.png)
Odpovedá viceguvernér NBS: Podľa Jána Tótha je bývanie na Slovensku je najdostupnejšie za posledných 10 rokov.
Bratislava 16. júna (TASR) – Na Slovensku hypotekárna ani realitná bublina nehrozí. A to aj napriek tomu, že slovenské domácnosti sa v bankách enormne zadlžujú. “Bývanie je najdostupnejšie za posledných 10 rokov. Svojím spôsobom sú ceny nehnuteľností voči príjmom obyvateľstva v relatívnom pomere najlacnejšie. Z tohto hľadiska si nemyslíme, že sme niekde, či v samotnej cenovej bubline alebo na začiatku bubliny, keďže ceny nehnuteľností takto posudzované sa stále javia byť relatívne lacné,” skonštatoval na dnešnom seminári v parlamente viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ján Tóth.
V porovnaní so situáciou pred krízou tak v súčasnosti badať na trhu s realitami rozdiely. “Reakcia po kríze bola taká, že nehnuteľnosti výraznejšie poklesli, a potom veľmi dlho nerástli, zatiaľ čo príjmy obyvateľstva kontinuálne rástli každý rok. Zvyšuje sa zamestnanosť. To znamená, že za posledných 10 rokov bolo jedno obdobie, kedy nehnuteľnosti boli drahé a mohli by sme hovoriť o cenovej bubline, možno to bolo niekde do roku 2010,” priblížil Tóth s tým, že medzi rokom 2010 a 2013 ceny nehnuteľností klesli a viac-menej odrážali kúpyschopnosť obyvateľstva. “Keďže sa kúpyschopnosť obyvateľstva ďalej zvyšovala a ceny nehnuteľností ďalej stagnovali, tak v súčasnosti zažívame tretie obdobie, kedy sú nehnuteľnosti najlacnejšie lebo sú podhodnotené voči tomu, na čo obyvateľstvo má. To neodzrkadľujú len historicky nízke úrokové sadzby na hypotékach. Tie pomáhajú. Ale aj keby sme abstrahovali od tohto faktora, tak napriek tomu by ceny nehnuteľností boli v zóne nízkych cien,” tvrdí viceguvernér NBS.
Slováci sa navyše pri kúpe nehnuteľnosti správajú rozumnejšie. “Dnes nemáme špekulatívne nákupy ako boli v roku 2008. To znamená, že niekto prišiel, zaplatil prvú splátku novostavby, nemal na ďalšiu, ale rátal s tým, že keď mal mať ďalšiu splátku o rok, umiestni byt na trh a zarobí na ňom. Tieto špekulatívne nákupy tu dnes nemáme,”priblížil prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS) Ján Palenčár. Podľa jeho slov ľudia viac pozerajú aj na kvalitu developerských projektov. “Klienti sa správajú podstatne sofistikovanejšie ako v roku 2008. Zvažujú projekty, kvalitu developera, aké sú zmluvné podmienky. Na to, aby sme klienta presvedčili k podpisu je priemerne treba 3,5 stretnutia. V roku 2008 to bolo jedno stretnutie,” uviedol Palenčár.
Pod rekordný rast úverovania na Slovensku sa podpísali nízke úrokové sadzby, konkurencia medzi bankami, ale aj prijatá legislatíva, ktorá upravila poplatok za predčasné splatenie úveru na 1 % namiesto 5 %. Rizikom by však mohli byť parametre úverov, ktoré finančné domy poskytujú. Veľa ľudí si totiž berie pôžičky s maximálnou splatnosťou 30 rokov. “Viaceré parametre úverov sú už tak nastavené, že klientovi už nebude môcť banka kde ustupovať. To znamená, ak si klient vezme úver na 30 rokov v súčasnosti v relatívne dobrých podmienkach, a to hlavne kvôli tomu, aby si zobral väčší úver, bol schopný splácať a mal nižšiu splátku, ak príde prvý problém príde do banky, aby mu pomohla, nebude mu mať ako pomôcť,” skonštatoval riaditeľ odboru politiky obozretnosti na makroúrovni v NBS Marek Ličák. Zároveň uviedol, že v prípade problémov klienta aj pomoc zo strany rodiny by mohla byť oslabená. “Súvisí to s tým, že v súčasnosti je v porovnaní s rokom 2009 úroveň zadlženia podstatne väčšia ako bola vtedy,” vysvetlil Ličák.
Na druhej strane slovenské banky sú kapitálovo silnejšie ako pred krízou. V prípade problémov bankového sektora totiž od jeho kondície závisí, či bude potrebovať pomoc od štátu. “Národná banka sa na všetky tieto faktory snaží reagovať. Už v roku 2014 sme predstavili sériu opatrení, ktoré mali pribrzdiť určité negatívne trendy, hlavne v tom ako boli nastavené parametre pri úveroch. Vďaka týmto opatreniam sa parametre posilnili,” doplnil Ličák s tým, že bolo prijaté aj rozhodnutie o zvyšovaní kapitálových vankúšov.
