.png)
Napriek rekordným úrovniam, ceny v realitnom sektore aj naďalej prudko zdražujú.
Ešte nikdy neboli nehnuteľnosti v Bratislave tak drahé ako dnes. Ani v časoch bubliny, ktorá predchádzali kríze v roku 2008. Rekordne nízke úroky na hypotékach a nezamestnanosť pod piatimi percentami lákajú obyvateľov hlavného mesta, aby kupovali byty.
V kombinácii s nedostatočnou ponukou a rastúcimi nákladmi developerov vzniká situácia, kedy za jeden štvorcový meter vlastného bývania častokrát treba zaplatiť niekoľko tisíciek.
Drahý secondhand
Priemerne stál jeden štvorcový meter v bratislavskom kraji v treťom štvrťroku 2 148 eur, ukazujú štatistiky Národnej banky. Výrazne viac však museli záujemcovia zaplatiť, ak sa obzerali po byte “z druhej ruky”, vyplýva z údajov spoločnosti Bencont, ktorá sa zaoberá správou nehnuteľností či poradenstvom pre developerov.
V takom prípade sa suma za jeden štvorcový meter šplhala až k úrovni 2800 eur. Len za rok tak zdraželi secondhand byty o 15 percent. Priemerné tempo zdražovania nehnuteľností v bratislavskom regióne bolo 10 percent.
Zdražovanie nehnuteľností dosahuje dvojciferné hodnoty, ukázali dáta, ktoré zverejnil Štatistický úrad v piatok. Ceny nehnuteľností narástli o 11,5 percenta v treťom štvrťroku v medziročnom porovnaní. To je druhé najvyššie pokrízové tempo zdražovania. Dynamickejší vývoj zaznamenali štatistici len v úvode minulého roka. Ceny existujúcich bytov pritom zdražovali rekordným 12,3-percentným tempom. Novostavby zaostávali iba mierne, keď zdraželi o 10,3 percenta, čo je tiež druhé najvyššie tempo od roku 2011.
Nadpriemerne vysoký rast spôsobilo, že na sekundárnom trhu sa začína objavovať čoraz viac novostavieb, vyplýva z analýzy vzorky tisícky bytov. Zatiaľ čo v rokoch 2015 až 2017 tvorili novostavby zhruba 25 až 30 percent ponuky bytov na sekundárnom trhu, posledný štvrťrok toto číslo stúplo takmer až na 40 percent. “Okrem toho za rastom stojí najmä nedostatočná ponuka bytov, čo v Bratislave predstavuje dlhodobý problém,” upresnil Rudolf Bruchánik analytik spoločnosti Bencont.
Trend novostavieb na sekundárnom trhu je najviditeľnejší v Starom meste. To sa čím ďalej tým viac vymyká aj v rámci kraja. To spôsobuje, že kým v ostatných bratislavských okresoch sa ceny stále pohybujú pod 3 000 eurami, štvorcový meter v centre hlavného mesta stojí 3 644 eur. Zdražovanie čiastočne spôsobila rastúca ponuka luxusnejších, veľkometrážnych bytov.
Luxus v centre
Na porovnanie v čase bubliny prekonala priemerná cena v bratislavskom kraji hranicu 2 000 eur len jedenkrát, a to v druhom štvrťroku 2008. V tom roku bola priemerná bratislavská mzda podľa Štatistického úradu 1046 eur. Obyvateľ hlavného mesta tak musel pracovať takmer dva mesiace, aby si mohol kúpiť jeden meter štvorcový.
Dnes sa podľa portálu platy.sk dosahuje priemerná mzda bratislavskom kraji 1 566 eur. Na meter štvorcový tak treba pracovať 1,3 mesiaca. “Od samotnej krízy ubehlo desať rokov, za ktorých sa zvýšili nie len ceny bytov, ale aj mzdy obyvateľstva a celková cenová úroveň,” poznamenal Bruchánik. Ak by si však chcel priemerný zamestnanec dopriať bývanie v Starom meste, na jeden “štvorec” by pracoval 2,3 mesiaca.
Odborníci predpokladajú, že v najbližšom období budú reality na sekundárnom trhu zdražovať ďalej. Pozitívne správy však majú pre nájomníkov. Ceny nájomného bývania rastú pomalšie ako reality. Od roku 2015 sa v priemere nájom zvýšil o 15 až 20 percent, zatiaľ čo reality sú až o 45 percent drahšie. Aj tu však platí, že záujemca má na výber z širokej ponuky cenových kategórií. Najexkluzívnejšie a najdrahšie byty sú štyri a viacizbové, so štedrou rozlohou a cena v takýchto prípadoch prekračuje bežne sumu 3-tisíc eur mesačne.
“Najvyššia suma v súčasnej inzercii je na úrovni 4 500 mesačne,” hovorí Martin Lazík, analytik Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska. “Aj keď väčšinu kupujúcich kvôli vysokej cene tieto nehnuteľnosti neoslovia, stále sa na trhu nachádza a bude nachádzať vzorka kupujúcich, ktorí vyhľadávajú práve takýto typ bytu,” dodal Bruchánik. Najdrahšie nájomné byty v Bratislave nájdete v lokalite Slavín či Koliba.
[finweb.hnonline.sk; 30/11/2019; Kristína Luptáková ; Zaradenie: Domáca ekonomika]
