Bratislava pýta stovky eur za mestské pozemky pod garážami, účtujú aj minulé roky

Bratislava pýta stovky eur za mestské pozemky pod garážami, účtujú aj minulé roky

Mesto zaslalo už 1300 výziev na zaplatenie nájomného pod garážami. Tie sa v hlavnom meste často predávali bez pozemkov pod nimi a za tie teraz treba platiť.

[dennikn.sk; 09/07/2018; Ria Gehrerová ; Zaradenie: Slovensko]

Predstavte si, že ste dôchodkyňa, bývate v Bratislave a zrazu vám mesto zašle zmluvu, aby ste do dvoch mesiacov zaplatili viac ako 400 eur. Zmluva vám pripomína, že vaša garáž stojí na mestskom pozemku, a preto za jeho užívanie musíte zaplatiť nájom.

Za bežnú garáž, ktorá má asi 18 metrov štvorcových, to vychádza na čosi cez 200 eur ročne, ktoré treba zaplatiť mestu. Ak sa splátka rozloží na celý rok, nie je suma až taká vysoká. Mesto však majiteľov garáží požiadalo, aby nájomné zaplatili aj za uplynulé dva roky. 

A táto suma už dá mnohým zabrať. Najmä v prípade, že mesto ich v zmluve žiada, aby túto sumu uhradili do 60 dní.

Staré hriechy

Súčasná situácia vznikla v mnohých prípadoch tak, že štát v minulosti postavil garáže na štátnych pozemkoch, no neskôr sa garáže rozhodol predať bez pozemkov pod nimi. Dlhé roky sa tento stav ignoroval.Až teraz sa riešia hriechy už pomerne dávnej minulosti.

Hovorkyňa mesta Zuzana Onufer vysvetľuje, že zmluvy zasielajú postupne a od roku 2014 už poslali 1300 výziev, v ktorých ľudí vyzvali uhradiť nájom za užívanie mestských pozemkov pod garážami. Keďže mesto pozemky vysporadúva postupne, nevie, koľko zmlúv ešte zašle. Dostať by ju mali všetci, ktorých garáže stoja na mestskom pozemku.

Hlavné mesto vyzýva k majetkovoprávnemu vysporiadaniu vlastníkov garáží bez výnimky vo všetkých katastrálnych územiach Bratislavy, ktorí majú stavby garáží na pozemkoch vo vlastníctve hlavného mesta, píše hovorkyňa Onufer.

Nájom mesto pýta len za pozemky pod samostatne stojacimi alebo radovými garážami, nie tými, ktoré sú súčasťou domu.

Keďže sa však mesto snaží vysporiadať všetky mestské pozemky, nielen tie pod garážami, je možné, že kontaktuje aj vlastníkov čiernych stavieb a tých, ktorí užívajú mestský pozemok bez povolenia.

Je to proces, trvá to už minimálne dve volebné obdobia, dopĺňa šéf správy nehnuteľností na bratislavskom magistráte Tomáš Szabo.

Pred vojnou boli garáže luxusom. Garáže sa v Bratislave začali budovať vo väčšom až po druhej svetovej vojne. Pred vojnou boli skôr doménou vyššej strednej vrstvy a podnikateľov, ktorí si stavali rodinné domy na hradnom vrchu, hovorí vedkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Haberlandová.

V archívnych dokumentoch z medzivojnového obdobia sa pomerne často stretávame aj s povoleniami na dostavbu garáží v mestských dvoroch, väčšinou v súvislosti s tým, že niekto mal obchod, dielňu a tú potreboval zásobovať automobilom.

Masovejšie sa garáže rozmohli, keď koncom 50. rokov začali vznikať prvé väčšie sídliská. Aj napriek tomu bol ich počet nedostatočný vzhľadom na to, ako rýchlo sa od šesťdesiatych rokov stalo auto dostupným pre bežného občana, vysvetľuje Haberlandová.

V súčasnosti sa už nové garáže nestavajú, parkovacie miesta v nových domových bytoch väčšinou vznikajú v podzemí a zo starých typov garáží sa často stávajú skladové priestory majiteľov, respektíve sa už mnohé nepoužívajú. Garáže pod Prístavným mostom sa zasa stali kultovým miestom garážových kapiel, ktoré hrajú tvrdú hudbu.

Prečo chcú nájom aj spätne?

Magistrátu sme sa spýtali, či by nebolo prijateľnejšie, ak by nájomné pýtali len odo dňa, keď s majiteľmi podpíšu zmluvu, a nie aj za dva uplynulé roky. Odpoveď znie, že nájom, bohužiaľ,  musia pýtať aj spätne.

Riaditeľ správy nehnuteľností na bratislavskom magistráte Tomáš Szabo to vysvetľuje tak, že mesto musí podľa zákona využiť všetky možnosti na to, aby výhodne hospodárilo. A prečo práve dva roky? Pretože presne toľko je podľa občianskeho zákonníka premlčacia doba, keď si môže poškodený (v tomto prípade mesto) žiadať náhradu škody.

Szabove slová potvrdzuje aj prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár.

Je povinnosťou mesta nakladať s verejným majetkom hospodárne, čo znamená, že je povinné správať sa tak, aby nedochádzalo k tomu, že nevyužije všetky dostupné právne prostriedky k tomu, aby zo svojho majetku poberalo ‘požitky’, hovorí Palenčár.

Mesto má podľa neho právo a aj povinnosť požadovať za svoje pozemky náhradu. A to aj napriek tomu, že tento krok môžu vlastníci garáží vnímať ako neústretový.

Maklérka: Je to nešťastný prístup Aj keď mesto postupuje podľa platných zákonov, neznamená to, že to niektorým obyvateľom neskomplikuje život.

Pýtať túto sumu naraz bez predchádzajúceho upozornenia, bez podpísaných zmlúv, po rokoch bezplatného užívania, ako aj bez možnosti napríklad splátkových kalendárov, je pre mnohých obyvateľov Bratislavy nefér prístup, vysvetľuje realitná maklérka Daniela Danihel Rážová.

Uznáva však, že mesto má právo prenajímať vlastné pozemky, no takúto formu a spôsob oznámenia považuje za nešťastné.

Mesto by malo mať k vlastným obyvateľom, ktorí túto situáciu nezapríčinili, skôr proklientský a empatickejší prístup. Problém vnímam nie v tom, že je potrebné za pozemky začať platiť. Skôr v tom, že sa po rokoch bezplatného užívania zrazu pýta priamo príkazom uhraďte, a to za dlhé obdobie spätne a naraz, hovorí Danihel Rážová.

Szabo z magistrátu sa bráni a tvrdí, že na magistráte sú dvere otvorené a ľudia si konkrétnu situáciu môžu prísť vyjasniť. Magistrát podľa jeho skúseností vyhovie aj každej žiadosti o splátkový kalendár.

Čo sa stane, ak budú majitelia garáží nájomnú zmluvu a spätné zaplatenie nájmu ignorovať?

V takých situáciách si uplatňujeme bezdôvodné obohatenie a ak nezaplatia, sme ako dobrý hospodár povinný dať to na vymáhanie, vysvetľuje Szabo.

Žiadali znížiť nájom, mesto nevyhovelo

Cena nájomného závisí od toho, kde garáž stojí. Kým obyvatelia Ružinova či Nového Mesta zaplatia nájom 12 eur za meter štvorcový, v Starom meste to môže byť až 19 eur.
Najlacnejšie vyjde nájomné obyvateľov Rusoviec či Záhorskej Bystrice, za meter štvorcový tam ročne dajú sedem eur.

Cenník nájdete v jednom z rozhodnutí mesta z roku 2015.

Niektorí majitelia garáží sa už proti plateniu nájomného ohradili. Obyvatelia Čmelíkovej ulice dokonca spísali petíciu, v ktorej žiadajú nájom znížiť. Mesto ich žiadosti nevyhovelo. Ak niekto rozmýšľa o tom, že si chce pozemok pod garážou radšej kúpiť, než každý rok platiť nájom, nemusí uspieť.

Hlavné mesto totiž uprednostňuje prenajímanie pozemkov, než ich predaj. Ak o kúpu predsa len niekto požiada, čaká ho dlhá cesta. Kúpu totiž musí schváliť mestské zastupiteľstvo.

V prípade, že vlastník garáže písomne požiada o kúpu pozemku pod garážou a splní všetky náležité predpoklady a predaj pozemku mesta schváli aj mestské zastupiteľstvo, až vtedy môžeme s vlastníkom garáže uzavrieť kúpnu zmluvu a pristúpiť k predaju pozemkov, vysvetľuje hovorkyňa mesta.

Ak niektorý z majiteľov požiada o odkúpenie pozemku, mesto automaticky pripraví materiál na odkúpenie pre všetkých majiteľov garáží v danej oblasti. Snaží sa tak vyjsť v ústrety vlastníkom garáží, pretože vybavenie materiálu je pomerne zložité – musia v ňom byť stanoviská viacerých sekcií aj znalecký posudok, ktorý určí hodnotu pozemku.

Za pozemky pod bytmi mesto nájom nepýta

Na mestských pozemkoch však nestoja len garáže, ale aj množstvo bytov. Môže mesto žiadať nájom aj za pozemky pod bytmi?

Palenčár aj Szabo tvrdia, že legislatíva to neumožňuje.

Hlavné mesto neplánuje žiadať od vlastníkov bytov nájom za pozemok zastavaný bytovým domom, píše Onufer. S vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku.