.png)
Hypotéku na celú hodnotu bytu už banky prakticky poskytovať nebudú a aj 90-percentné financovanie sa obmedzí.
[pravda.sk; 13/09/2016; Zaradenie: Spravodajstvo]
Národná banka Slovenska nechce, aby objem úverov klesal, len aby medziročné tempo rastu nebolo také vysoké ako v poslednom období.
Autor: V. Ružinská
Národná banka Slovenska upozorňuje banky na riziká pri štedrej ponuke úverov a prichádza s regulačnými krokmi. Mimoriadne dostupné úvery totiž ženú hore ceny nehnuteľností až do úrovní, ktoré nezodpovedajú ekonomickej realite. Ak by v budúcnosti prišla kríza, ľudia by stratili prácu a úroky by išli hore, realitná bublina by spľasla a banky by prišli o obrovské sumy. Tomu sa NBS snaží predísť.
Od januára 2017 budú môcť banky ponúknuť len jeden z desiatich úverov na bývanie, pri ktorom prefinancujú viac ako 90 percent z hodnoty nehnuteľností. Zároveň banky, ale aj nebankové spoločnosti pri úveroch na bývanie aj spotrebiteľských úverov budú musieť od ľudí žiadať rezervu. Splátky úveru nebudú môcť byť vyššie ako súčet životného minima (198 eur/mes.) a danej 20-percentnej rezervy z príjmu. V minulosti boli prípady, keď banky šli na doraz a ľuďom žiadna rezerva nezostala. Obe opatrenia by mali utlmiť záujem o hypotéky a zmenšiť tlak na rast cien bytov, ktorý v niektorých lokalitách dosahuje aj viac ako desať percent ročne. Záujemca o úver tak bude musieť mať po novom vyšší príjem, respektíve bude musieť doložiť viac vlastných zdrojov. Inak dostane v banke menej peňazí alebo banka žiadosť odmietne.
NBS zvažuje aj ďalšie kroky. “Čo by sme chceli dodatočne predstaviť, je, že úvery, ktoré sú nad 80 percent, by tvorili iba nejakú časť portfólia. Neočakávame však, že by tento ukazovateľ mal mať na celý trh nejaký výrazný dopad,” povedal Marek Ličák, riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni z NBS.
NBS totiž vidí riziká na trhu úverov pre obyvateľstvo. Ako skonštatoval výkonný riaditeľ útvaru dohľadu nad finančným trhom v NBS Vladimír Dvořáček, je potrebné včas reagovať, aby nevznikli na trhu nerovnováhy. Národná banka Slovenska však podľa Dvořáčka nechce, aby objem úverov klesal, len aby medziročné tempo rastu nebolo také vysoké ako v poslednom období. Ako doplnil riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni v NBS Marek Ličák, cieľom makropolitiky nie je tlmiť samotný rast úverov, ale prostredníctvom požiadaviek na obozretné úverové štandardy zabezpečiť zdravú a udržateľnú mieru rizika.
Domácim bankám Slováci aktuálne na kúpu vlastnej strechy nad hlavou splácajú viac ako 20,4 miliardy eur. K zadlžovaniu obyvateľstva aktuálne motivujú nízke úrokové sadzby na úrovni menej ako dve percentá ročne. Ide o dôsledok tlačenia peňazí zo strany Európskej centrálnej banky, ktorá sa snaží naštartovať európsku ekonomiku.
Podľa analytika reguláciu zo strany NBS pocítia najviac ľudia, ktorí žijú od výplaty k výplate. “Opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku chránia samotného klienta, vnímam pozitívne. Najmä v dobe, keď sú úrokové sadzby na minimách. Skôr sa to však dotkne ľudí, ktorí sú menej zodpovední k svojim financiám, a banka za nich bude musieť ,ustriehnuť` ich vlastné peniaze,” vyjadril sa Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas. “Ľudia, ktorí nebudú mať našetrené vlastné prostriedky, budú musieť hypotéku kombinovať so stavebným alebo spotrebným úverom alebo si požičať peniaze od rodiny. Výsledkom môže byť aj nižší dopyt po úveroch,” pokračoval Ovčarik. “Boli tu obdobia, keď hypotéky boli úročené 4– až 5-percentnými úrokovými sadzbami, dnes sú pod dvoma percentami. Pri zvýšení úrokových sadzieb. Faktom je, že hypotéka nie je záležitosť na krátke obdobie. Ak sa bavíme o 30-ročnom horizonte, s vysokou pravdepodobnosťou budú úrokové sadzby rásť a dotkne sa to mesačných splátok,” dodal analytik.
Príliš štedré financovanie zo strany bánk vytvára tlak na zvyšovanie cien nehnuteľností. Najnovšie analytici úseku pre menu, štatistiku a výskum spadajúceho pod NBS vo svojej správe konštatujú, že priemerná cena bývania sa medziročne zvýšila o 4,8 percenta. K rastu podľa analytikov prispelo práve zvyšovanie cien bytov o 8,2 percenta. Keďže NBS vychádza pri výpočtoch priemerných cien z ponuky celého trhu, tieto údaje sú relatívne presné. Hoci priemerná cena nehnuteľností v druhom štvrťroku vzrástla na hodnotu 1¤279 eur/m2, oproti roku 2008 je stále zhruba o 17 percent nižšia. “Ceny nehnuteľností sú stále viac ako o 30 percent nižšie ako v posledných 10 rokoch, ak prihliadneme na reálnu kúpyschopnosť obyvateľstva. Rastú najmä v krajských mestách, kde je nárast najvyšší, ale v niektorých regiónoch sa to neprejavuje, respektíve minimálne. Tam realitná bublina dlhodobo nehrozí,” uviedla Zuzana Jakabíková z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS).
Stavebný boom zažívajú hlavne veľké mestá. Len za posledné tri mesiace tohto roka sa v Bratislave predalo podľa realitno-poradenskej spoločnosti Lexxus 1400 nových bytov. V porovnaní s prvým kvartálom je to nárast o 16 percent. Dopyt však stále prevyšuje ponuku, keďže mnoho ľudí si kupuje ešte nedokončené byty z papiera. Developeri súčasne rozmrazujú odložené projekty a za byty si pýtajú rovnakú sumu ako pred krízou.
