Stavebné povolenie už získate skôr

Na aspekty nového stavebného zákona, ktoré aj bežní ľudia už čoskoro pocítia v praxi, sa pýtali HN vicepremiéra Štefana Holého.

Tomáš Szmrecsányi

Skúste stručne priblížiť: z čoho všetkého sa skladá takzvaný stavebný zákon?

Súčasný stavebný zákon je vecne rozdelený do dvoch zákonov, a to do zákona o územnom plánovaní a do zákona o výstavbe. Zákon o územnom plánovaní rieši problematiku územného plánovania. A zákon o výstavbe rieši procesy výstavby a povoľovanie jednotlivých stavieb. Reformu dopĺňa aj novela kompetenčného zákona, keďže sa zriaďuje ústredný orgán štátnej správy – Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, pod ktorým bude špecializovaná štátna správa v danej oblasti.

Vedeli by ste uviesť zopár oblastí, v ktorých nastane zmena, a aký prínos bude mať?

Najväčšia zmena sa týka elektronizácie konania. Prínos z nej budú mať všetci aktéri, ktorí sa správali poctivo. Spisy sa nebudú môcť stratiť, systém bude sledovať lehoty, bude poukazovať na prieťahy. Systém bude postupne vyhodnocovať čoraz viac parametrov, ktoré možno automatizovane kontrolovať, a bude tak nápomocný tak stavebníkovi, projektantovi, ako aj stavebnému úradu. Nastavené zastavovacie podmienky podľa územnoplánovacej dokumentácie budú jasne čitateľné a dopredu zrejmé. Ohlásenie drobnej stavby sa bude dať vybaviť len podaním ohlásenia, a ak budete spĺňať všetky zastavovacie podmienky, prípadne budete mať potrebné stanoviská a ohlásenie bude úspešné, môžete po tom, čo ho večer podáte, začať ráno stavať takúto drobnú stavbu.

Čo ešte považujete za významné v rámci novej legislatívy?

Za významnú pozitívnu zmenu považujeme aj harmonizovanie procesov územného plánovania a procesov SEA a integrovanie konania o stavebnom zámere a konania EIA. Dnes máme územné konanie, konanie o EIA a stavebné konanie – tieto tri procesy zlúčime práve do jedného konania o stavebnom zámere a posúdení vplyvov na životné prostredie.

Ako to je s prínosom pre samotný štát?

Navrhovaná zmena prinesie určite menej byrokracie. Na druhej strane tým, že systém bude elektronický, tak umožní zaviesť efektívnejšiu kontrolu, ktorá dodnes vôbec nefungovala. Dobrým príkladom sú stavební inšpektori, ale aj ochrana životného prostredia – zavádzame register žúmp s možnosťou kontroly plnenia povinností v súvislosti s nimi, alebo aj kontrolu protipožiarnych posúdení pri drobných stavbách, ktoré si dnes stavebníci napriek zákonnej požiadavke neplnia a ich častým dôsledkom sú požiare.

Stavebný zákon bol veľmi kritizovaný za to, že sa berú práva ľuďom i mestám či obciam a, naopak, zvyšujú sa práva pre firmy pri získaní stavebných povolení. Ako to teda bude?

Je zásadnou vecou pripomenúť, že v priebehu prípravy novej legislatívy sme absolvovali desiatky a desiatky odborných stretnutí a rokovaní a strávili sme stovky hodín diskusiou s odborníkmi a konštruktívnymi partnermi. Čelili sme silným tlakom niektorých lobistických skupín so snahou zvrátiť zmenu stavebnej legislatívy alebo aspoň spôsobiť dezinterpretáciami a účelovou manipuláciou maximálny možný chaos. Dokázali sme však nájsť rozumný kompromis. Preto by som to chcel uviesť na pravú mieru. Čo sa týka stavieb EIA, čiže veľkých stavieb, prevádzok, nákupných centier, nemocníc, diaľnic, priemyselných hál a podobne, tak sa toto postavenie pri získaní povolenia o stavebnom zámere nijako nemení.

A v prípade menších stavieb?

V prípade malých stavieb sa spresňuje okruh účastníkov tak, že sú nimi takí susedia, ktorí môžu byť stavbou priamo dotknutí, aj keď nemajú priamy styk hranice pozemkov. V každom prípade vplyv obyvateľov na územie zlepšujeme v procese územného plánovania. Tým, že zjednodušujeme proces, jasne vymedzujeme časový priestor, v ktorom je možné návrhy pripomienkovať a verejne prerokovať, a to harmonizovane, spolu s procesom SEA, a zároveň robíme výsledky posúdenia vplyvov na životné prostredie záväznými. Tieto práva sa budú uplatňovať v prehľadnejšom systéme s jasnými pravidlami.

Ako to bude s územným plánovaním?

Treba uviesť, že samosprávy musia pri svojej činnosti územného plánovania myslieť aj na budúcnosť. Musia plánovať tak, aby reflektovali potreby vznikajúce v spoločnosti. Napríklad dnes sa stretávame s tým, že máme neúmerne vysoké ceny nehnuteľností a takmer žiadne plochy, na ktorých sa dá efektívne stavať, a len v Bratislave chýba 40-tisíc bytov. Toto je dôsledok zle nastaveného procesu územného plánovania v Bratislave aj samotného prístupu samospráv, a to vrátane stavebných úradov, ktoré rozhodovali v územných konaniach. Pre Bratislavu sa tak otvára šanca pristúpiť k okamžitej zmene územného plánovania, inak sa tu bude ľuďom ťažko žiť.

Do akej miery ovplyvní stavebný zákon plány výstavieb, ako aj samotné stavebné procesy v obciach a mestách?

Proces územného plánovania na jednej strane zjednodušujeme, na druhej strane ho harmonizujeme s procesom posudzovania vplyvov a výsledky z tohto procesu sa stávajú záväznými. Dnes je každý územný plán iný a ťažko sa čítajú, niekde vôbec nie sú dostupné v elektronickej alebo v jednoduchej prehľadnej forme. To je náročné pre vlastníkov, ale aj pre verejnosť. Návrhom chceme zaviesť jednotnú metodiku a územné plány by mali byť tiež v digitálnej forme. Pričom všetky sa budú vytvárať a budú dostupné v jednom informačnom systéme. Okrem rýchlosti bude prínosom aj poriadok, bude teda jasné, aké sú pravidlá a požiadavky.

V čom konkrétne sa zjednodušujú stavebné procesy či schvaľovacie procesy?

Ide o zlúčenie dnešného územného konania a stavebného konania do jedného konania o stavebnom zámere. Dnes je tiež problém v tom, že záväzné stanoviská sa žiadajú dvakrát. Prvýkrát k návrhu na podanie a druhýkrát v samotnom konaní. Pristúpili sme k riešeniu, že projektant, ale aj stavebník by mali na začiatku procesu poznať požiadavky dotknutých subjektov a orgánov, ktoré k danej stavbe majú – či už z titulu ochrany verejného záujmu, práv vlastníkov či požiadaviek na pripojenie na siete. Ak ich poznajú na začiatku, vedia vyhodnotiť, ktoré požiadavky sú schopní splniť a ktoré nie. Proces sme preto nastavili tak, že na začiatku vedia stavebník s projektantom lepšie povedať, ako má projekt stavebného zámeru vyzerať. Stavebný úrad bude rozhodovať len o rozporoch, teda len o tom, na čom sa stavebník s daným subjektom, ktorý dal pripomienky, nedohodne.

Čo prinesie vyššia miera digitalizácie v oblasti stavebníctva? Prečo je vôbec elektronizácia taká dôležitá a v čom všetkom pomôže?

Dnes nie sú digitalizované žiadne procesy, ojedinele fungujú len registratúry. Toto by sa malo zásadne zmeniť a celý proces, či už prípravy územnoplánovacej dokumentácie alebo konaní pri výstavbe, bude vedený elektronicky. Teda už nebude potrebné tlačiť dokumentáciu a jednotlivé stanoviská, bude sa to zdieľať cez jednotné úložisko a pošta bude z väčšej časti elektronická.

Do akej miery ovplyvní proces získania povolení samotnej výstavby povedzme rodinného domu?

Čo sa týka zodpovednosti za stavbu, tam sa nemení nič. Tak ako dnes, zodpovedný je stále stavebník. Projektant však bude voči stavebníkovi zodpovedný za to, že stavbu navrhuje v súlade so zákonnými podmienkami. Čo je aj dnes, akurát prakticky to veľmi nefunguje, lebo neprehľadné prostredie spôsobilo, že aj skúsený projektant potrebuje takzvaný inžiniering a miestnu znalosť, ako postupuje konkrétny úradník na konkrétnom stavebnom úrade.

Pocítia bežní ľudia aj vyššie poplatky v rámci stavebných procesov?

Politickým zámerom je, aby občan – stavebník, ktorý stavia svojpomocne, mal poplatky blížiace sa k nule až nulové. Čiže občan nielenže bude stavať lacnejšie, ale navyše povolenie dostane rýchlejšie ako dnes a môže skôr začať s výstavbou. Komerčný sektor bude mať nastavené poplatky, ktoré budú zohľadňovať skutočnosť, že na rozdiel od občana stavbára má jednu veľkú výhodu a tou je zvýšenie ziskovosti. Počítame však s tým, že odbúraním inžinieringu a komplikovanosti pri povoľovaní a zrýchlením procesov stavebník ušetrí na iných dnešných nákladoch.

Aké konkrétne výhody prináša nový zákon pre developerov?

Návrhom by sa mali procesy zjednodušiť a tým aj skrátiť. Celkovo by sa tak mali výhody týkať skutočnosti, že daná výrobná hala či bytová budova bude môcť ísť rýchlejšie do užívania a tým generovať príjem.

Akým spôsobom ovplyvní nový stavebný zákon výstavbu strategických budov či strategickej infraštruktúry vrátane ciest, ktoré sú dôležité pre občanov aj štát?

Pre všetkých bude platiť rovnaký režim, preto očakávame, že aj veľké strategické investície budú cítiť všeobecné benefity skrátenia procesov. Tie by sa teda mali odzrkadliť aj na strategických investíciách.

V čom sa urýchli výstavba nových bytových domov?

Uvádzané zlúčenie konaní do jedného povoľovacieho procesu by malo znížiť náklady súvisiace s prípravou a procesom výstavby aj bytových domov, a to vrátane nájomných. Očakávam zlepšenie v tejto oblasti.

Aké praktické benefity pre bežných ľudí ešte prináša nový stavebných zákon?

Na úrad podpredsedu vlády sa obracajú občania s rôznymi problémami, ale veľa z nich sa týka nečinnosti samosprávy. Jednoducho, stavebné úrady nekonajú a bežný občan nevie prečo a musí si najímať „vybavovačov“. Toto je niečo, čo by mala reforma úplne odstrániť. Bude úplne jasné, aké sú podmienky, postup a lehoty nebudú neúmerne naťahované.

Do akej miery zohľadňuje stavebný zákon environmentálne otázky?

Oba návrhy zákonov posilňujú oblasť vplyvov na životné prostredie. V územnom plánovaní sa harmonizujú procesy územného plánovania a posudzovania strategického dokumentu (takzvané SEA) s tým, že výsledky posúdenia sú pre územnoplánovaciu dokumentáciu záväzné. Dnes to tak neplatí. Navyše ministerstvo životného prostredia získava silnú pozíciu pri kontrole zákonnosti územného plánovania. V oblasti výstavby sa zlučujú procesy posudzovania vplyvov (EIA) s konaním o stavebnom zámere a špeciálnym stavebným úradom by mal byť orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Budú môcť aj bežní ľudia alebo rôzne mimovládne organizácie ovplyvniť plány výstavby, ktorá by mohla ohroziť životné prostredie či výrazným spôsobom zasiahnuť do chránených prírodných oblastí?

Pred výstavbou v prípade stavieb, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, v rovnakom rozsahu ako dnes. Pri územnom plánovaní v jasnejšom procese a vopred.

Čo hovoríte vy osobne na súčasný rast cien stavebných materiálov? Môže s tým niečo urobiť štát?

Ceny stavebných materiálov nepatria medzi štátom regulované ceny. Nárast cien nesúvisí len s vysokým dopytom, ale aj s problémom s výrobou a ponukou, ktorá bola narušená pandémiou. Je pravda, že nárasty spôsobujú problém pri plánovaní zákaziek, či už v súkromnom, alebo verejnom sektore, ale štát nemôže priamo regulovať tieto ceny. Je však možné očakávať stabilizáciu cien.

Bude úplne jasné, aké sú podmienky, postup a lehoty nebudú neúmerne naťahované.

Štefan Holý, vicepremiér