväz stavebných podnikateľov zaznamenal najvýraznejší nárast v cenách ocele a dreva. Počas dvoch rokov zdraželi trojnásobne. Podľa analytikov sa budú ceny zvyšovať aj počas najbližších mesiacov.

Diana Kovaľová, redaktorka: „Tona stavebnej ocele pred dvomi rokmi stála približne sedemsto eur. Minulý rok, keď stavebné materiály zdraželi prvýkrát, sa jej cena vyšplhala na tisíc dvesto eur. Teraz sa pohybuje od tisíc osemsto do dvetisíc dvesto eur. Podobne je to aj so stavebným drevom. Jeden kubický meter stál v roku 2020 okolo osemdesiat eur. Minulý rok stopäťdesiat eur, teraz je jeho cena približne tristo eur.“

Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska: „Sme svedkami druhej vlny zvyšovania cien stavebných materiálov po prvej vlne, ktorá bola v minulom roku. Táto druhá vlna je jednoznačne spojená s krízou a vojnovým konfliktom na Ukrajine.“

Diana Kovaľová: „Pavol Kováčik dodáva, že náklady na výstavbu rodinného domu stúpnu o tridsať až štyridsať percent. Okrem dreva a ocele rastú aj ceny skla a plastu.

Jana Glasová, analytička 365. banky: „Zdražovanie stavebných materiálov sa samozrejme podpisuje aj pod zvyšovanie cien novostavieb a taktiež vedie aj k predražovaniu rekonštrukcií a opráv bytov či domov.“

Diana Kovaľová: „Prezident Asociácie realitných kancelárií si však myslí, že ceny nehnuteľností tlačí nahor aj vysoký záujem.“

Ján Palenčár, prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska: „Developeri nie sú schopní na trh dostatočné množstvo bytov postaviť.“

Diana Kovaľová: „Podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov okrem vysokej ceny je problém aj s nedostatkom materiálov.“

Pavol Kováčik: „Dnes od dodávateľa stavebnej ocele nedostanete ponuku na väčšie množstvo než päťdesiat ton naraz. Je obrovská neistota na trhu a ten vývoj bude ešte veľmi dramatický.

Eva Sadovská, analytička spoločnosti WOOD & Company: „Ukazuje sa, že práve konflikt na Ukrajine infláciu, ale vrátane aj teda vyšších cien stavebných materiálov, potiahne viac v čase a budeme zrejme ešte aj v ďalších mesiacoch pociťovať také výraznejšie zdražovanie.“

Diana Kovaľová: „Zväz stavebných podnikateľov tvrdí, že zlú situáciu v stavebníctve musí vyriešiť vláda. Ministerstvo dopravy a výstavby sa tým zaoberá. Konkrétny plán však zatiaľ nemá.“

 

Zdroj: RTVS Jednotka; Správy

Autor: Diana Kovaľová / Ľubomír Bajaník

Ukrajinci hľadajú byty, miestni rýchlo predávajú

Príchod utečencov mení pomery na trhu, panika rýchlo prešla

Trh s nájmami prudko rastie, záujem o bývanie majú tisíce Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou.

BRATISLAVA. Všetky oslovené realitné kancelárie hlásia výrazný záujem o prenájom nehnuteľností. „Za posledné tri týždne je záujem zo strany ukrajinských klientov enormný. Záujem je o prenájom akéhokoľvek typu bytov, od jednoizbových až po nadštandardné byty v lukratívnych lokalitách vrátane rodinných domov,“ hovorí majiteľka bratislavskej realitnej kancelárie Re/Max Real Estate Services Zuzana Klačanová.

Po korone ďalší šok

Aj keď je realitný trh väčšinou odolný proti náhlym zmenám, aj naň vplývajú zásadné udalosti u nás aj vo svete. Príkladom bola aj pandémia nového koronavírusu. Kým na cenách nehnuteľností sa pandémia takmer neprejavila, nájmy výrazne klesli. Postaral sa o to dramaticky prepad prenájmov cez aplikáciu Airbnb. Slovenskí prenajímatelia, ktorí byty ponúkali na krátkodobý prenájom turistom, museli hľadať náhradu, väčšinou klasické dlhodobejšie prenájmy. A keďže ich prichádzalo na trh veľa, priemerná cena prenájmov klesla. Ceny bytov pritom aj v čase pandémie rástli. Najviditeľnejšie to bolo na bratislavskom trhu, kde medziročne pribudli stovky nových bytov na prenájom. Štatistiky portálu Nehnuteľnosti. sk ukazovali, že v treťom štvrťroku 2020 klesli ceny prenájmov v bratislavskom Starom Meste takmer o 13 percent. Ceny prenájmu trojizbových bytov v Ružinove boli medziročne až o 17,4 percenta nižšie.

Dosahy vojny

K zásadným dátumom patrí aj 24. február 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu a zmenilo pomery nielen u susedov, ale v celej Európe. Prvé dni konfliktu ovplyvnili aj náladu na slovenskom realitnom trhu. „Po tomto dátume vidíme zvýšenú opatrnosť kupujúcich, čo je v tejto situácii prirodzený jav. Taktiež sa zvýšil počet predávajúcich, druhých a tretích nehnuteľností vo vlastníctve, aby mali hotovosť,“ vysvetľuje Rastislav Štalmach, zakladateľ realitnej spoločnosti Archeus. Niektorí klienti podľa neho zvažujú predaj a vycestovanie do zahraničia. Objavili sa aj majitelia, ktorí v snahe predať svoju nehnuteľnosť čím skôr, znížili cenu. Nedá sa však hovoriť o tom, že by opadol veľký záujem o bývanie z minulých rokov. „Dopyt po nehnuteľnostiach je stále enormný, možno aj preto, že sa avizuje neustále zvyšovanie hypotekárnych sadzieb a ľudia chcú ešte stále využiť čo najnižšie úroky. Taktiež je množstvo ľudí, ktorí neveria uloženým peniazom v bankách alebo nechcú z dôvodu vysokej inflácie prísť o reálnu hodnotu peňazí a radšej investujú práve do nehnuteľností,“ vysvetľuje Milan Kiripolský z bratislavskej realitnej kancelárie Halo Reality. Zuzana Trajčov z realitnej kancelárie Riešime bývanie hovorí, že asi na dva až tri týždne utíchol záujem najmä o luxusnejšie nehnuteľnosti, situácia sa však vrátila do normálu.

Nový impulz na trhu

„Zaznamenali sme zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach určených na prenájom od ukrajinských obyvateľov, ktorí potrebujú urgentne vyriešiť svoju otázku bývania, ktorá sa im pod vplyvom súčasných okolností zmenila na území ich rodiska,“ hovorí Peter Ondrovič, risk manažér a odhadca cien nehnuteľností realitnej spoločnosti Lexxus. Nejde pritom len o záležitosť hlavného mesta. „Záujem o prenájmy je zo strany obyvateľov Ukrajiny enormný. Dá sa povedať, že dopyt po nájme riešim na dennej báze. Okrem štandardných telefonátov riešim aj e-mailové dopyty, ktorých máme po vzniknutej situácii viac než dosť,“ vysvetľuje Lukáš Sopko, riaditeľ košickej realitnej kancelárie Diamond Reality. Aj keď realitky hovoria, že sa na nich obracajú aj klienti, ktorí hľadajú chatitatívne bývanie, väčšina dopytov sú „klasickí“ zákazníci. „Ide o platiacich klientov, ktorí sú ochotní a schopní si svoje materiálne potreby zabezpečiť. Výška mesačného prenájmu je do 800 eur pri bytoch. Sú však aj klienti, ktorí hľadajú vyššiu kvalitu bývania, kde sa nájom pohybuje od 1000 eur vyššie,“ hovorí Ondrovič s tým, že klientmi sú prevažne matky s deťmi alebo viacgeneračné rodiny. Ukrajinskí zákazníci s prenájmami nemajú ľahké. Mnohí prenajímatelia sa boja, či budú schopní platiť. „Mnohí z ukrajinských klientov prišli o prácu a pravidelný príjem, preto je otázka platenia namieste. Až čas ukáže, do akej miery sú tieto obavy prenajímateľov opodstatnené,“ hovorí Klačanová. Úlohu zohrávajú aj obavy z dĺžky pobytu. „Situácia je dosť nejasná, keďže väčšina Ukrajincov sama nevie, aký čas pobudnú na Slovensku. Pre prenajímateľov je to zložité, pretože nájomcovia z Ukrajiny sľubujú, že zostanú dlhšie, aby získali prenájom, ale s veľkou pravdepodobnosťou to tak nebude,“ naznačuje Štalmach s tým, že ďalšie otázky vyvstávajú aj pri otázke, koľko ľudí bude nakoniec v byte, resp. dome bývať.

A čo bude ďalej?

Záujem o prenájom majú aj firmy. Niektoré už sťahujú z Ukrajiny na Slovensko svojich zamestnancov. Najmä stredný a vyšší manažment. Záujem o prenájmy je tak výrazný. „Aj nehnuteľnosti, ktoré boli už tzv. ležiakmi a boli v inzercii dlhší čas, sa prenajali,“ tvrdí Trajčov. Simona Elexová z košickej realitnej kancelárie Adomis poukazuje na to, že na zvýšený záujem reagujú aj ceny. „Ďalším dôsledkom môže byť nedostatok bytov na prenájom,“ hovorí. Scenáre, ktorými sa ďalší vývoj bude uberať, sú dva. „Aktuálna situácia na Ukrajine môže podporiť rast cien materiálov, čo sa pretaví do cien nehnuteľností. Niektorí developeri prehodnocuje svoje zámery budovať nové byty/domy, čo znova negatívne ovplyvní ponuku, a teda cena existujúcich nehnuteľností bude znova rásť,“ naznačuje Matúš Mathis, partner v realitnej kancelárii H&Partners. Druhý scenár hovorí, že neistota môže priniesť upokojenie na trh. „Vzhľadom na vojnu, zvýšenie úrokov na hypotékach, zvyšovanie cien materiálov, možnú stratu zamestnania očakávam určite upokojenie,“ predpovedá Štalmach. Časť investičných klientov bude podľa neho vyčkávať ako sa situácia vyvinie. „Dôsledkom toho bude spomalenie rastu cien nehnuteľností, keďže sa zvýši počet nehnuteľností na predaj,“ naznačuje jeden z možných vývojov. Tomáš Vašuta.

 

Zdroj: Sme; Spravodajstvo

Autor: Tomáš Vašuta

Mnohí Ukrajinci zháňajú podnájmy v Bratislave. Ich cena rastie, trojizbák stojí do 700 eur

Na rôznych facebookových skupinách s ubytovaním to vyzerá, akoby sa roztrhlo vrece s požiadavkami o nové bývanie. Hľadajú ich Ukrajinci utekajúci pred vojnou. Najčastejšie ide o ženy a deti. Zháňajú nájmy v cenách od tristo až po vyše tisíc eur.

„Máme dvanásťročného chlapca s autizmom a jeho mamu, ktorí by v najbližších dňoch prišli do Bratislavy. Je veľmi pokojný, milujúci a tichý. Potrebujú ubytovanie na dva mesiace, kým si jeho mama nenájde prácu a dom,“ znela prosba od jedného z mnohých ľudí vo facebookovej skupine Bývanie a prenájom BA.

Podobné žiadosti zahltili verejné skupiny, ktoré pomáhajú hľadať bývanie v Bratislave. „Mama s tromi deťmi 18-, 16– a 3-ročným. Možno ešte jedno dievčatko, dospelý a zvieratká. Hľadá prenájom domčeka. Počíta s cenou tisíc eur. Najlepšie tri, štyri až päť samostatných izieb. Psy bývajú na dvore. Ďakujem za každú pomoc,“ žiada ďalší užívateľ s menom v azbuke.

Aj istý Daniel chce pomôcť rodinám, ktoré utekajú pred vojnou na Ukrajine. „Známi z Ukrajiny, ide o štyri rodiny, ktoré separátne hľadajú štyri byty na prenájom. Minimálne jeden rok, prípadne aj dlhšie. Prvý byt 4-izbový v centre alebo širšie centrum, dobre zariadený v dobrom stave, výhodou budú dve samostatné kúpeľne a WC, ale nie je to podmienka. Parkovacie miesto výhodou. Ide o štvorčlennú rodinu, matka, otec, syn a dcéra. Cenové podmienky od 1 500 do 1 800 eur,“ uviedol.

Ďalšie dva príspevky od rodín boli o niečo skromnejšie, hľadali 3-izbové byty v hodnote okolo tisíc eur na mesiac.

V súčasnosti podľa dát portálu Nehnutelnosti.sk stojí trojizbový byt na prenájom v bratislavskom Starom Meste takmer 900 eur, v Petržalke zhruba 540 eur, v Ružinove takmer 670 eur alebo približne 680 eur v Novom Meste.

Záujem výlučne o prenájmy

Denník Pravda oslovil viaceré realitné kancelárie, či sa v praxi stretli so záujmom Ukrajincov, ktorí hľadajú dočasné útočisko v podobe podnájmu v hlavnom meste.

Zaznamenali sme zvýšený dopyt po nehnuteľnostiach určených na prenájom od ukrajinských obyvateľov, ktorí potrebujú urgentne vyriešiť svoju otázku bývania, ktorá sa im pod vplyvom súčasných okolností zmenila na území ich rodiska,“ uviedla Katarína Melník, obchodná riaditeľka realitnej kancelárie Lexxus.

Melník hovorí, že jej klienti hľadajú podnájmy do osemsto eur pri bytoch. Dodáva však, že sú aj klienti hľadajúci vyššiu kvalitu bývania, kde sa nájom pohybuje od tisíc eur vyššie. Melník tvrdí, že takí ľudia najčastejšie uzatvárajú ročné kontrakty, ale majú aj klientov, ktorí ubytúvajú Ukrajincov na ešte kratšie na vlastné náklady. Ako aj Slováci, aj Ukrajinci sú rôzni. V realitke Promreal registrujú dopyt zo strany Ukrajincov, čo platia a žiadajú vysoký štandard, ale ozývajú sa aj ľudia, ktorí sú radi za každé ubytovanie. Či už ide o chatu, izbu a podobne. „V Tatrách a turistických oblastiach vidieť veľa majetnejších ukrajinských občanov, ktorí našou krajinou len prechádzajú ďalej na západ,“ spresnil Michal Kolenčík, riaditeľ a realitný špecialista Prom Real. Zaznamenávajú tiež hnev niektorých Slovákov, ktorí sa k nájmu nevedia dostať. Tvoria však aktuálne menšinu.

Rovnako ako aj u slovenských nájomníkov aj medzi ukrajinskými sa nájdu zlí nájomníci, ale je ich podľa Kolenčíka len veľmi málo, keďže si bývanie a bezpečie veľmi vážia. Mnohí z nich si hľadajú aj možnosti práce, aby mohli opäť žiť bezpečný a dôstojný život. „Je tu však aj skupina, ktorá očakáva, že zanedlho sa vrátia späť na Ukrajinu. Národné povedomie a chuť brániť svoju krajinu je u Ukrajincov vidieť, aj u tých, čo žijú dlhodobo na Slovensku a chcú ísť naspäť brániť svoju krajinu,“ povedal Kolenčík.

Trh s nájmami ožil

Zvýšený dopyt po nájmoch pre odídencov z Ukrajiny potvrdzuje aj Národná asociácia realitných kancelárií na Slovensku (NARKS). Podľa nej sa dá povedať, že na trhu prenájmu nehnuteľností, ktorý bol pandémiou oslabený, dochádza k návratu na úroveň pred vypuknutím pandémie v roku 2020. „Vidíme rast minimálne o 30 percent a viac. V podstate sme prenajali už väčšiu časť nájmov v ponuke,“ spresnil Marian Paták, 1. viceprezident NARKS a konateľ realitnej siete Direct real na Slovensku.

Veľký rast záujmu pociťujú hlavne v regióne východ a v Bratislave.

Dopyt od Ukrajincov je citeľný. Myslí si to aj Vladimír Kubrický, realitný maklér z Realitnej únie. Tvrdí, že na sociálnych sieťach táto otázka vyvoláva búrlivú diskusiu, ktorá nemá často s realitou nič spoločné. Preto je to podľa Kubrického o nastavení majiteľov. Či byt Ukrajincom prenajať, pretože často preferujú dlhodobejších nájomcov.

V krajskom meste Trnava uvádzajú lokálne realitné kancelárie záujem zo strany rodín ukrajinských pracovníkov, ktoré v Trnave a v okolí už pracujú. „Ukrajinskí občania sa obracajú na svojich známych, ktorí na Slovensku už bývajú a vedia im pomôcť v začiatkoch ich pobytu na Slovensku,“ hovorí Zuzana Jakabíková, generálny sekretár NARKS. Títo občania, ktorí sa na Slovensku zdržiavajú už nejaký čas, vedia pomôcť odídencom vybaviť potrebné náležitosti a poradiť im. Utečenci hľadajú bezpečie a zázemie, boja sa ísť úplne do neznáma, dodáva.

Nechcú zarobiť na nešťastí

Prenajímajú sa rôzne nehnuteľnosti, aj nižšieho štandardu, ktoré by Slováci nechceli, a zapĺňajú sa nehnuteľnosti aj vyšším počtom ľudí, ako je u nás bežné, tvrdí Kolenčík. „Aktuálne sa to nepretavuje do cien bytov. Skôr do ich rýchlejšieho obsadzovania. Tí, ktorí chcú pomôcť Ukrajincom, nezvyšujú ceny a nesnažia sa zarobiť na susedskom nešťastí,“ spresňuje Kolenčík.

To, že prísun ukrajinských utečencov ceny nájmov zatiaľ výrazne nezvýšil, potvrdil aj Paták. „Dobieha ich však útlm, ktorý vznikol počas pandémie COVID-19. Do budúcnosti predpokladáme určitý rast, a to kvôli celkovému záujmu o prenájmy,“ tvrdí.

Súhlasí s ním aj Jakabíková z NARKS, ktorá tvrdí, že výška nájmov sa vracia do obdobia spred pandémie. K tomu si treba uvedomiť aj obavy prenajímateľov kvôli stúpajúcim cenám energií. Aj tie môžu pozvoľna meniť výšku nájomného bez ohľadu na vyšší dopyt. No čísla hovoria o tom, že inflácia do cien prenájmov bytov až tak nezasiahla. Výnimkou je bratislavské Staré Mesto, Trenčín a Žilina s ponukou luxusnejších rezidencií, uvádza realitný portál Nehnuteľnosti.sk. „Treba si však uvedomiť, že ceny energií prenajímatelia do nájmu nezahŕňajú,“ dodáva Michal Pružinský, analytik portálu Nehnuteľnosti.sk. Jakabíková na záver dodáva, že by chcela mať presnejšie informácie od vlády, ako a kedy si budú môcť pýtať príspevky na ubytovanie Ukrajincov. Keďže preddavkové platby za energie musia uhrádzať aj v prípade, že nájomné aktuálne nedostávajú, ak majú ceny energií zahrnuté v cene nájmu. „Je preto dôležité a chceli by sme apelovať na príslušné autority, aby sa túto časť finančnej pomoci pokúsili čo najskôr riešiť,“ uzavrela Jakabíková.

Parlament v utorok schválil takzvaný lex Ukrajina. V rámci neho poskytne štát ľuďom peniaze za to, že ubytujú Ukrajincov. Príspevok za ubytovanie odídencov má byť súhrnne maximálne 500 až 1 250 eur za mesiac v závislosti od počtu poskytovaných miestností. Vyplácať sa má cez obec. Príspevok sa má poskytovať za noc, jeho výšku má upraviť samostatné nariadenie vlády. Odídenec bude povinný oznámiť obci, že sa mu poskytuje ubytovanie, prvýkrát v apríli. Rodiny si príspevok uplatnia v obci, obec na ministerstve vnútra, a to na rezorte financií. Príspevok má byť zatiaľ poskytovaný do konca júna.

 

Zdroj: pravda.sk; EKONOMIKA

Autor: Dominika Čilíková

Čo bolo voľakedy exkluzívne, je dnes štandard

Anketa

Otázka:

Kupujete si byt v novostavbe? Ktoré vychytávky v projektoch majú pridanú hodnotu a kupujúci by ich mal hľadať?

Mário Glos, viceprezident NARKS, CEO spoločnosti 4sale marketing

Veľa vychytávok, ktoré v minulosti mali len prémiové projekty, sú dnes štandardom aj pri bežných projektoch. Vyplynulo to z požiadaviek stavebných technologických a energetických noriem, územných plánov a iných regulácií. Do tejto kategórie spadá rekuperácia, tepelné čerpadlá, nízkoenergetická až pasívna výstavba, vegetačné strechy (extenzívne, intenzívne) a podobne. Ďalšie vychytávky vyplývajú z reálnych potrieb klientov: príprava na chladenie a tienenie (klimatizácie, externé žalúzie), väčšie balkóny, predzáhradky, priestor na stretávanie novovytvorenej komunity. Slovenský developer je konzervatívny, hrá na istotu a málo riskuje. Preto projekty nie sú také inovatívne a svetové trendy dobieha Slovensko pomalšie. Stále u nás chýba výstavba hybridných priestorov alebo colivingu.

Lucia Krivičková, maklér v realitnej kancelárii Re/Max Elite

Kupujúci by mal hľadať funkčný pôdorys zohľadňujúci potreby moderného bývania. Od rozvrhnutia priestoru sa odvíja množstvo vecí, ktoré zasahujú do každodenného života, ako napríklad vhodné zónovanie nočnej a dennej časti, výhľady, jednoduché zariaďovanie, umiestnenie úložných priestorov či využiteľnosť balkóna a terasy. Ku komfortu bývania prispievajú aj rôzne predprípravy napríklad, exteriérové tienenie, smart home, umiestnenie jacuzzi alebo sauny, ktoré kupujúci môže využiť v budúcnosti pri zariaďovaní. Dalo by sa to zhrnúť tak, že vychytávky sú všetky aspekty, ktoré zlepšujú kvalitu bývania. Od vstupu do bytového domu až po trávenie voľného času v okolí.

Peter Ondrovič, risk manažér a odhadca cien nehnuteľností realitnej spoločnosti Lexxus

V segmente vysokého nadštandardu je možné, okrem luxusných a drahých materiálov použitých v rámci pohľadových a nášľapných vrstiev, hovoriť aj o moderných sofistikovaných technológiách, končiac službami concierge 24/7, športovým či relaxačným zázemím pre obyvateľov alebo non-stop strážna služba. V rámci stredného segmentu sa vychytávky zameriavajú skôr na praktickosť života či komfort alebo pohodlie. Ide aj o prvky „smart“ technológií alebo technológie šetriace spotrebu vody alebo optimalizujúce využívanie a spotrebu elektrickej energie. Konkrétne rozhrania zabezpečujúce prehľad o spotrebe energií, systém umožňujúci nastavenie úsporného vykurovania, bezpečnostná architektúra – detekcia či ochrana pred požiarom či vlámaním, pohybové, dverové a dymové senzory, optimalizované osvetlenie, tienenie a podobne.

Zuzana Trajčov, realitný maklér v realitnej kancelárii Riešime bývanie

Trendom sú investície do technológií so zreteľom na ekológiu, ako separácia odpadu priamo na mieste, automatizovaný tieniaci systém a inteligentný systém riadenia budov, ktorý hospodárne narába s energiami. Zelená strecha s výhľadmi a relaxačnou zónou je taktiež veľkým ťahúňom. Doplnkové služby ako bazén, wellnes, posilňovňa, recepcia, služby concierge, možnosť využitia spoločných priestorov a cateringu na súkromné účely zvyšujú atraktivitu daného projektu nielen pre segment záujemcov o kúpu ale aj o bývanie v nájme. Obľúbené sú aj susedské klubovne so spoločenskými hrami. Určite poteší základný retail v rámci projektu potraviny, drogéria, lekáreň. Celkom ma zaujal aj carshare alebo balikobox, ktorý obyvateľom ušetrí cestu na poštu. Príjemným bonusom je uzavretý areál na venčenie psov a zabezpečenia služby prenájmu v prípade investičnej kúpy.

Filip Žoldák, partner v realitnej kancelárii Herrys

Zamerať by sa mal napríklad na zariadenie spoločenských priestorov, verejných plôch a priestranstiev, nabíjanie elektrických vozidiel, centrálny zdroj chladu, chladené stropy a stropné kúrenie, rekuperácia, veľkoformátové obklady či smart riešenia.

 

Zdroj: Sme; Bývanie a reality

Autor: Tomáš Vašuta

Vojna na Ukrajine a ceny nehnuteľností

Lenka Buchláková, moderátorka: „S cenami nehnuteľností môže v najbližšom období zamávať okrem zvyšovania hypotekárnych sadzieb aj vojnový konflikt na Ukrajine. Ak by vojna trvala dlhšiu dobu, alebo by došlo k vojenskému ovládnutiu Ukrajiny Putinovým Ruskom, ľudia budú pociťovať neistotu ohľadom budúcnosti a môžu stratiť záujem aj o nákup domácich nehnuteľností, ktorý je dlhodobou investíciou. V takomto scenári by mohlo dôjsť aj k poklesu cien nehnuteľností. Viac už s Máriom Glosom, viceprezidentom Národnej asociácie realitných kancelárií. Dobrý deň.“

Mário Glos, viceprezident Národnej asociácie realitných kancelárií: „Dobrý deň.“

Lenka Buchláková: „Hneď v úvode sa poďme pozrieť na situáciu, ktorú tu máme, vojnový konflikt. Akým spôsobom to môže ovplyvniť náš realitný trh?“

Mário Glos: „V prvom momente treba povedať, že je ešte veľmi krátko hodnotiť, aký to môže mať dosah. Závisí to od toho, ako rýchlo sa podarí tento konflikt ukončiť, či to prerastie alebo neprerastie hranice. V súčasnej dobe je to možno porovnateľné s tým obdobím počas korony, počas tej úplne prvej vlny, že dneska tí ľudia naozaj nevedia si to vyhodnotiť, ani my nevieme presne predpokladať, ako sa to bude vyvíjať, a z tohto hľadiska je mierne dopyt spomalený, ale nedá sa povedať, že by zastavil sa záujem kupovať nehnuteľnosti. Práve naopak, je tu relatívne široká skupina klientov, ktorá chce svoju hotovosť, svoje finančné zdroje umiestňovať do nehnuteľností, lebo stále to vyhodnocuje ako bezpečný prístav.“

Lenka Buchláková: „Pred tým, ako si pozrieme aj ďalšie teda faktory, ktoré môžu znižovať cenu nehnuteľností, pozrime sa na aktuálne dáta. Máme pripravený graf, kde uvidíme, aký je vývoj cien nehnuteľností na bývanie na Slovensku. V minulom roku, koncom minulého roka rástli ceny bývania zhruba o dvadsaťdva percent, za celý rok takmer devätnásť percent. Vidíme, že tá krivka neustále rastie, aj teda začiatkom tohto roka. Ak si pozrieme aj na druhom grafe, ktorý máme pripravený, tak tam budeme vidieť, že ako je to v rámci krajov. Asi ten najvýraznejší rast vidíme, že je stále v Bratislave, tritisíc deväťdesiatjeden eur za meter štvorcový, a takisto rástol napríklad aj Žilinský kraj alebo Prešovský kraj, v tomto roku aj v minulom roku rástol. Prečo je tomu tak, že tieto kraje takisto rástli, ako aj Bratislavský?“

Mário Glos: „Dopyt je veľmi silný aj v regiónoch. Samozrejme nedostatok bytov toto len podporuje. Ďalším takým dôležitým faktom sú stále nízke úrokové sadzby na hypotékach, veľmi dobrý sentiment na trhu. To sú všetko faktory. A v konečnom dôsledku obrovský počet chýbajúcich bytov, ktorý sa odhaduje na Slovensku, že je v státisícoch, ktoré reálne chýbajú, ako je ten trh poddimenzovaný. Čiže toto sú faktory, ktoré my pomenúvame dlhodobo. A z tohto hľadiska, keď sa budeme pýtať aj na nejaký budúci vývoj, my predikujeme ďalší rast.“

Lenka Buchláková: „Dnes mala Európska centrálna banka zasadnutie. Všetci sme očakávali, čo teda povie, ale zrejme podľa predpokladov dalo sa čakať, že nebude zvyšovať úrokové sadzby, teda základnú úrokovú sadzbu, čo je dobrá správa zatiaľ aj pre nás, ktorí teda aj mnohí Slováci uvažujú nad hypotékou, že sa im nebude teda zvyšovať tá úroková sadzba aj pre súčasných dlžníkov, ale napriek tomu už šesť bánk na Slovensku zvyšovalo úrokové sadzby. Ako sa toto prejavilo za tú krátku dobu? Alebo teda či sa prejavilo na trhu, že ľudia sú trošku obozretnejší.“

Mário Glos: „Treba povedať, že slovenské banky neni sú nijako závislé v rozhodovaní o úrokovej sadzbe od Európskej centrálnej banky. Ide tu práve o ich maržovitosť. Tým pádom čím sú nižšie úroky, myslím, že Slovensko má tretie najnižšie úroky po Fínsku a Portugalsku, ak sa nemýlim, v rámci Európskej únie, tak tým pádom tá banka zarába menej. A na základe tohto, v podstate aby dokázala mať čo najširší kmeň klientov, pokiaľ mala k dispozícii vlastné peniaze, tie úrokové sadzby klesali a sú na tých úrovniach, kde sú dneska, ale to neznamená, že nemôžu stúpať. Pokiaľ by sa banky rozhodli, že idú sadzbami vyššie, je to ich rozhodnutie a v podstate ich konkurenčné postavenie. Ja si myslím, že napriek tomuto, čo sa tu udialo, že šesť bánk avizovalo zvyšovanie, toto zvyšovanie nebude ďalej pokračovať, respektíve sa udrží v týchto intenciách, ako to bolo. Dneska si vieme povedať, že banka, ktorá poskytuje hypotekárny úver s fixáciou na osem rokov pod jedno percento, stále na Slovensku existuje. Čiže predpokladáme to, že analytici bánk sú veľmi dobre pripravení a vedia čítať tento vývoj, ktorý bude nastávať na hypotekárnom a realitnom trhu.“

Lenka Buchláková: „Máme pripravený ešte jeden graf, ktorý ukazuje, že ako sa zlepšuje dostupnosť bývania na Slovensku. Priemerná mesačná splátka hypotéky klesla zo štyridsaťtri na dvadsaťdeväť percent čistej mzdy. Tým, ako nám rástli platy od roku 2012, ako sa vlastne zvyšovala tá životná úroveň, čiže je dostupnejšie bývanie, a to vlastne súvisí aj s tým, aké máme nízke úrokové sadzby. Ako ste hovorili, tretie najnižšie. Aj keď sa porovnávame napríklad s Českou republikou, kde už je v súčasnosti úroková sadzba na úrovni štyri a pol percenta a bude teda atakovať oveľa vyššie hranice. Čiže stále je to pre mnohých Slovákov atraktívne si zobrať hypotéku a takýmto spôsobom sa zadlžiť a riešiť bývanie.“

Mário Glos: „Určite áno. A ja si myslím, že pokiaľ by aj tie hypotekárne sadzby rástli a boli by niekde na úrovni stále dvoch – troch percent, stále je to veľmi zaujímavé. Môžeme si len povedať taký krátky príklad z roku 2008, keď tie hypotekárne sadzby boli niekde na úrovni štyroch až piatich percent, ak sa nemýlim. Pri dnešnej cene nehnuteľností tá mesačná splátka je rovnaká. To znamená, že ten klient dneska neplatí viac ako platil v roku 2008. To znamená, že aj tá samotná cena nehnuteľnosti, pokiaľ klient to nakupoval formou hypotekárneho úveru, sa nezmenila paradoxne, hoci ceny rástli výrazne.“

Lenka Buchláková: „Vrátim sa ešte k tej situácii, ktorú tu máme v súčasnosti. Vy ste na začiatku hovorili, že ešte to nevieme nejakým spôsobom zhodnotiť, ako vojna na Ukrajine ovplyvňuje náš realitný trh, je to krátko. Ak by trvala niekoľko mesiacov, to už by sme vedeli nejakým spôsobom zhodnotiť. Ale čo sa týka nájmov, to už v podstate možnože aj vieme povedať, pretože prichádza veľa Ukrajincov na Slovensko, hľadajú si prenájmy. Ako to ovplyvnilo ceny? Keďže vieme, ako počas koronakrízy klesali.“

Mário Glos: „Áno, práve koronakríza spôsobila to, že bol ako keby zastavený nejaký tranzit alebo pohyb klientov na práve krátkodobom nájomnom trhu, a tým pádom veľa bytov, ktoré boli určené na tento typ cez rôzne platformy, tak jednoducho nemali odbyt, a tým pádom sa zaradili na ten trh s dlhodobým nájomným. Tým pádom vznikol prebytok a ceny začali klesať. Neboli tu študenti, bola potlačená veľmi mobilita aj zahraničných klientov alebo manažérov, ktorí prichádzajú na Slovensko dlhodobo. Čiže z tohto hľadiska úplne logicky sa znižoval dopyt a klesala cena nájmu. Dneska ten trend je jednoznačný. Tým, že v súčasnej dobe prichádzajú na Slovensko dá sa povedať že utečenci, ktorí sú finančne na tom ešte lepšie, majú tu nejaké väzby, pracujú tu ich členovia rodiny, majú tu nejaké zázemie, títo utečenci majú na to, aby dokázali zaplatiť normálne klasické komerčné nájomné a samozrejme vybookujú tie byty, ktoré boli určené práve napríklad študentom alebo klientom na krátkodobý nájom, a to zase bude pôsobiť to, že cena nájmu sa bude zvyšovať.“

Lenka Buchláková: „Ak sa ešte teda pozrieme na ceny bývania mimo toho nájmu, aktuálne dáta Štatistického úradu ceny, stavebných prác medziročne koncom roka rástli o jedenásť percent a ceny materiálov v stavebníctve, ktoré je veľmi dôležité, a teda rástlo to celý minulý rok, tak koncom minulého roka medziročne o takmer dvadsaťštyri percent. Ako vidíme, situácia s ropou sa vyvíja veľmi dramaticky. Už sme tu mali včera cenu ropy Brent nad stotridsaťjeden dolárov za barel a je predpoklad, že sa to vyšplhá na stopäťdesiat až stošesťdesiat dolárov za barel. To je vlastne ako jedna z položiek, ktorá vlastne vstupuje aj v rámci stavebníctva a stavebných materiálov ako ten vstupný náklad. Čo to bude znamenať pre novostavby a celkovo pre realitný trh aj na Slovensku?“

Mário Glos: „Určite práve ceny energií budú predražovať ceny novostavieb alebo ceny výstavby ako takej. Môžem potvrdiť, že my na základe toho, že realizujeme nejaké developerské projekty, tak to zvýšenie minuloročné bolo plus-mínus v tých inštanciách, ako ste hovorili, čiže reálne tie náklady rástli. No a samozrejme z hľadiska aj inflácie, ktorá sa stále zvyšuje, tým pádom vyššej mzdy práce pre robotníkov, pre ľudí, ktorí na týchto projektoch developerských pracujú, toto všetko sú jednoznačné fakty, ktoré povedú k ďalšiemu zvyšovaniu cien, na základe ktorých z minulosti už môžeme povedať, že sa nebude dať postaviť za tú cenu, ktorá bola napríklad v minulom roku, meter štvorcový. Tak toto už je naozaj minulosťou a tá cena bude markantne iná, niekde na úrovni dvadsiatich až tridsiatich percent vyššia.“

Lenka Buchláková: „Tie najčastejšie otázky, ktoré dostávame od divákov, keď avizujeme tému nehnuteľností, je asi taká klasická, ktorú aj vy dostávate z praxe, či sa oplatí teraz kupovať nehnuteľnosť, alebo s tým počkať, teda brať si hypotéku alebo nie. To sú asi také najčastejšie otázky, ktoré dostávate od ľudí. Poďme si to zodpovedať, či je práve teraz ten čas, alebo ešte vyčkať.“

Mário Glos: „Mne sa veľmi páči výrok Benjamina Franklina, ktorého sa pýtali, že kedy je ten správny čas kupovať nehnuteľnosti, a on odpovedal, že vždy pred piatimi rokmi. A toto úplne platí. Čiže pokiaľ ten klient dneska chce investovať, alebo chce bývať, potrebuje bývať, ťažko povedať, či je nejaký racionálny dôvod na to, aby odkladal toto rozhodnutie a čakal. Lebo pokiaľ tam chce bývať a fungovať, kupuje to dlhodobo v nejakom horizonte dajme tomu, päť, desať, pätnásť rokov, pokiaľ by potom generačne menil bývanie, a z dlhodobého hľadiska je svetový vývoj cien, aspoň taký trend zaznamenávame doteraz, je šesťpercentný ročný nárast. Bez ohľadu na to, že medzitým mohli byť výkyvy, mohol byť pokles. Napríklad Amerika je týmto známa, že tam ten trh naozaj skáče hore-dolu. Ale v konečnom dôsledku, keď zarátame dlhodobé obdobie, napríklad horizont pätnástich rokov, tak bol zaznamenaný permanentný rast na úrovni šiestich percent. To znamená, že pre klientov je jasná voľba. Pokiaľ chcú, potrebujú bývať, je správny čas. Pokiaľ by bývanie potrebovali krátkodobo, poviem príklad na dva – tri roky, že sú niekde alokovaní, presúvajú sa za prácou, v takomto momente by som zvažoval túto možnosť, lebo ten nedostatok bývania je výrazný, tým pádom klient musí robiť veľa kompromisov pri výbere nového bývania a možnože ten byt nemusí byť preňho úplne najideálnejší, čiže v takomto prípade je výhodnejší preňho prenájom.“

Lenka Buchláková: „Národná banka Slovenska sa nedávno vyjadrila, že v blízkej budúcnosti očakáva, že tempo rastu cien nehnuteľností bude postupne zvoľňovať z vysokých úrovní, ktoré dosiahli v priebehu minulého roka, a zároveň aj mnohí developeri odhadujú, že v podstate už to tempo rastu nebude také výrazné, respektíve že to dvojciferné tempo rastu nie je udržateľné dlhodobo.“

Mário Glos: „Súhlasím. Dlhodobo udržateľné nie je. Dlhodobý priemer je práve tých šesť percent. Ale my sme stále ešte pod určitým vrcholom cien, ktorý môže nastať práve v dôsledku napríklad tohto konfliktu, zo zdražovania materiálov, energií, a my práve predpokladáme, že ten rast bude dvojciferný aj tento rok.“

Lenka Buchláková: „Je taká zaujímavosť na našom slovenskom trhu, čo takisto na to upozorňuje Národná banka Slovenska, že tým, že sú také nízke úrokové sadzby, je to pre nás veľmi atraktívne v súčasnosti sa zadlžiť, byť dlžníkom na Slovensku, a niekedy aj preceníme svoje možnosti a napríklad si predlžujeme splátku tej hypotéky, respektíve si ju navyšujeme, pretože sú nízke úroky a podobne, a tretina z hypoték, ktoré sú v súčasnosti, podľa odhadov ľudia splácajú, a teda budú splácať po sedemdesiatke, čo je teda veľký extrém. Ale my sme sa vlastne aj rozprávali o tom, ešte teda pred reláciou, aj taký nový trend, ktorý tu vlastne prichádza, a to je, ako ste spomínali, tie ako keby viacgeneračné hypotéky. Čo to je?“

Mário Glos: „Viacgeneračná hypotéka je taký štandardný produkt napríklad v Belgicku, kde z hľadiska toho, že ten samotný klient mal aj relatívne dobrý príjem a nedokázal si dovoliť kúpiť nehnuteľnosť z pohľadu svojej zadlženosti pri štandardnom splácaní nejakých tridsať rokov, lebo tie nehnuteľnosti boli príliš drahé, tak sa vyvinul produkt, ktorý vlastne tú splatnosť predlžoval na štyridsať rokov a viac, a tým pádom zrazu ten klient prechádzal tou klasifikáciu a mohol si ten byt dokázať alebo tú nehnuteľnosť dokázať zakúpiť, s tým, že sa zaviazal, že po produktívnom veku, ako skončí produktívny vek, má viacero možností a napríklad tento záväzok splácať si môže preniesť na tretiu osobu, tým pádom napríklad na deti, a v takomto prípade deti ako kebyže budú dosplácavať za toho rodiča to jeho bývanie. Na druhú stranu si treba povedať, že počas toho času a počas toho vývoja tých tridsiatich rokov tá obstarávacia cena a tá nesplatená časť istiny je úplne v zanedbateľnej výške oproti aktuálnym cenám nehnuteľností. Čiže kebyže to máme porovnať napríklad, by sme sa mohli baviť, že dneska by sme kupovali byt v Petržalke v hodnote nejakých dvadsaťtisíc eur.“

Lenka Buchláková: „Ak sa rozprávate s tými klientmi, ktorí sa takýmto spôsobom neúmerne zadlžujú častokrát, pretože sú tie nízke úrokové sadzby, my sme sa teda bavili o tých bankách, že zvyšujú úrokovú sadzbu o nula celá dva, nula celá tri percenta, je to kvázi stále zanedbateľná časť, ako keď teda vidíme, čo sa deje v Českej republike, ale zároveň neplatíme vlastne alebo nesplácame tú hypotéku presne že tri – štyri roky, ale tridsať a viac rokov. Stretávate sa s tým, že možnože na to tí ľudia alebo nemyslia pri tom, keď sa potrebujú zadlžiť takýmto spôsobom, že možno ich upozorniť na to, že si to treba ako keby týmto spôsobom vyrátať, keď teda si berieme úver na bývanie?“

Mário Glos: „Veľa klientov, hlavne sa stretávame v mladších ročníkoch, ktorí si vyberajú to prvé svoje štartovacie bývanie, tak majú úplne iný názor. Presne taký, ako vy opisujete, že proste neberú to ako záväzok na tridsať rokov. A v konečnom dôsledku je otázka, či je to záväzok na tridsať rokov. Lebo v prípade, že sa zmení situácia, že sa trh vyvinie nejakým iným spôsobom, tak oni sú neni viazaní, že to musia tridsať rokov splácať. Oni tú nehnuteľnosť vedia napríklad po troch – štyroch rokoch predať a ešte dokonca profitovať na raste ceny. To znamená, že z pohľadu nejakých transakčných nákladov, ktoré vlastne má tá daná nehnuteľnosť, ktoré súvisia s kúpou nehnuteľnosti, sprostredkovateľským poplatkom, nejakými daňami a podobne, sa dá hovoriť, že už po dvoch rokoch, keď rátame nejaký priemerný rast cien na úrovni iba štyroch – piatich percent, je to rentabilné a ten klient o nič neprichádza. A tento uhol pohľadu je veľmi zaujímavý a tá mladá generácia ho práve takýto má, že okej, nebudem mať po piatich rokoch na splácanie, tak nehnuteľnosť predám, idem do nájmu, idem ďalej. Je to taký spotrebný uhol pohľadu práve na splácanie hypotéky.“

Lenka Buchláková: „Nie je práve z pohľadu tej mladšej generácie teraz viac v popredí ten nájom? V zahraničí je to bežné, že ľudia nevlastnia nehnuteľnosti, ale sú najmä v prenájmoch.“

Mário Glos: „No my máme stále tu na Slovensku a v Čechách taký syndróm alebo chuť niečo vlastniť, vlastniť nejakú pôdu, preto aj z hľadiska napríklad investovania sú nehnuteľnosti veľmi obľúbené, lebo je to hmotné, máme to v rukách, dokážeme to ovplyvniť. A práve si myslím, že tento fakt ešte stále prevláda aj u nás v tých nových generáciách, že proste mať nejakú nehnuteľnosť pre nás je výrazné aj z nejakého psychologického hľadiska, nejaký pocit domova oproti tomu, ako je to v zahraničí, kde je tento pocit úplne iným spôsobom potlačený.“

Lenka Buchláková: „Ešte na záver otázka. V podstate my sme si tu vymenovali aj faktory, ktoré môžu vlastne vplývať na to, že či cena pôjde nahor, alebo teda nadol. Jeden z takých dôležitých ešte faktorov, ktorý by mohol ako keby zvýšiť dostupnosť bývania na Slovensku aj pre tých mladých ľudí, a teda možno aj znížiť v konečnom dôsledku ceny, je nový stavebný zákon, ktorý by teda mal vstúpiť do platnosti 2023 a nejakým spôsobom ovplyvniť realitný trh. Čo od neho očakávate vy?“

Mário Glos: „No stavebný zákon v súčasnej dobe je veľmi nešťastne postavený, hlavne sa z hľadiska možnosti pripúšťania rôznych subjektov do stavebného konania, naťahovanie času, potom vieme, že tam nie sú nejaké lehoty práve pre stavebné úrady, respektíve sú bez sankcií. My si počkáme na výsledný stavebný zákon, ako prejde medzirezortným pripomienkovaním, v akej bude finálnej podobe, lebo máme skúsenosti, že práve v tomto procese sa môže výrazne zmeniť. A v každom prípade, pokiaľ bude funkčný, tak bude to len napomáhať veci, aby sa tie projekty dokázali stavať oveľa rýchlejšie. A tým pádom práve takéto zrýchlenie procesu môže priniesť zlacnenie samotnej výstavby, lebo developer nemá v tom viazané finančné prostriedky, poviem príklad, päť rokov, ale iba tri roky, a to sa môže na konci dňa premietnuť do cien nehnuteľností.“

Lenka Buchláková: „A opíšme si súčasnú situáciu, ako to teda funguje respektíve nefunguje na trhu.“

Mário Glos: „Z hľadiska stavebného zákona? No stavebný zákon je postavený tak, ako je. Jednoducho dneska je to častokrát na ľudskom faktore. Najhoršie napríklad, čo z praxe vnímame pri developerských projektoch, je také určité, aj pri malých developerských projektoch napríklad, že niekto stavia tri – štyri domy, je také určité kúskovanie alebo postupné podávanie informácií, že prídete so žiadosťou, samozrejme úradník má možnosť tú žiadosť prevziať, iba keď kompletná, a on vám povie, že vám chýba, áno, takýto nejaký papier, nejaký proces, ktorý nemáte. Doplníte proces, čakáte na to tridsať – šesťdesiat dní, kým vám to nejaká inštitúcia zašle, prídete znova s papiermi a znova vám povie – a ešte vám chýba toto. Že nepovie to napríklad celé naraz. A tým pádom z jednoduchého dá sa povedať, procesu, ktorý môže byť šesťdesiatdňový, je zrazu pol roka – rok. No a potom sú to samozrejme odvolávania, ktoré môžu byť úplne bezpredmetné, napríklad z hľadiska susedov, petičný charakter a podobne, ktorým jednoducho ten stavebný úrad sa tým musí zaoberať, a tým pádom sa tá lehota takýmto spôsobom predlžuje. No a potom sú to samozrejme územné plány, ktoré v mnohých mestách sú proste zastaralé, nezohľadňujú aktuálne požiadavky. Napríklad máme územie, v ktorom by boli úplne ideálne dneska byty, hromadná bytová výstavba, historicky je tam navrhnutá nejaká polyfunkcia, respektíve obchod a služby, čiže tie byty nie je možné tam stavať, a tým pádom trpí aj to samotné územie, lebo už obchod a služby v tejto lokalite dávno by nefungoval, alebo by celý ten návrh toho územného plánu, pokiaľ by bol s nejakými ďalšími ako keby polyfunkčnými územiami, že tam môže byť aj nejaká kombinácia bytov, by to mohlo byť okej, ale čisto ako keby retail v danej lokalite by nemal potenciál, a tým pádom to dané územie je nefunkčné.“

Lenka Buchláková: „Uvidíme, akým spôsobom zmení túto situáciu nový stavebný zákon. Papier znesie všetko, takže uvidíme, ako to bude v praxi. V tejto chvíli vám ďakujem za informácie. Pekný deň.“

Mário Glos: „Ďakujem. Pekný deň.“

https://www.ta3.com/relacia/23552/ak-by-vojna-trvala-dlhsiu-dobu-ludia-mozu-stratit-zaujem-aj-o-nakup-nehnutelnosti-moze-dojst-k-poklesu-cien

 

Zdroj: TV TA3; Ekonomika

Autor: Lenka Buchláková

Koniec lacných hypoték. Sadzby zdvihli všetky veľké banky

Éra extrémne lacných hypoték sa pomaly, ale isto končí.

Každá z veľkých slovenských bánk v uplynulých dňoch ohlásila, že zvyšuje úrokové sadzby na bývanie. Naposledy tak urobila štvorka na hypotekárnom trhu Tatra banka. Pred ňou už dávnejšie ohlásila zdraženie úverov Slovenská sporiteľňa, VÚB banka či ČSOB. Finančné domy v priemere zdvihli sadzby o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. Ich kroky sa už premietli aj do oficiálnych čísel Národnej banky Slovenska. Najnovšie údaje za január hovoria, že nové hypotéky dávali v priemere s úrokom 0,94 percenta. Predtým to bolo za 0,87 percenta.

Stále však platí, že máme jedny z najlacnejších hypoték spomedzi členských krajín eurozóny. Aj keď ide o pomerne malé zvýšenie sadzieb, naznačuje to veľkú zmenu trendu. Odteraz už totiž pôjdu iba hore. „Predpokladáme, že vývoj na trhoch a očakávané zvyšovanie sadzieb ECB prinesú v priebehu roka rast sadzieb. Nieje vylúčené, že o rok by sa sadzby hypoték na Slovensku mohli začínať dvojkou,” hovorí PR špecialista Slovenskej sporiteľne Lukáš Havlík. Len pre porovnanie, 30-ročný úver na bývanie v objeme 150-tisíc eur pri jednopercentnom úroku vyjde mesačne na 482 eur. Ak by sa sadzba posunula o percentuálny bod vyššie, splátka by sa predražila o takmer 72 eur. Ak by bol úrok vo výške 3 percent, mesačná splátka rovnakej hypotéky by stála o takmer 150 eur mesačne viac. Banky zdražujú najmä preto, lebo aj ony si musia na úvery požičiavať. A požičiavajú si čoraz drahšie. Európska centrálna banka (ECB) už avizovala pomalé zvyšovanie sadzieb, ktoré na trhoch zdvihne cenu peňazí. Centrálna banka takisto utlmuje podporné opatrenia z čias pandémie covid-19 – prestáva zásobovať ekonomiky lacnými peniazmi výmenou za štátne dlhopisy. Slovenské banky na to reagujú a premietajú novú situáciu do praxe zvyšovaním sadzieb pre svojich klientov. „Ceny hypotekárnych úverov vychádzajú z cien peňazí na finančnom trhu. Zvýšenie úrokových sadzieb je tak reakciou na rastúce náklady na hypotekárne úvery v dôsledku silného rastu inflácie v úvode roka, ako aj vyhlásení Európskej centrálnej banky, na ktoré reagovali finančné trhy,” vysvetľuje ekonóm Tibor Lörincz z Tatra banky.

Vojna zrejme spomalí rast úrokov

Vo všeobecnosti sa očakávalo, že sadzby budú pomaly rásť tento aj na budúci rok. No nikto nepočítal s tým, že Rusko napadne Ukrajinu a vypukne vojna. Otázkou je, aký vplyv to bude mať na vývoj úrokov v bankách. Ekonómovia oslovení denníkom Pravda tvrdia, že vývoj sadzieb sa predvídať v takejto komplikovanej a neistej situácii nedá. No očakávajú, že úroky v bankách zrejme nepôjdu hore tak rýchlo, ako v prípade, že by sa žiadna vojna nekonala. „Situácia je momentálne dosť nejasná, je tu veľa neistoty, trh však stále počíta so zvyšovaním sadzieb ECB. je teda pravdepodobné, že úroky na úveroch komerčných bánk pôjdu nahor, možno len v menšej miere, ako keby nebolo neistoty a ekonomických škôd spôsobených napadnutím Ukrajiny,” tvrdí Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne. Aj ekonóm Lörincz hovorí, že záleží na tom, aký šok vojna európskej ekonomike spôsobí. „Vojna na Ukrajine môže spôsobiť problémy aj v európskej ekonomike, čo môže viesť k zmenám výhľadu sadzieb oboma smermi, podľa konkrétneho šoku. Zatiaľ stále rátame s miernym zvýšením sadzieb zo strany ECB do konca roka 2022,” dodáva. „Za aktuálnych nepredvídateľných okolností, ktoré nastolil vojnový konflikt na Ukrajine, nevieme určiť, do akej miery sa tieto predpoklady zmenia. Všetko závisí od tohto aktuálneho vývoja,” hovorí Zuzana Jakabíková, hlavná tajomníčka Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. ECB sleduje, ako sa bude vyvíjať stav ekonomiky. V súčasnosti totiž zažíva rekordný rast cien, ktorý by mala tlmiť. No ak sa situácia na Ukrajine zhorší a európske ekonomiky budú potrebovať pomoc, nie je vylúčené, že ponechá kohútiky s lacnými peniazmi pootvorené dlhšie.

Dlhšia fixácia je nový trend

Každý dlžník, ktorému sa onedlho končí fixácia hypotéky, by si mal dobre odsledovať, ako sa budú vyvíjať úroky. Môže sa stať, že splátka novej hypotéky bude drahšia. Komu končí fixácia, dostane od banky oznámenie o nových podmienkach a úrokoch. Oslovení odborníci odporúčajú ľuďom, ktorým zostáva splatiť ešte veľa peňazí, aby dobre zvážili dlhšiu fixáciu. Je to na úkor vyšších splátok, no s istotou, že sa dlhodobo nezmení. Preto odporúčajú minimálne 5-, 7- až 10-ročnú fixáciu. „Klienti, ktorí už hypotekárny úver splácajú a pri jeho vybavovaní sa rozhodli pre kratšiu fixáciu, teda 3- až 5 ročnú, ktorá bude v priebehu tohto alebo budúceho roka končiť, by mali navštíviť pobočku banky, kde úver splácajú a zistiť svoje možnosti ohľadom možného zníženia sadzieb na výšku, akú banky aktuálne ponúkajú,” radí Matej Dobiš analytik Finančného kompasu. Zuzana Ďuďáková z UniCredit Bank hovorí, že ľudia na zvyšovanie sadzieb reagujú. „Ľudia reagujú na informácie ohľadne inflácie aj odrazenia sa úrokových sadzieb. Evidujeme záujem o dlhodobé fixácie, ktoré znamenajú istotu nemennosti splátok na dlhšie obdobie,” hovorí Ďuďáková. Momentálne desaťročnú fixáciu ponúka viacero bánk. V súčasnosti ponúka najlacnejšiu UniCredit banka od 0,99 percenta, musí byť však s poistením. ČSOB ponúka desaťročný úver na bývanie od 1,15 percenta, pričom donedávna ho mala nastavený od 0,99 percenta. Novým trendom sa stávajú dokonca aj dlhšie fixácie. „Treba však dodať, že banky úrokové sadzby nielen zvýšili, ale v ich ponukách sa čoraz častejšie objavujú možnosti, na aké sme doteraz neboli zvyknutí, a to v podobe 15- či dokonca 20-ročných fixácií,” hovorí analytik Finančného kompasu, ktorý pozorne monitoruje ponuku hypoték vo finančných domoch. Príkladom je ČSOB banka, ktorá v súčasnosti ponúka 20-ročnú fixáciu. Klientovi tak zagarantuje, že úrok na mesačnej splátke sa mu nebude meniť dve dekády. Aktuálne ju ponúka za 1,35 percenta mesačne. Jednotka na hypotekárnom trhu Slovenská sporiteľňa aktuálne ponúka 15-ročnú fixáciu s úrokom od 1,69 percenta.

Nie je vylúčené, že o rok by sa sadzby hypoték na Slovensku mohli začínať dvojkou.

Lukáš Havlík špecialista Slovenskej sporiteľne

 

Zdroj: Pravda; Správy

Autor: Tomáš Zemko; Lucia Lanková